Jedného šťastie, iného smola
Nová poviedka, Jedného šťastie, iného smola, vyšla v zbierke Čas hrdinov II zostavenej Martinom Králikom a Alexandrou Pavelkovou. Zbierku vydaloArtis Omnis a obálku jej namaľoval Michal Ivan.
Ukážka
„Najváženejšie publikum! Dámy, páni, starí i mladí! Dnes uvidíte, čo ste ešte nevideli! Ohúria vás rýchle kone, nebojácni artisti, hadia žena, najsilnejší muž i skrotené divé zvery. Dnes vďaka nám spoznáte čaro ďalekých krajov. Precestovali sme celý svet a odvšadiaľ sme vám priviezli ochutnávku jeho tajov a mystérií. Čínskeho akrobata! Háremovú tanečnicu! Afrického divocha! Náš cirkus Magique je jedinečný. Dámy, páni, starí i mladí! Dnes uvidíte, čo ste ešte nevideli! Privítajte našu očarujúcu Améliu a jej koňa Turbillona!“ vykrikoval slávnostne principál so silným francúzskym prízvukom. Všetci, ktorí sa dnes rozhodli prísť, sa netrpezlivo pomrvili na drevených laviciach.
Cirkus zavítal do ich mesta od Veľkej vojny prvý raz. Hoci dnes vystupovali tretíkrát, odkedy dorazili, pre väčšinu návštevníkov bolo všetko nové.
„Posuň sa, nevidím,“ drgol jeden chlapec do iného, ktorý sledoval voltižérku Améliu takmer bez dychu. „Tomáš, posuň sa,“ ozval sa chlapec znova.
Tomáš, výrastok nápadný najmä bohatou tmavou kučeravou hrivou, ani na okamih nespustil zrak z koňa cválajúceho dookola manéže. Len sa kúsok odtiahol, aby mal konečne pokoj.
Amélia kľačala na sedle s rukami roztiahnutými do strán. Nerozumel, ako to dokázala. Principál neklamal. Ešte nikdy nič také nevidel. Kôň bežal ďalej a Amélia už stála na jeho chrbte. Deti konečne po celom dni čušali, dospelí ju tiež upreto sledovali. Až keď sa elegantným skokom opäť posadila na konský chrbát, začali nadšene tlieskať a kričať.
Turbillon zastal. Amélia sa zhupla na zem a obaja sa uklonili tlieskajúcemu publiku. Tomáš sa k potlesku nepridal. Nezmohol sa ani na pohyb, taký bol fascinovaný odchádzajúcou akrobatkou.
Klauni, ktorí nemotorne napodobňovali jazdu na koni, kým za ich chrbtami pripravovali manéž pre ďalšie číslo, ho veľmi nebavili. Ten s bielou tvárou bol k tomu s veľkými topánkami priveľmi krutý. Ostatní sa nahlas smiali, ale Tomášovi sa to nezdalo vôbec smiešne.
Potom sa znova zjavil principál a nadnesene predstavil ďalšie zázraky: cvičené psy, holuby, ba dokonca i leva. Prišiel aj čínsky akrobat. Spravil niekoľko dychberúcich premetov, potom balansoval na lopte, tyči a jednej ruke. Nakoniec sa nechal vystreliť z kanóna a počas letu sa skrčil do gule a ešte sa aj otáčal. Tanečnica so závojom a holým bruchom ohúrila najmä dospelých. Africký divoch s čiernou kožou, ktorého priviedli na obojku, toho veľa neurobil, ľudí uchvacoval už len svojou čírou existenciou.
Kým silák ohýbal holými rukami kovové prúty, za ním pripravili manéž pre posledné vystúpenie. Visiaca hrazda bolo jedno z najnebezpečnejších čísel tohto cirkusu. Vrátila sa Amélia a k nej sa pridal Číňan a muž menom León.
Publikum zadržalo dych. Niektorí si zakrývali oči. Tá výška! Tie skoky!
„Oóó!“ volali mnohí, keď León pustil z rúk drobnú akrobatku a tá preletela až k Číňanovi, ktorý ju zachytil v poslednej chvíli.
Hrazdy sa hojdali, všetci traja lietali, skákali a zachytávali sa jeden druhého.
Tomáš si netrúfol ani len ceknúť. Len si hrýzol peru a očami sledoval každý Améliin pohyb.
Bože ochraňuj ju, Bože ochraňuj ju, začal v duchu prosiť, ani nevedel prečo.
Vtom obecenstvo zhíklo a prizerajúci sa komedianti si zakryli ústa.
Pri jednom z posledných preletov sa Amélia Leónovi vyšmykla zo spotených rúk a vyletela nesprávnym smerom – k prázdnej hrazde oproti.
Principál urobil krok vpred, paličku v ruke stisol o čosi tuhšie a ticho si dačo zamrmlal popod nos. Celý čas pritom upreto sledoval letiacu akrobatku. Tá sa najskôr jednou a potom i druhou rukou chytila hrazdy. Ľudia užasli. Principál si vydýchol, povolil zovretie a vrátil sa na svoje miesto. Odtiaľ gánil na Leóna. Ostatní cirkusanti si tiež vydýchli.
Diváci začali tlieskať, deti kričať, všetkým sa uľavilo. Iba Tomáš bol ticho a zamyslene hľadel na hrazdu. Prisahal by, že sa sama od seba posunula nadol aspoň o meter.