Rozhovory so mnou

Ako mi vyšla knižka, začali sa hromadiť rozhovory so mnou. Tak zakladám nový článok, ktorý budem aktualizovať vždy, keď bude nejaký nový.

Ak si pamätáte nejaký môj starší rozhovor, ktorý mi tu chýba, dajte mi, pokojne, vedieť.

Zoradené sú od najnovších po najstaršie.

2020

Andrea Harmanová sa so mnou zhovárala pre Fandom.sk v rozhovore s názvom Lívia Hlavačková: S múzou mám krehký vzťah. V rozhovore som povedala napríklad aj toto:

Ako svoj odrazový mostík som si zvolila približne jedenáste až dvanáste storočie. Ak je tam niečo novšie, mám na to zvyčajne určitý dôvod. Občas mi toto vnútorné rozhodnutie držať sa čo najvernejšie určitého obdobia celkom slušne komplikovalo písanie. Mohol hrdina stlačiť kľučku a vojsť? Mohol sa niekto pozrieť cez okno a… počkať, čo vôbec bolo v okne? Bolo tam sklo? Bolo priehľadné? Mohli by sa dohodnúť na stretnutie o jednej poobede? Ako vôbec merali čas a dovolilo by im to poznať hodiny, minúty či sekundy? Môže si dať fazuľovú polievku? Ako by Anne chutilo stredoveké pivo? Na akej posteli by spávali? Mohli by mať latríny, kanalizáciu, kúpele? Aké by mohlo byť postavenie žien v takej spoločnosti? Čo by považovali za drahé a čo za lacné? Odpovede napríklad aj na tieto otázky nájdete vlastne v knihe. Nie je to historický román, ale rozhodne nefungujem podľa predstavy – je to fantasy, môžem si teda vymyslieť úplne čokoľvek.

Dávid mi položil zopár otázok (2020) na svojom blogu Davidoviny. Spýtal sa ma napríklad:

Predsa len nejdeme pekne poporade 😀 poďme sa vrátiť pred sériu Gwind. Aké boli tvoje začiatky v písaní? A prosím, odhaľ nám konečne ako si si vyslúžila titul Lady Řádu fantasy?

Začiatky? Dá sa začiatky považovať prvá poviedka, ktorú som napísala na základnej škole o žiakovi, čo nemal rád špenát?

Titul je z literárnej súťaže O nejlepší fantasy, kam som poslala novelu Drozd (detektívne fantasy s prvkami westernu). Finalistov tejto súťaže potom tradične slávnostne pasujú za Sir/Lady Řádu fantasy a víťaz môže (nemusí, nie každý rok ho dávali) získať meč a stať sa tak zároveň nositeľom meča. Drozda som písala s vidinou, že chcem ten meč. Podarilo sa mi to. Dodnes mi robí radosť a visí na stene.

Artis Omnis ma vyspovedalo (2020) v rozhovore s podtitulom „Žijeme vo svete, ktorý nám ponúka až priveľa možností.“ Tam som spomenula aj:

Môj rekord bola cesta v jeden deň tromi rôznymi dopravnými prostriedkami, počas ktorej som vstúpila do štyroch krajín a večer si ľahla do vlastnej postele: Slovensko – auto – Rakúsko – lietadlo – Švajčiarsko – vlak – Nemecko a späť.

2017

Na mfantasy pri propagácii knihy Žena so sovou (2017), v ktorej mám poviedku Dieťa stepi, vyšlo niekoľko rozhovorov a v jednom z nich, konkrétne v rozhovore č. 4, som aj ja odpovedala na pár otázok, napríklad aj takto:

Je známe, že keď J.K. Rowlingová prvý krát publikovala Harryho Pottera, vydavateľstvo navrhlo nepoužiť jej krstné meno Joanne kvôli tomu, aby nebolo očividné, že knihu napísala žena. Za tie roky sa situácia zlepšila, no zďaleka nevyriešila. Len nedávno som čítala článok o autorke, ktorá poslala svoj román agentom. Keď ho poslala ako Catherine, ozvali sa jej z päťdesiatich len dvaja.

2014

Karol Sudor so mnou spravil veľký rozhovor do SME (2014) s titulom: Lekárka: Pri konšpiráciách o farmabiznise sa chytám za hlavu. Rozhovor bol viac o mojej práci a výskume. Táto otázka bola vtipná:

Ako sa potkanom meria tlak?

Na chvoste. Používa sa malá manžetka podobná tým, ktoré poznáme z ľudských tlakomerov.

XB-1 a Jupiter ma predstavili v spoločnom rozhovore (2014), ktorý bol preložený do češtiny. Dozviete sa v ňom aj, že:

Na Drozdovi jsem si ale dala opravdu záležet. Pracovala jsem na něm asi tři čtvrtě roku. Když jsem dostala e-mail, že se mám dostavit na Parcon do Neratovic, kde budu pasovaná na Lady fantasy, skoro jsem samou radostí vyskočila z kůže. Byl to můj první con vůbec. Nikdy nezapomenu, jak jsem klečela před Egonem Čiernym a jak mi předal vysněný meč do rukou. Přímo na conu mi Tomáš Němec řekl, že pokud bude povídka v češtině, tak ji publikuje v Pevnosti. Takže se zařídil překlad, s jehož úpravami mi vydatně pomáhala Jana Jůzlová, a já jsem poprvé viděla své jméno otištěné v časopise. První vydaná povídka pro mě byla hmatatelný důkaz, že se to dá, že se dá něco napsat a vydat.

Neliss z The Bookland (2014) mi položila otázky po tom, čo my vyšla Gwind prvýkárt v Prázdninovom popoludní. Tam som prezradila aj:

A proces písania? Pravdou je, že prvopis celej Gwind (teda aj s pokračovaniami) som hodila na papier asi za trištvrte roka. Hlavnou ambíciou vtedy bolo to dopísať, zhmotniť príbeh, čo som mala v hlave.

2009

Ešte v dávnej minulosti (2009) so mnou spravila rozhovor aj Aneta Čižmáriková v jej Dialógoch o fantastike. Už je to celkom dávno, čo vyšiel, to som ešte dokončovala doktorát na patológii, tak aj tá téma sa okolo toho krútila:

Patológia významne ovplyvňuje moju tvorbu. Jana Jůzlová sa dokonca pri poviedke Krvavé more (Mlok 2008) vyjadrila, že ma porotcovia určite spoznajú podľa opisu mŕtvoly na začiatku. 🙂 A možno raz využijem vo svojej tvorbe i motív pitevne ako takej.

Dozvedeli ste sa niečo zaujímavé? Je niečo, čo by ste sa ma ešte chceli spýtať? Pokojne tak spravte v komentároch.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.