Diskriminácia darcov krvi či len zlá formulácia?
Zásoby krvi, čo by sme mohli dať ľuďom, ktorí ju potrebujú, sú často nedostatočné či hraničné. Napriek tomu z darcovstva vylučujeme niektorých ľudí pre mizerne naformulované pravidlá vychádzajúce z diskriminačného postoja.
Tentokrát sa pozriem na tému, ktorú navrhla jedna z prispievateľov na Ko-fi. Bola medzi viacerými témami ešte v lete, no príde mi, že teraz je na ňu ten správny čas.
Darovanie krvi je prospešný humánny krok, ktorý môže pomôcť zachrániť životy.
Krv sa nedá ničím adekvátne nahradiť
Sú roztoky, ktoré dokážu pomôcť zvládnuť akútne straty krvi, no žiaden nevie nahradiť funkciu červených krviniek = prenos kyslíka. Vyvíjajú sa náhrady založené na perflouorokarbóne a voľnom hemoglobíne. Pracuje sa aj na „pestovanej“ krvi. Teda takej, ktorú vyrobíme v laboratóriu kultiváciou kmeňových buniek. Avšak tam ešte teraz nie sme.
Dnes potrebujeme ľudských darcov.
Kto môže darovať krv?
Minimálne požiadavky sú vek od 18 do 60 rokov a hmotnosť minimálne 50 kg. Hmotnosť totiž naznačuje, koľko krvi asi človek má. Dvojmetrový a dvojmetrákový chlap bude mať viac krvi, než krehká dievčina, čo má 40 kilogramov aj s topánkami.
Odoberá sa asi 400 až 450 ml krvi a celé to trvá približne 10 minút. Telo zdravého človeka tento objem relatívne rýchlo doplní.
Ak ste čítali niektoré moje historicky ladené newslettre, viete, že kedysi púšťali pacientom žilou pri každej príležitosti. Vypustiť pintu krvi? Kedysi bežný utorok.
Čas, ktorý telu môže trvať, než stratený objem nahradí, zohľadňujú aj v kritériách na darovanie. Muži môžu darovať krv najviac 4x do roka (každé 3 mesiace) a ženy najviac 3x do roka (každé 4 mesiace).
Darca potrebuje byť naozaj zdravý. Dbá sa na riziká, ktoré by mohli ohroziť darcu či príjemcu.
Riziká a otázky
Riziká zohľadňuje aj vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR z 22.6.2015 o trvalom a dočasnom vylúčení darcov a jej praktická interpretácia zohľadnená v Dotazníku pre darcov krvi od Národnej transfúznej služby SR.
Ide o otázky týkajúce sa kadečoho.
Napríklad nedávnej histórie zubných ošetrení, pri ktorých sa môžu dočasne do krvi dostať baktérie z úst. Alebo údaje o rôznych bežných infekčných chorobách za posledný mesiac.
Otázky sa týkajú aj chorôb ako tuberkulóza, malária, reumatické choroby, choroby obličiek, srdca či nádorov. Pýtajú sa na liečivá, ktoré by mohli krv ovplyvniť. Zaujíma ich aj, či ste v minulosti dostali transfúziu alebo či ste mali transplantáciu.
Pýtajú sa aj, či ste mali tetovanie, piercing, akupunktúru či permanentný make-up; v takom prípade nemôžete darovať krv najbližších 6 mesiacov.
Zaujímavá otázka je, či ste sa zdržiavali 6 a viac mesiacov v rokoch 1980 až 1996 vo Veľkej Británii či Írsku. To je pre riziko variantnej Creutzfeld-Jakobovej choroby, ktorú asi všetci skôr poznáme pod názvom choroba šialených kráv. V iných krajinách do tohto pravidla zahŕňajú aj Francúzsko či iné krajiny.
Pýtajú sa aj mnohé ďalšie otázky.
Let’s talk about sex, baby
Napokon príde aj na sex.
Vyhláška vraví, že z darovania krvi je treba vylúčiť osobu:
- ktorej sexuálne správanie ju vystavuje vysokému riziku získania závažných infekčných ochorení prenášaných krvou.
- ktorej sexuálni partneri majú pozitívne testy na HIV. (Najmenej rok od posledného pohlavného styku).
- ktorej sexuálne správanie sa alebo profesionálna činnosť ich vystavuje riziku nadobudnutia infekčných chorôb, ktoré môžu byť prenášané krvou.
