Čo lekár „vidí“ v krvi?

Predpokladám, že asi všetkým vám už niekedy brali krv. Možno váš lekár po pozretí výsledkov povedal: „Všetko je v poriadku.“ No čo všetko mal na mysli? Čo v tej krvi „vidno“?

To je téma, ktorá zaujímala jedného z pravidelných prispievateľov cez Ko-Fi.

Často majú ľudia pocit, že z krvi vieme zistiť prakticky čokoľvek. Nevieme. A z bežného odberu už vôbec nie. Možno to vychádza ešte zo starých čias, keď si ľudia mysleli, že liečiteľ či lekár vie z moču vyčítať všetky choroby a ešte aj pohlavie a vek a možno aj budúcnosť močiaceho.

Pri odbere krvi ide totiž o to, ktoré parametre z nej vyšetríme, a ako výsledok zapadne do celkového obrazu.

Laboratórny výsledok je len dielik skladačky

Než sa pustím do približovania, čo ktorý test znamená, potrebujete si pamätať tieto dôležité fakty:

• Pri hodnotení výsledkov sa nemôžeme zamerať iba na jeden parameter, musíme ich hodnotiť všetky dokopy. Aj to, že niektoré testy sú normálne, vie byť významná informácia. Každý test je jeden dielik skladačky, nie celý obraz.
• Pri všetkých testoch sa obyčajne uvádzajú najčastejšie príčiny, prečo sa môžu zmeniť. To spravím aj ja v tomto článku, aby ste ich lepšie pochopili. Pamätajte však, že najčastejšie ≠ jediné.
• Testový výsledok je jedna vec, choroba druhá. Napríklad taká anémia sa hodnotí predovšetkým podľa hemoglobínu, ale anémia je viac než len nízky hemoglobín. Pri anémii sú napríklad aj bledoružové sliznice či koža, únava či znížený výkon. Choroba sa týka celého človeka, nie len čísiel z laboratória.
• Liečba by sa mala vždy zameriavať na pacienta (človeka), nie na testy. Neliečime laboratórium. Preto sa môže liečba dvoch ľudí s rovnakými výsledkami krvných testov líšiť.

Toto je dôležité si pripomínať, aj keď si budete niekedy svoje výsledky googliť.

Po tomto upozornení sa poďme pozrieť na tie najčastejšie testy, ktoré sa robia napríklad aj pri preventívnej prehliadke. Rozdeľme si ich na podskupiny tak, ako sa delia bežne.

Hematológia

Pri hematológii vyšetrujeme krvné bunky a doštičky Označuje sa to tiež ako krvný obraz alebo hemogram. Vyšetrujú sa:

Biele krvinky (Leu, WBC)

Pozrieme sa na celkový počet bielych krviniek. Ich počty sa zvyšujú najmä pri infekciách, ale aj niektorých leukémiách. Nízke počty sú menej časté a objavujú sa napríklad pri niektorých leukémiách, HIV infekcii či chronických zápaloch.

Bielych krviniek je viacero druhov.

Preto sa sleduje aj relatívny a absolútny počet jednotlivých typov. Orientačne sa neutrofily zvyšujú obyčajne pri baktériových zápaloch, lymfocyty pri vírusových, eozinofily pri alergiách a parazitoch, bazofily a monocyty skôr pri chronických zápaloch. No toto delenie je veľmi orientačné, pretože obyčajne sa pri každej infekcii aktivujú rôzne zložky imunity.

Červené krvinky (Ery, RBC)

Červené krvinky sa sledujú spolu s mnohými parametrami, ktoré sa ich týkajú. Pozrieme sa na ich počet, veľkosť, či množstvo a koncentráciu hemoglobínu v nich. Vyšetríme, aký podiel objemu krvi tvoria (hematokrit). A zmeriame aj celkové množstvo krvného farbiva hemoglobínu. Tieto všetky parametre nám pomôžu nielen zhodnotiť, že má človek anémiu, ale aj prísť na príčinu.

Anémia má totiž mnoho príčin a poddruhov. Pri niektorých sú krvinky veľké (napríklad chýbajúci vitamín B12), pri iných maličké (napríklad chýbajúce železo). Pri ďalších je v krvinkách menej hemoglobínu, pri iných je ho vlastne normálne množstvo, len krviniek je málo (to je najmä po stratách krvi).

