Koniec mojich sociálnych sietí, newslettera a spol

Ak ste dosiaľ sledovali moje aktivity najmä na sociálnych sieťach alebo ste odoberali newsletter či ste sledovali blogy inde než tu na mojej stránke, možno ste práve zistili, že nič z toho už nejestvuje.

31.12.2022 som vymazala svoj súkromný Facebook, kde som bola 15 rokov, verejnú Facebookovú stránku (s asi 1500 followermi), Instagram (7K), prestala som vydávať Newsletter pre zvedavých ľudí (asi 1500 odberateľov) a stiahla som blogy z iných platforiem.

Prečo taký rázny krok? To som vysvetlila na Facebooku takto:

Niečo musí skončiť, aby mohlo niečo iné začať.

Príprava odborného obsahu na sociálne siete či príprava blogov zaberá veľa času. V priemere pokojne >10-20 hodín týždenne. A ak chcem, aby mal môj prácne vyrobený post aj nejaký dosah, potrebujem na sociálnych sieťach interagovať, odpovedať, zdieľať veci…

… vlastne sa stať tak trochu otrokom sociálnej siete.

Aspoň ja to tak cítim a viem, že nie som jediná.

Je čoraz viac výskumov, ktoré spájajú sociálne siete so zhoršovaním či nárastom depresie, úzkosti a iných ťažkostí. Pocit zotročenia opisovali aj viacerí zahraniční tvorcovia obsahu, ktorí (najmä) z Instagramu odišli. A myslím, že o rastúcej negativite Facebooku asi ani nie je nutné hovoriť.

Ale aj keby som bola jediná, čo to takto vníma, to v tomto prípade stačí. Ide predsa o moje sociálne siete.

Prečo taký rázny koniec? Prečo nehľadám akúsi pomyslenú zlatú strednú cestu?

Poznám sa za tie roky dosť dobre, aby som vedela, že neviem dobre „zvoľniť“.

Niekto si možno vie urobiť poriadok a usporiadať si pôsobenie na sociálnych sieťach tak, aby ho to neničilo, ale mne to nejde. Skúšala som to.

Mám tendenciu žiť naplno a dávať do všetkého celú seba. Mám sklony k perfecionalizmu a k závislostiam. Robievam veci buď najlepšie ako viem a vládzem alebo vôbec. Už je to síce postupne lepšie, v niektorých oblastiach života už dokážem nájsť rovnováhu, no nie je to pre mňa ľahké.

A tak v tomto prípade volím nechať to celé tak.

Nie preto, že je to jediné riešenie, ale preto, že je to to najlepšie pre mňa.

Prečo sa chystám všetko rovno zmazať? To ma naučilo upratovanie podľa KonMari a abstinencia od alkoholu.

Pre moju budúcnosť je lepšie minulosti poďakovať za to, že bola, že ma niečo naučila, a potom ju skrátka naozaj pustiť a nechať ísť ďalej. Neobracať sa neustále, nenechávať si ju za chrbtom, nestrkať nohu do dverí. Inak by mi ostali pivnice a povaly plné vecí, ktoré sa vraj ešte zídu, a škriabavý pocit v hlave, že som ešte voľačo nedokončila. A o to nestojím.

Mnohí to takto určite nevnímajú, ale ja áno, a to je teraz podstatné.

Môj odchod je teda vecou starostlivosti o seba.

Neodchádzam kvôli hejterom či alternatívcom. Tí sa síce nájdu, ale nie je ich nejako veľa.

Odchádzam preto, že udržovať sociálne siete a popularizovať vedu vyžaduje čas a energiu, ktoré mi nik nevráti. Ktoré potom nevenujem niečomu inému.

Nevenujem ich priateľovi, rodine, kamarátom a kamarátkam, čítaniu a písaniu beletrie, háčkovaniu, hraniu hier, prechádzkam v prírode, joge, tancu, sedeniu v parku, chodeniu na výlety, múzeám, obrazom, umeniu, hudbe…

Krásnemu a plnohodnotnému offline životu. A ten je, aspoň pre mňa, dôležitejší.

Prečo vám to vlastne všetko píšem?

Pretože ghosting mi bol vždy proti srsti. Nechcem sa vypariť ako smrad. Mám rada férovosť a otvorenosť. To je celé, nič iné za tým nehľadajte.

Nechcem vzbudiť nejaké konkrétne emócie, otvoriť tému, nadávať na sociálne siete, aké sú hnusné.

Sociálne siete nie sú hnusné.

Sú aj dobré, aj zlé. Sú také, aké si ich spravíme. Len ja už chcem žiť bez neustálych myšlienok na to, čo pre ten online svet stvoriť, a ako asi ten online svet zareaguje. Vlastne je to prosté (milý Watson).

Bola to zaujímavá a prínosná skúsenosť, no už stačí.

Na Instagrame sa objavilo podobné vysvetlenie.

Odteraz chcem všetko koncentrovať na túto stránku, čo je dôvod, pre ktorých som stiahla blogy, ktoré jestvovali dvojmo aj tu, aj na iných stránkach. Jediné, čo bude dvojmo, je archív newslettera na substacku, keďže takmer všetky články sú aj tu.

Zatiaľ neviem, ako často budem písať nejaké nové články a ani o čom budú. Možno nejaké medicínske, možno o mojej skúsenosti života mimo sociálnych sietí, možno nejaké knižné recenzie a možno sa odmlčím. To sa ukáže v januári.

Zvažujem, že nastavím možnosť dostávať upozornenia na nový článok do mailu. Už som sa s tým začala hrať, ale chce to trocha viac energie, než práve mám (v čase, keď tom píšem, som už štvrtýkrát chorá za posledné dva mesiace).

Máte možnosť si nastaviť RSS. Prípadne si dajte pripomienku do kalendára, stačí raz za mesiav, viac asi nemá zmysel. Alebo príďte, keď vám napadne. To je čisto na vás.

Nech už sa na túto stránku dostanete pre akékoľvek dôvody, verím, že sa vám tu bude páčiť.