Šarlatánstvu zneužívajúcemu výživové doplnky sa musíte brániť sami

Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že šarlatánstvo pre svoje zámery najčastejšie využíva výživové doplnky. Presnejšie, zneužíva.

Na doplnkoch výživy nie je v princípe nič zlé. Keďže však majú farmaceutickú formu, ľudia od nich často čakajú to čo od liekov. A šarlatánstvo z toho ťaží.

Klamlivá reklama je v prípade výživových doplnkov obrovský problém. Úrady nemajú kapacitu ju kontrolovať a riešiť.

Preto sa potrebujete brániť sami a vyzbrojiť sa poznaním. Tento blog je ako taká návšteva zbrojára.

Čo je to výživový doplnok?

Keď si z tohto blogu zapamätáte iba jednu vec, nech je to táto: Výživový doplnok je potravina.

Ide o koncentrovaný zdroj živín vo farmaceutickej forme.

Teraz trochu preženiem, ale schválne: Predstavte si grilovaného lososa, usušeného, podrveného na prášok a zabaleného do želatínovej kapsule. Tadá! Výživový doplnok z lososa by bol na svete.

Samozrejme, výroba a zloženie výživových doplnkov sú zvyčajne komplexnejšie. No stále ide, minimálne z hľadiska práva, o potraviny.

Tento zjednodušený príklad si pripomeňte, najmä ak sa vám snažia predať výťažok z niečoho, čo znie tajomne alebo trendy. Stále je to len „ham-ham“.

Ako spoznáte výživový doplnok?

Ak výrobca celkom neignoruje platnú legislatívu, bude na výrobku niekde napísané: výživový doplnok. Možno však na prečítanie budete potrebovať lupu.

Ak nebude nikde nič napísané a predajca tiež nebude tušiť, upaľujte preč. Keď nevedia, čo predávajú, čo ešte nevedia?

Takáto situácia sa mi stala minulý rok s predajcom „esenciálnych olejov“ slovenskej výroby určených na vnútorné použitie. Nikde nič. Ani na stránke. Predavačka v Auparku dezorientovaná. Ale veselo predávali olejčeky na vnútorné použitie.

Kto ich schvaľuje?

Nikto ich neschvaľuje.

Výživové doplnky spadajú pod Úrad verejného zdravotníctva. Lenže na rozdiel od liekov, pri doplnkoch je len oznamovacia povinnosť. Úrad výživové doplnky neposudzuje, neschvaľuje, nevydáva rozhodnutia.

Ako sa to oznamuje? Vypíše sa formulár a zaplatí sa poplatok.

Vo formulári ich upozornia napríklad na to, že výživové doplnky nesmú obsahovať zložky v takom množstve, aké býva v liekoch.

Alebo ak ide o takzvanú novú potravinu, musí spĺňať konkrétne podmienky. Napríklad musí byť zaradená do EÚ zoznamu povolených nových potravín. Ak nie je, nemôže z nej byť výživový doplnok. Toto sa týka najmä teraz populárneho CBD; preto sa predáva ako kozmetika či zberateľský predmet.

Aké kontroly musí mať výživový doplnok?

Formulár tiež upozorní, že musia mať kontroly.

Napríklad musia otestovať, že tam nie sú nebezpečné mikróby alebo jedovaté látky a podobne. Riadi sa to podobnými pravidlami, aké platia pre iné potraviny. Teda kontrolujú, či to nie je úplný hnus.

Úrad neoveruje, či kontroly majú. Takzvaný umiestňovateľ (výrobca, predajca, distribútor…) zaškrtne príslušné políčko. Zodpovednosť za to, že ho zaškrtol správne, a teda, že spravil všetko, čo mal, nesie umiestňovateľ. Ak si spravil svoju prácu poctivo, super. Ak nie…

Úrad robí priebežné kontroly, či je všetko v poriadku. Ale keďže na trh pribudne približne 2000 nových výživových doplnkov ročne, viete si to asi predstaviť v praxi.

Požiadavky na liek sú oveľa vyššie

Lieky musia pred schválením dodať brutálne podrobnú dokumentáciu. Z vývoja, z výroby, z laboratórnych testov, z testov na zvieratách a z testov na ľuďoch…

Pri schvaľovaní musia preukázať, že spĺňajú prísne kritériá kvality výroby a tiež kontroly farmaceutickej kvality výsledného produktu. Pričom farmaceutická kvalita býva zvyčajne na úplne inom leveli ako bežná kvalita potravín. Budúce lieky tiež musia dodať údaje o bezpečnosti, z ktorých sa usúdi, či a ako veľmi prínos prevažuje známe riziká.

Tieto požiadavky pre výživové doplnky neplatia vôbec. Ale že vôbec.

Niektorí výrobcovia si niektoré skúšky spravia nad rámec toho, čo musia mať. To je perfektné a takým by som dala určite prednosť. Ako to zistíte? Väčšinou vám to nezabudnú povedať.