Sú aj stavy, pri ktorých je červených krviniek priveľa. To je, mimochodom, dnes vlastne jediný medicínsky dôvod, čo poznám, pre ktorý sa odporúča púšťanie žilou.

Sedimentácia

Medzi ľuďmi je pomerne známa sedimentácia. Pri nej necháme krv, aby jej zložky prirodzene klesli na dno skúmavky a sústredíme sa pritom na červené krvinky.

Orientačne tak vieme určiť, či v tele prebieha zápal. Pri ňom sa totiž zvyčajne zvyšuje množstvo fibrinogénu, čo zlepí červené krvinky k sebe a tie potom rýchlejšie klesajú ku dnu. Ide o nešpecifický test. Sedimentácia totiž môže byť vyššia aj pri tehotenstve alebo spomínanej anémii.

Krvné doštičky (Tro, PLT)

Krvné doštičky sú dôležité pre zrážanie krvi. Ich nedostatok môže spôsobovať poruchy zrážania krvi. Z krvného obrazu sa dozvieme, koľko ich je. Zrážanie, teda ich funkciu, bližšie sledujeme v samostatnom teste.

Biochémia

Pri biochemických testoch sa vieme pozrieť bližšie na niektoré orgány. Tu je veľa rôznych testov, ktoré sa nerobia pri štandardnej preventívnej prehliadke, ale lekár ich vie doobjednať. Pozrime sa na tie, čo bývajú v preventívke a prípadne sa často pridávajú.

Kreatinín (nie kreatín, ako to občas niektorí nazývajú)

Funkciu obličiek (nie „ľadvín“, to je bohemizmus) hodnotíme orientačne cez kreatinín. Kreatinín je odpadový produkt vznikajúci pri práci svalov. Všetci ho máme v určitom množstve v tele. Koľko? To závisí od pohlavia, veku, ale aj rasy či telesnej hmotnosti.

Prečo má ukazovať na obličky? Pretože ak obličky fungujú, ako majú, vylúčia jeho nadbytok z tela, teda jeho hladinu udržujú viac menej v rovnováhe.

Na presnejšie hodnotenie obličiek potrebujeme aj iné parametre a tie sa potom dávajú do rôznych jednoduchých či komplikovaných výpočtov. Orientačne však stačí aj kreatinín + vyšetrenie moču, o ktorom dnes nepíšem.

Pečeňové testy (játra pre čítajúcich z ČR)

Pečeňové testy zahŕňajú štandardne tri enzýmy (ALT, AST, GMT). Pri preventívke sa robí ALT, lebo to sa zvyšuje aj pri miernom poškodení pečene, a tak vie fungovať ako dobrý indikátor, že sa niečo deje.

Ľahké zvýšenie jedného z enzýmov nemusí znamenať nič vážne. Všetky tieto parametre sa totiž môžu zvyšovať aj pre príčiny, čo vôbec nesúvisia s pečeňou. No veľké zvýšenie (>3x horný limit) viacerých z nich už dáva jasnejšiu správu.

Bilirubín

Bilirubín je žlčové farbivo a keď je ho veľa, ukladá sa do kože a slizníc a človek je potom žltý. To voláme žltačka. Bilirubín vzniká rozkladom hemoglobínu, ďalej sa metabolizuje v pečeni (konjugácia) a potom sa vylučuje do žlče. Z tela odchádza stolicou a močom.

Ak je bilirubín zvýšený, môže ísť preto o problém nielen v pečeni, ale aj napríklad v žlčových cestách alebo pri rozklade krvi (typické pre novorodeneckú žltačku).

Špecifickejšie vieme stanoviť konjugovaný a nekonjugovaný bilirubín a podľa toho zistiť, kde by mohla byť chyba. Napríklad pri vrodenom Gilbertovom syndróme sa zvyšuje nekonjugovaný bilirubín, pretože ide o dedičnú poruchu enzýmu v pečeni, ktorý konjugáciu zabezpečuje.

Glukóza

Zvýšená glukóza sa objavuje pri cukrovke. Ak nenameriame extrémne hodnoty, potrebujeme na presnú diagnózu doplniť ďalšie testy. Aj jednorazový výsledok vysokej glukózy v krvi však môže pomôcť zachytiť takzvaný prediabetes, teda hroziacu cukrovku.

Lipidy a cholesterol

Lipidy a cholesterol sa preventívne stanovujú po dosiahnutí dospelosti a potom od 40 rokov vyššie.

