Prvé dojmy po odchode zo sociálnych sietí

Už sú to skoro 3 týždne, čo som radikálne odišla zo sociálnych sietí. Aký to má zatiaľ dopad na môj život? Chýbajú mi? Darí sa mi fungovať tak, ako som si priala?

Priznám sa, prekvapilo ma, že som potrebovala takmer 3 týždne úplnej prestávky, než som bola ochotná prihovoriť sa bezmennému online davu. (I keď, ktovie či na tieto stránky teraz vlastne niekto zablúdi. Takže skôr online jednotlivcom. Ďakujem, že ma čítate. <3)

Celkovo sú tieto posledné týždne ako taká rekonvalescenia. Užívam si ju plnými dúškami.

Ako vyzerá moja rekonvalescencia?

Po odchode zo sociálnych sietí som mala veľkolepé plány.

Mnohé z nich sa mi podarilo dodržať. Po rokoch som konečne poskladala puzzle mapu Tolkienovej Stredozeme (1000 dielikov). Už ju len odniesť zarámovať.

Začala som viac čítať. Dokonca som sa dala na nejakú čitateľskú výzvu, ktorú zatiaľ až tak neplním, pretože je zameraná skôr na beletriu, a ja už mám za sebou niekoľko non-fiction kníh…

Háčkovanie utešene pokračuje. Učím sa nové vzory a techniky. Možno sa čoskoro pustím do svetra, na ktorý mám vlnu doma už niekoľko mesiacov.

Doháňam rôzne kontroly u lekárov: zubár mi vŕtal hneď dva zuby, zašla som za očnou a idem si vyriešiť prvé okuliare v živote, chystám sa nechať si vyšetriť znamienka a aj dentálna hygiena sa hodí. A konečne som vyzdravela natoľko, že som mohla začať opäť chodiť na jogu a na prechádzky.

Ľudia, je to také super!

Ani mi tie sociálne siete nemajú kedy chýbať. A to som pred odchodom z nich mala už znaky akejsi počiatočnej závislosti a obsesívneho správania okolo nich.

Mozog si zvykne na nové poriadky

Priznám sa však, že prvý týždeň som siahala po telefóne pomerne často. Moje prsty automaticky zašli tam, kde mala byť ikonka Instagramu a nič nenašli. Bol to taký podvedomý tik.

Aj preto som rada, že som siete vymazala a nie len deaktivovala. Poznám sa. Myslím, že keby boli deaktivované, tak sa možno v slabej chvíľke opäť prihlásim a účet tak aktivujem. Takto som nemusela vynakladať energiu či používať pevnú vôľu, aby som sa držala späť. Niet sa kam vrátiť. Mohla by som začať odznova, ale to sa mi nechce.

Asi po týždni sa zvyk vytratil a dnes už je to výnimka.

Aplikácia Digital Wellbeing, ktorá predtým hlásila, že na telefóne trávim asi tak 2 až 3 hodiny denne sa teraz zrejme teší spolu so mnou. Posledné dni používam telefón takých 45 minút denne. Verím, že časom to ešte trochu skrešem. Cieľ je dostať to pod pol hodinu.

Čo mi odchod zo sociálnych sietí vzal?

Momentálne mi vlastne nenapadá nič, čo by mi odchod vzal.

Myslela som, že mi budú chýbať informácie, ale nestalo sa tak. Ešte pred odchodom som sa pozrela, či aspoň niektorí z mojich obľúbených tvorcov nemajú stránky či newslettre. Mali. Prihlásila som sa a vybavené. Raz za deň si preletím Minútu po minúte na SME či Nku a zorientujem sa tak v dianí doma a vo svete. Občas (možno raz za týždeň) si pozriem tupú zábavu na 9gag. A zatiaľ mi to úplne stačí. Až nebude, už som sa kamaráta pýtala, ako si nastaviť RSS.

