Endometrióza môže ničiť životy

Počuli ste už o endometrióze?

Je to choroba, ktorá sa týka mnohých žien na svete, no napriek tomu je povedomie o nej stále pomerne malé. Možno práve preto si túto tému zvolila jedna z pravidelných podporovateliek cez Ko-fi.

Než sa do nej pustíme, pripomeniem, že nie som gynekologička a tento newsletter neslúži na diagnostiku či odporúčanie správnej terapie. Ak získate po prečítaní podozrenie, že by sa vás táto diagnóza mohla týkať, navštívte svojho gynekológa.

A pre ľudí bez materníc: táto téma pre vás možno osobne nie je až taká relevantná, no môže sa ľahko týkať niekoho, koho máte radi.

Trochu anatómie a fyziológie na úvod

Čo je vôbec endometrióza? Na to sa asi najskôr pozrime na pár vybraných základov z anatómie a fyziológie.

Takzvané telo maternice je časť, v ktorej sa môže vyvíjať plod. Má hrubú svalovinu a výstelku (sliznicu), ktorá sa cyklicky obnovuje. Ako v ženskom tele postupne každý mesiac stúpa množstvo pohlavných hormónov, sliznica maternice týždeň po týždni rastie a pripravuje sa na uhniezdenie zárodku. Keď vajíčko nie je oplodnené, v hormóny prudko klesnú, hrubá sliznica príde o podporu a začne sa odlupovať. To sa prejavuje krvácaním, čo voláme menštruácia. A potom to všetko začne odznova.

Hormonálna antikoncepcia pôsobí v podstate ako vyrovnávač hladín hormónov. Keď hladina pohlavných hormónov cyklicky nekolíše, nedozrieva vajíčko a sliznica maternice sa nepripravuje každý mesiac na možný zárodok. K tomu sa ešte vrátim.

Čo je to endometrióza?

Endometrióza sa týka práve tej spomínanej sliznice maternice, takzvaného endometria. Pri endometrióze sa tkanivo podobné sliznici maternice (endometriu) objaví niekde, kde nemá.

Príčiny a mechanizmy vzniku?

Prečo sa to deje?

To nie je 100% jasné.

Vie sa, že ide o kombináciu genetických porúch (identifikovali už viaceré konkrétne gény) a vplyvu hormónov. Sú štúdie, ktoré sa zamerali aj na možný vplyv dioxínov, ale v skutočnosti ich efekt zatiaľ nedokázali, treba skúmať ďalej. Zároveň je aj veľa, veľa rôznych teórií o mechanizme vzniku endometriózy.

Zatiaľ nemáme pri žiadnej hypotéze naozaj istotu. Je tiež možné, že u každej ženy vzniká inak.

Kde sa môže vyskytovať?

Tkanivo podobné endometriu sa objavuje obyčajne niekde v oblasti panvy a dolnej časti brucha. Konkrétne na vaječníkoch, vajíčkovodoch, ale aj na pobrušnici, na močovom mechúre či čreve. No sú aj vzácne prípady endometriózy mimo dolnej časti brucha.

Kdekoľvek je, robí problémy, ktoré môžu, ale nemusia mať podobný cyklický charakter ako normálna sliznica maternice.

Aké má príznaky a následky?

Príznaky endometriózy sú také rôznorodé, ako endometrióza samotná. A to nie je všetko!

Môžu sa totiž meniť nielen medzi pacientami, ale aj v čase. Niektorí nemajú takmer žiadne symptómy a endometriózu im diagnostikujú náhodou, najmä pri hľadaní príčiny neplodnosti. Ďalší majú také vážne príznaky a dôsledky, že nevedia fungovať v bežnom živote.

Najčastejšie sú rôzne typy bolestí. Pri menštruácii, chronická bolesť v panvovej oblasti, pri močení, pri pohlavnom styku alebo pri veľkej potrebe.

Objavujú sa však aj iné príznaky. Napríklad mierne zvýšená teplota, chronická únava, zápcha alebo hnačky, či nafukovanie. Niektorí môžu mať aj veľmi silnú menštruáciu so stratami krvi, ktoré vedia viesť aj k anémii.

Niektorí ani nemusia vedieť, že endometriózu majú, iným môže negatívne ovplyvniť bežné fungovanie v živote a viesť k depresii, úzkosti či iným psychickým ťažkostiam.

Ide teda o diagnózu, ktorá vie závažne zhoršiť kvalitu života už sama o sebe. No tam nekončí.

Endometrióza totiž často vedie k neplodnosti. Spája sa zároveň so zvýšeným rizikom niektorých typov rakoviny (štítna žľaza), avšak príčinná súvislosť nebola, pokiaľ viem, dokázaná.

Diagnostika

Endometrióza sa nediagnostikuje ľahko.

Aj preto je to diagnóza, okolo ktorej je veľa vzájomne si odporujúcich informácií. A zároveň môže trvať roky, než sa k nej žena s rôznymi nešpecifickými príznakmi dopracuje.

To, že sa endometrióza často diagnostikuje s oneskorením, nie je len vecou Slovenska.

O neskorej diagnóze sú publikované aj zahraničné vedecké štúdie. Dokonca aj také, ktoré vyčíslili, o koľko drahšia je zdravotná starostlivosť o pacientku, ktorú diagnostikujú až po 3 až 5 rokoch od prvých symptómov, oproti takej, ktorú diagnostikujú do roka.

U niektorých začína už v mladom veku, kedy rodičom ani nemusí napadnúť, že by ich menštruujúca papuľujúca tínedžerka mohla potrebovať gynekologické vyšetrenie. Podľa jedného výskumu viaceré dievčiny začali mať bolesti v 13. rokoch a k zisteniu, že na príčine je endometrióza, sa dostali až po 19tke.