Ale nenechajte sa nachytať, ak vám hoc aj v lekárni tvrdia, že majú presne také isté skúšky ako liek, len pre nejaké dôvody nepožiadali o registráciu. O tom, prečo a kedy je to somarina, sa rozpíšem budúci týždeň. Zatiaľ len toľko, že túto informáciu má lekárnik často od firemných reprezentantov. A ako vieme, tí nikdy, ani omylom, ani z neznalosti a už vôbec nie z potreby predať čo najviac, nezavádzajú, neklamú a nenafukujú fakty.

Vo výživových výrobkoch nemusí byť to, čo deklarujú

Kvalita je slovo, ktorým sa niektorí predajcovia výživových doplnkov radi oháňajú. Avšak keď sa spýtate na podrobnosti, zistíte, že ide o nič nehovoriacu frázu.

Čo si predstavujem pod kvalitou pri takýchto produktoch ja?

Podľa mňa je kvalita, keď preukázateľne obsahujú to, čo majú, a neobsahujú viac nečistôt, než sa dovoľuje v obdobných liekoch.

Môže im k tomu pomôcť správna výrobná prax (GMP, z. angl. good manufacturing practice), čo sú pravidlá, ktoré vyžadujeme aj od liekov a zahŕňajú aj inšpekcie od úradov. Niektorí výrobcovia si nad rámec požiadaviek robia certifikát GMP. Takým by som dala prednosť.

A či sa im všetko podarilo, zistia tak, že spravia analýzu farmaceutickej kvality výsledného výrobku, ideálne každej šarže. To sa žiada od liekov.

Majú niečo také? Nepýtajte sa predajcu konkrétne. Ľahko povie: „Jasné!“, ani nemusí vedieť, o čom hovoríte. Pýtajte sa radšej: „A ako kvalitu definujete a zisťujete?“

Prečo je to dôležité?

Lebo náhodné kontroly po celom svete opakovane nachádzajú v tejto oblasti veľké problémy a potencionálny hazard so zdravím. Rozhodne nie vo všetkých výživových doplnkoch, to fakt nie. Je to menšina. Lenže ako viete, či nedržíte v ruke práve tú menšinu? Tvrdí to predajca?

Výživové doplnky sú bezpečné na úrovni potravín

Predajcovia výživových doplnkov často radi zdôrazňujú, aké sú bezpečné. Občas to preženú a tvrdia, že sú 100% bezpečné (= 100% blbosť). Slovo „bezpečný“ je však trošku iné pri lieku a iné pri výživovom doplnku.

Bezpečný liek = nežiaduce účinky sa hlásia a systematicky zbierajú počas výskumu a po uvedení do praxe. Po ich vyhodnotení sa dá usúdiť, či je riziko podávania lieku výrazne menšie než jeho prínos.

Bezpečný výživový liek = bezpečná potravina. Niečo ako bezpečné mlieko. Aj na to môžete mať alergiu, aj z toho vám môže byť nevoľno, ale v zásade sa vie, že väčšina ľudí s ním nebude mať pri normálnom pití problém, ak nie je kontaminované.

Slovo „bezpečný“ ostáva rovnaké, nie je však úplne zhodné.

Účinok? Má jogurt účinok?

A čo účinok?

Pravidlá sú jasné, na Úrade verejného zdravotníctva sa píše:

„Nie sú to lieky, nie sú určené na liečbu alebo prevenciu ľudských ochorení, nesmú mať na ľudský organizmus farmakologický, metabolický alebo imunologický (t.j. biologický) účinok. V opačnom prípade takýto výrobok nevyhovuje definícii výživového doplnku a bude stiahnutý z trhu.“

Jediný „účinok“, ktorý môže byť napísaný na výživovom doplnku, pochádza z vopred daného zoznamu zdravotných tvrdení. Ten sa neustále aktualizuje a link vám viem dať len v angličtine. V slovenčine som našla zoznam len z roku 2012.

Tvrdenia z tohto zoznamu spoznáte často podľa dvoch vecí:

• Obyčajne napíšu, že pochádza zo spomínaného zoznamu
• Nie je bombastické, je suché, úradnícke a najčastejšie využíva opatrné sloveso: prispieva.

Akékoľvek iné tvrdenia nie sú nepovolené. Prečo?

Pretože aj keby mali nejaké predbežné dôkazy o tom, žeby to mohlo fungovať, nie sú dostatočné a/alebo ich nepredložili nezávislému úradu na posúdenie. Preto sa im nedovoľuje vás zavádzať a vyvolávať dojem, že ide o liek. Ako to vyzerá v praxi, všetci vieme.

Na čo nezabudnúť?

Nabudúce sa pozrieme na časté šarlatánske praktiky, ktoré využívajú nevedomosť zákazníkov, aby im predali výživový doplnok. Tak sa budete vedieť brániť ešte lepšie.

No už teraz viete, že výživový doplnok sa síce ponáša na liek, no nie je ním. Je to potravina. Neschvaľuje sa a úradná kontrola je minimálna. Slová ako kvalita a bezpečnosť sa používajú v inom význame ako pri liekoch a slovné spojenie „účinné v liečbe“ by sa nemalo vyskytovať vôbec.