Meriame takzvané triacylglyceroly, čo je vlastne voľný tuk v krvi. Ak ste nalačno, mala by byť hladina pomerne nízka. Ak ich máte vysoké, môžete mať vyššie riziko srdcovocievnych chorôb.

Cholesterol je látka pripomínajúca vosk, ktorá je veľmi dôležitá pre bunkové membrány, tvorbu niektorých hormónov či vitamínu D. Telo si cholesterol tvorí v pečeni a nejaký zároveň prijme z potravy.

V krvi sa cholesterol viaže na bielkovinové nosiče. Z nich sú najznámejšie tie s nízkou hustotou (LDL z angl. low-density lipoprotein) a s vysokou hustotou (HDL z angl. high-density lipoprotein). Vyššie množstvo LDL cholesterolu a nízke množstvo HDL cholesterolu sa spája s tvorbou aterosklerotických plátov v tepnách (nie v žilách, tie ohrozuje skôr trombóza).

Pripomínam však, že cholesterol je len jeden z rizikových faktorov srdcovocievnych chorôb. Ďalšími sú fajčenie, vyšší vek, mužské pohlavie/menopauza, veľký obvod pása relatívne k bokom (abdominálna obezita), vysoký krvný tlak a podobne.

CRP

Naše biele krvinky pri imunitnej reakcii vytvoria rôzne molekuly, ktorými aktivujú celé telo. Okrem mnohých iných vecí spustia zároveň kaskádu procesov, ktoré vyústia napríklad aj do tvorby CRP (C-reaktívneho proteínu) v pečeni.

Prečo ho pečeň vyrába?

Lebo CRP sa vie viazať na molekuly na povrchu niektorých baktérií, a tak pomôcť pri ich likvidovaní. Šikovné, nie? Preto ho v diagnostike používame ako signál prebiehajúceho zápalu, ktorý je špecifickejší než sedimentácia.

Najčastejšie ho ľudia vnímajú ako spôsob odlíšenia vírusovej a baktériovej infekcie. Pri vírusoch sa zdvihne z <5 mg/l na približne 10 – 40 mg/l a pri baktériových infekciách je obyčajne okolo 40 – 200 mg/l. Nad 200 mg/l sa dvihne pri veľmi vážnych infekciách a po popáleninách.

Stáva sa však aj, že pri miernych baktériových infekciách sa dvihne len máličko, a pri vážnejších vírusových infekciách sa zdvihne aj viac. Odráža totiž to, ako sa „vyhecovala“ naša imunita.

Koagulácia (zrážanie)

Špecifickým vyšetrením je test zrážania krvi. Preň musí byť v odberovej skúmavke iný roztok, než pre ostatné testy. Skúma sa viacero parametrov, ktoré sa obvykle určujú v jednotkách času (sekundách), a ukazujú, ako rýchlo sa vie krv zraziť.

Zrážanie krvi je komplikovaný proces, ktorí nenávidia asi všetci medici a študenti farmácie. Ide totiž o kaskádu číslovaných a pomenovaných faktorov. Jeden interaguje s druhým a s tretím a… To si takmer nikto nechce na skúške vytiahnuť.

Každý sledovaný parameter v krvnom vyšetrení odzrkadľuje iné časti tohto systému. Podstata je však stále tá istá – či sa krv zráža tak, ako má, a keď nie, prečo nie.

To zďaleka nie je všetko

Parametrov, ktoré môžeme z krvi vyšetriť je veľa. Niektoré sú preplácané poisťovňou v rámci prevencie, na iné musí mať lekár podozrenie na konkrétnu diagnózu, aby ich mohol dať vyšetriť (a aby mu ich poisťovňa preplatila).

Ako som však už spomínala, krvné testy nie sú odpoveď na všetko. Sú len jedným z dielikov skladačky, ktoré nám môžu pomôcť určiť správnu diagnózu.

Verím však, že tento prehľad vám pomôže sa trochu zorientovať.

Pripomínam, že dospelí majú nárok na preventívnu prehliadku každé 2 roky. Absolvujte ju aj v prípade, že ste odvtedy boli u doktora pre iné dôvody. Ak ste boli u doktora pre akútne príznaky, mohol sa zamerať na niečo konkrétne a vôbec nemusel spraviť niektoré z testov, ktoré sa robia pri preventívnej prehliadke.