Prečo je to také náročné?

Pretože spomínané symptómy sa nemusia objaviť všetky, nemusia byť prítomné súčasne a zároveň sa všetky objavujú aj pri iných chorobách. Ložiská endometriózy je niekedy vidno na ultrazvuku, no nie je to vždy tak. Jedinou definitívnou diagnostickou metódou je dnes vlastne operácia = pozrieme sa do brucha kamerou pri laparoskopii.

Otázniky okolo endometriózy

Zároveň nie je ustálený jeden systém klasifikácie či hodnotenia. V literárnom prehľade z mája roku 2021 spomínajú, že identifikovali až 22 rôznych systémov hodnotenia pokročilosti diagnózy. 22!

Niektorí sa aj preto prikláňajú k nápadu preklasifikovať chorobu na syndróm = súbor príznakov a nálezov, a nezameriavať sa len na prítomnosť či neprítomnosť tkaniva podobného endometriu na mieste, kam nepatrí. Ale tam ešte nie sme. To píšem, aby som ilustrovala, že ide o diagnózu, pri ktorej je ešte veľa otáznikov.

Aká častá je endometrióza

Aj pre tieto diagnostické nejasnosti je ťažké odhadnúť, aká častá je endometrióza. Môže byť častejšia, než si myslíme. Podľa súhrnnej meta-analýzy z roku 2021, do ktorej zahrnuli informácie o 28 miliónov ženách, sa endometrióza vyskytuje u 1 až 5% žien, no podľa iných článkov je to okolo 6 až 10%.

Problémom tejto choroby nie je len nízke povedomie ľudí o jej existencii, veľká variabilita symptómov či náročná a neskorá diagnostika.

Liečba? Hm.

Problém je aj, že na ňu zatiaľ nemáme žiaden definitívny liek.

Momentálne možnosti len dostávajú pod kontrolu symptómy. V EÚ databáze klinických skúšaní som nedávno našla 41 bežiacich štúdií, ktoré sa endometriózy nejako týkali. Tak možno časom to bude lepšie.

Napriek neexistencii lieku, ktorý by vyliečil endometriózu raz a navždy, máme viacero stratégií, ako k nej pristupovať.

Operácia

Jedna z nich je operácia, pri ktorej sa „vypália“ alebo vyrežú všetky viditeľné ložiská endometriózy.

Nie vždy je však tento prístup možný alebo preukázateľne účinný, vzhľadom napríklad na lokalizáciu, veľkosť či počet ložísk. Môžete sa stretnúť s gynekológmi, ktorí ju odporúčajú všetkými desiatimi, a aj s takými, ktorí radšej volia neoperačné prístupy.

Na druhej strane, už samotné otvorenie brucha a popozeranie sa (bez zákroku), vie vyvolať placebo efekt a zlepšiť príznaky u niektorých žien. To vieme zo zaslepených randomizovaných kontrolovaných štúdií, kde laparoskopia bez zákroku slúžila ako kontrola.

Hormóny

Keďže ložiská endometriózy sa často správajú ako normálne tkanivo maternice, terapia liekmi býva najčastejšie hormonálna. Tá má totiž aj dokázaný efekt (teda preukázateľne väčší než placebo efekt).

Ak si žena neželá otehotnieť, môže sa využiť hormonálna antikoncepcia. Tým, že sa utlmia cyklické zmeny a činnosť vaječníkov, môžu sa príznaky endometriózy výrazne zmierniť.

U žien, ktoré by si naopak tehotenstvo priali, sa môžu podávať aj iné hormóny (bez antikoncepčného účinku), len tam už treba liečbu naozaj nastaviť veľmi individuálne aj s ohľadom ďalšej liečby prípadnej neplodnosti.

Nehormonálne lieky

Na zmiernenie bolesti sa, prirodzene, môžu podávať rôzne voľne dostupné lieky proti bolesti, ale niekedy sa predpisujú aj takzvané opiáty, teda lieky niečím podobné ópiu.

Ostatné, nehormonálne, terapie zatiaľ nemajú dostatočne preukázaný účinok a nevie sa teda s istotou (alebo vôbec), či nefungujú len prostredníctvom vyvolania placebo efektu. Také možno odporúčať len v prípade, že z nejakého dôvodu nemôžeme použiť liečbu s preukázaným účinkom (v tomto prípade hormóny), alebo v rámci klinického skúšania.

Prečo o nej treba vedieť?

Prečo je dôležité o endometrióze vedieť a hovoriť?

Ako nám hovorili učitelia na medicíne – nikdy nediagnostikujete chorobu, o ktorej neviete a na ktorú nemyslíte. Ak ste žena s príznakmi, o ktorých si myslíte, že by to možno mohla byť endometrióza, skúste si viesť denník symptómov. Ak je pre vás angličtina okej, našla som napríklad takýto: denník príznakov.

Tak ich budete môcť nielen ľahšie sumárne opísať/ukázať svojmu gynekológovi, ale ich budete vedieť aj použiť na kontrolu účinnosti liečby.

Ak patríte medzi tie šťastné majiteľky maternice, ktoré nič také nezažívajú, alebo medzi ľudí bez maternice, môže vám vedomosť o tejto chorobe pomôcť lepšie pochopiť, čo si asi zažívajú ľudia s endometriózou.

Je to totiž choroba, ktorá môže zásadne ovplyvniť celý život.

Či už preto, že môže párom zabrániť mať deti, po ktorých túžia, alebo môže ovplyvniť sexuálny život, schopnosť fungovať a pracovať každý mesiac, a môže viesť k obrovskému stresu, depresii či úzkosti, s ktorými tiež nie je práve jednoduché žiť.

Ďakujem prispievateľke cez Ko-fi za ďalšiu skvelú a dôležitú tému.

Zdroje: 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18