Prídu mi to ako férové a pochopiteľné požiadavky.
Ako je to preložené do dotazníka?
Tak, že sa pýtajú, či ste mali v priebehu posledných 3 mesiacov sexuálny styk s novým sexuálnym partnerom. To je veľmi dôležité pravidlo. Viaceré choroby v laboratórnych testoch totiž nezistíme skôr ako po mesiaci či dvoch.
Potom sa pýtajú, či ste vy alebo váš sexuálny partner mali pozitívny HIV test, syfilis alebo infekčnú žltačku, či užívate drogy alebo anabolické steroidy, či poskytujete alebo využívate sex za peniaze či drogy.
Zatiaľ samé pochopiteľné otázky.
Otázka len pre mužov
No a potom príde otázka špeciálne len pre mužov.
Tých sa pýtajú, či za posledných 12 mesiacov mali sexuálny kontakt s mužom. Nie s novým partnerom, nie s nakazeným partnerom, ale skrátka s iným mužom. A nie špecificky análny sex, ale sexuálny kontakt. (K tomu sa ešte vrátim.)
Táto podmienka sa snaží osloviť riziko infekcie HIV vírusom.
Od objavenia sa HIV infekcie sa vírus najviac šíril medzi mužmi, ktorí majú sex s mužmi, a dodnes je táto skupina ľudí najohrozenejšia. HIV infekcia sa všeobecne diagnostikuje častejšie u mužov než u žien.
V roku 2020 bolo v Európe hlásených nových prípadov u 5.2 mužov na 100 000 a u 1.5 žien na 100 000. Na Slovensku bol ten pomer výrazne posunutý: nakazilo sa 8.1 krát viac mužov než žien. Ale aby sme to dali trocha do kontextu, bavíme sa dokopy o 102 nových prípadoch na celé Slovensko v roku 2020 (104 v roku 2019 a 102 v roku 2018).
Prečo to tak je?
Medicínsky preto, že nechránený análny sex výrazne zvyšuje riziko nakazenia sa HIV a mnohými inými krvou a pohlavne prenášanými chorobami. To platí bez ohľadu na pohlavie zúčastnených. Mikróbom je naše pohlavie ukradnuté. Aj heterosexuálne páry mávajú análny sex. Lenže medzi mužmi, ktorí majú sex s mužmi, ide o dominantnú praktiku.
Prečo to považujem za problém?
No a, poviete si možno, v čom je problém?
Ako asi viete, svoje pracovné aj voľné chvíle už roky trávim písaním.
Medicínsky rozumiem, čo sa snažia dosiahnuť dočasným vylúčením mužov, ktorí mali za posledný rok sex s mužom. Ale samotnú otázku v dotazníku a z toho vychádzajúce pravidlo považujem za veľmi, veľmi mizerne naformulované.
Dám veľmi konkrétny príklad:
Môj známy je gay a so svojím partnerom je už tuším aspoň 15 rokov, ak nie aj 20. Oženiť sa odišli do Holandska. Majú spolu pekný monogamný monoandrický vzťah. Nuda, normálka, žiadna dráma sa nekoná. Riziko, že by z jeho krvi niekto dostal HIV, je rovnaké ako pri iných verných a monogamne žijúcich mužoch.
Keby chcel môj známy darovať krv, museli by sa s manželom rok len držať za ruky. Aj vášnivé bozkávanie by sa predsa mohlo považovať za sexuálny kontakt. Čaká sa azda, že po roku celibátu by v jeho prípade riziko nákazy zrazu magicky zmizlo?
Takých mužov skrátka vylučujeme z darcovstva krvi zbytočne.
Pravidlá sú také fascinované sexom dvoch mužov, že zabúdajú na možnú pestrosť kombinatoriky dobrovoľne súložiacich dospelých.
Predstavme si napríklad stabilný vzťah ženy a dvoch mužov, ktorí majú sex aj s ňou, aj navzájom. Nevieme, koľko podobných milostných n-uholníkov je za zatvorenými dverami slovenských spální. Možno viac, než sme si ochotní priznať.
Takýto muži by boli vylúčení z darcovstva rok od ich posledného sexu. Zato žena by mohla darovať krv po 3 mesiacoch odkedy s nimi začala spávať. Vzťahovalo by sa na ňu len pravidlo dočasného vylúčenia darcu, čo mal sex s novým partnerom.