Čo sa týka kontaktu s ľuďmi, ten sa presunul do reálneho sveta. Konečne som sa po dlhej dobe mala energiu a čas postretať s kamarátkami. Áno, aj energiu. Kopa krátkych digitálnych interakcií totiž odčerpávala moju kapacitu na kontakt s ľuďmi, a tak na skutočné stretnutia už neostávalo. Asi vám nemusím hovoriť, že tie offline stretnutia sú oveľa príjemnejšie a zmysluplnejšie, však?

Strach, že mi niečo ujde (FOMO), nemám. Ani som nemala, keď som zo sietí odchádzala. Prečo vlastne málokto hovorí o strachu z toho, čo nám môže ujsť v offline živote, keď sa budeme toľko zapodievať tým virtuálnym?

Čo mi odchod zo sociálnych sietí dal?

Jój, toho je veľa!

Najdôležitejší prínos však volám „Ticho v hlave“. To prišlo asi po troch či štyroch dňoch.

Bol to pocit, ako keď prejdete z rušnej ulice do tichého parku. Kým stojíte niekde na Oxford Street, tak si možno ani neuvedomujete neustály hluk. Autá, autobusy, trúbenie, rozhovory ľudí, náhodná hudba, reklama… Možno si však v jednom momente kúpite kávu v Pret-a-Manger na Marble Arch a prejdete sa do Hyde Parku. Ak zájdete do odľahlejšej časti, zakrátko zaregistrujete ani nie ticho, ako skôr absenciu hluku. Ticho tam totiž v skutočnosti nie je. Občas počuť pravidelné nárazy tenisiek na chodník, niekde džavocú deti, čvirikajú vtáčiky, šumia listy, po stromoch lezú veveričky… no ten hluk, ten ste nechali niekde ďaleko za chrbtom.

Podobný pocit som získala pre vlastnú hlavu. Konečne som počula vlastné myšlienky.

Motivovalo ma to vrátiť sa na moju obľúbenú stránku Baggage Reclaim a pustiť sa do ďalšieho sústredeného seba-rozvoja. Tentokrát sa venujem tomu, ako hovoriť nie a ako si udržovať zdravé hranice v pracovnom živote. Užitočné, odporúčam.

Keď už hovorím o tom Hyde Parku, tak toto videjko som natočila ešte v novembri, lebo ma o niečo také poprosili organizátori TEDx Trenčín, no napokon sa nikdy nedostalo von:

A čo popularizácia vedy?

Zatiaľ som popularizáciu úplne nezavrhla.

Na prelome rokov sme pripravili rozhovor pre MIAU, vyjde vo februári. Nejaký príspevok sme natočili aj pre rozbiehajúcu sa televíziu zameranú na lekárske témy. A pripravujeme aj nový podcast pre SME.

Chystám sa vytvoriť samostatné miesto na tejto stránke, kde nájdete odkazy na externé rozhovory so mnou či podcasty, ktoré niekto nakrúcal. Ak si teda na všetky spomeniem…

Navyše sa objavujú rôzne nápady, ponuky či dopyty na rôzne zaujímavé projekty. Akoby ma vesmír testoval a snažil sa zistiť, či to myslím vážne s tým uchmatnutím si času pre seba a beletriu.

Zisťujem, že áno, myslím.

Zatiaľ som kývla len na projekty, na ktoré som sa sľúbila už v minulosti, ktoré nevyžadovali odo mňa veľa času a príprav, a ktoré znejú skutočne zaujímavo. No keby som mala niečomu opäť venovať hodiny a hodiny času, musela by to byť riadna pecka.

No a ako ide písanie beletrie?

Momentálne ešte nijak.

Ešte cítim, že potrebujem dohnať život. Beletria ma neživí. Má teda čas počkať, kým sa dám dokopy. Ešte som si nenašla čas zájsť do sauny, na masáž, na výlet…

Ale možno už budúci týždeň…

Majte sa krásne a ja sa zasa niekedy ozvem, ak chcete. A ak sa chcete ozvať vy mne, tak na stránke kontaky je moja mailová adreasa. Na milé, slušné maily odpovedám (hejty putujú do koša).