USA a iné krajiny
Ale aby sme si nezačali plieskať po čele, že to je možné len na Slovensku. Zďaleka nie!
Podobné pravidlá platia v mnohých krajinách. Viaceré, ku ktorým som sa dopracovala, sa zamotávajú vo vlastnom diskriminačnom kruhu. Toľko sa sústredia na mužov, že zabúdajú na mnohé iné možnosti rizikového správania.
Napríklad americká FDA odporúča dočasne vyradiť mužov, ktorí mali sex s mužmi za posledné 3 mesiace. Oproti tým 12 mesiacom je to pokrok. Zároveň dočasne vylučuje z darcovstva ženy, ktoré mali sex s mužom, ktorý mal sex s mužom. Takže nezabúdajú na n-uholníky či napríklad bisexuálov.
No už nemyslia na darcov, ktorí žijú v stabilnom dlhodobom vzťahu, a to aj napriek tomu, že v mnohých štátoch USA povoľujú svadby párov rovnakého pohlavia.
Zato heterosexuálni manželia, čo pravidelne praktikujú análny sex a raz za čas si zájdu na swingers párty, môžu byť v USA darcami krvi bez problémov. Kým teda nesúložia za peniaze či drogy, to by ich vylučovalo.
Netreba vymýšľať koleso
Rozhodne je treba chrániť príjemcov transfúzií a zohľadniť rizikové správanie. To je absolútne bez debaty.
Ale dá sa to sformulovať aj inak.
Tak, aby sme zbytočne nevylučovali ľudí, ktorí v skutočnosti nemajú riziko nákazy HIV o nič vyššie než iní ľudia žijúci v stabilnom, uzavretom a vernom vzťahu.
Tak, aby sme si pod sebou zároveň svojím úzkoprsým myslením nepílili konár, keď zabúdame na rizikové sexuálne praktiky ostatných.
Napríklad v Británii podľa nových pravidiel vylučujú dočasne z darcovstva krvi všetkých bez ohľadu na pohlavie, ak mali análny sex s novým partnerom za posledné 3 mesiace.
Prečo je to lepšia formulácia?
Zamerali sa na rizikovú sexuálnu praktiku, teda análny sex. Tá je zhodou okolností najčastejšia medzi mužmi, ktorí majú sex s mužmi, ale prečo by sme to mali limitovať len na nich? Vírusu je to jedno, takže by to malo byť aj nám.
Súčasne je dobré, že nedefinujú pravidlo nejasne ako sexuálny kontakt. Berú na vedomie, že keď niekto podá inému pomocnú ruku, to je stále sexuálny kontakt, ale z pohľadu prenosu chorôb má taký kontakt nízke riziká.
Plus sa zamerali na nových partnerov za posledné 3 mesiace, čo je čas, ktorý obvykle stačí, aby sme infekcie objavili v laboratórnych výsledkoch. Tým teda nevylúčili z darcovstva partnerov, ktorí sú dlhodobo spolu.
Zároveň sa úplne vykašlali na komplikácie, ktoré vznikajú, ak silou mocou potrebujeme do zdravotníckych formulácií tlačiť pohlavie účastníkov pohlavného styku a možných budúcich darcov krvi. Rovnoprávne vylúčime všetkých, čo sa správajú rizikovo, a basta.
Voila! Vlastne aké ľahké.
Zmeníme to aj na Slovensku?
Čo treba na to, aby sa to zmenilo na Slovensku? Vôľu, čo iné.
Pozitívne je, že vyhláška je napísaná dostatočne voľne, aby dávala priestor na zmeny.
Netreba dokonca ani, aby začala väčšina Slovenska plne akceptovať LGBTI+ ľudí. Obmedzenie na darovanie krvi pre mužov, ktorí majú sex s mužmi, zmizlo dokonca aj z pravidiel v Maďarsku. (Informáciu mám z anglických zdrojov, neviem to overiť v maďarskom dotazníku, nerozumiem mu.) Pritom je o Maďarsku známe, že sa ku LGBTI+ ľuďom nespráva práve najlepšie.
Keď sa chce, tak sa dá. Je to možno len hranie sa so slovíčkami, no tie, ako viete, majú obrovskú moc.
Ďakujem svojej pravidelnej podporovateľke cez Ko-fi nielen za dlhotrvajúcu podporu, ktorú si veľmi vážim, ale aj za takúto skvelú, hoci citlivú a náročnú tému.