Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
Zatiaľ presne nevieme, ako mikroplasty škodia zdraviu. Vieme, že sa spájajú s chorobami čriev, narúšajú mikrobióm, uvažuje sa, či sa nepodieľajú na rakovine hrubého čreva. Môžu sa však podieľať na kadečom inom, to zistíme až neskôr. Prospešné rozhodne nie sú. (1)
Vieme, že nám škodia ftaláty a BPA, teda prídavné látky v plastoch.
Ftaláty prispievajú k obezite, k diabetu 2. typu, k hypertenzii, k alergii, astme…
BPA zasa môže poškodiť metabolizmus, pečeň, obličky, tvorbu hormónov, reprodukciu, imunitu a mnohé iné. Niektoré dôkazy o ich škodlivosti sú predbežné, iné dostatočné, aby ich už niektoré krajiny obmedzili. (2, 3)
Čo sú mikroplasty?
Ide o plastové častice menšie než 5 mm. Existujú aj nanoplasty. Tie sú menšie než 1 μm a hravo sa dostanú rovno do našich buniek. Tým je však oveľa ťažšie sa vyhnúť a vlastne by ste robili to isté, čo pri tých mikroplastoch, tak sa zamerajme na tie mikro.
Kde sa nachádzajú? Všade. Vo vode, v pôde, v rastlinách, v zvieratách, ktoré konzumujeme, v prachu.
A v nás.
Týždenne zjeme približne toľko plastu, žeby to vydalo na jednu kreditku. Ňom-ňom.
Mikroplasty už dokázali v stolici (väčšie množstvo u bábätiek 4, 5), v moči (6), v krvi (7), aj v pľúcach (8).
Predstavte si, že toto máte všade v tele:

Ako obmedziť ich príjem?
1. Plast + horúci obsah = viac plastu v obsahu:
Nezohrievajte jedlo v mikrovlnke v plastových nádobách
- Ak si kupujete kávu či iné horúce nápoje „to go“, nechajte si ju robiť do vlastnej, neplastovej nádoby. Pozor, recyklovaný plast je tiež plast a jednorazové papierové poháriky sú zvnútra potiahnuté plastom.
- Ak kŕmite dojča z umelohmotnej fľaše s gumeným či silikónovým cumľom, môže prijať milióny plastových čiastočiek denne. Ak sa dá, voľte iné alternatívy.
- Ak si nechávate donášať jedlo a máte tú možnosť, preferujte reštaurácie, ktoré nebalia jedlo do plastových nádob.
- Máte varnú kanvicu? Je zvnútra plastová? Hm.
2. Poškodený plast + jedlo/pitie = viac plastu v obsahu:
- Ak už máte jedlo v plastovom obale, preložte ho na normálne taniere (ak sa dá)
- Vyraďte poškodené, poškriabané plastové nádoby
- Ak kupujete plastové nádoby na jedlo, voľte nádoby bez BPA a ftalátov a správajte sa k nim citlivo (neumývajte v umývačke, voda tam dosahuje vysokú teplotu)
- Všeobecne môže byť prospešné vyhýbať sa kombinácii plast + jedlo, hoci mnohé také kombinácie môžu byť úplne bezpečné
3. Vo vode je veľa mikroplastov
- Ak sa dá, úplne sa vykašlite na vodu v plastových fľašiach a voľte radšej vodovodnú
- Ak chcete mať väčšiu istotu, môžete použiť filter. V komentári k jednému z newsletterov zaznela otázka, či filter neodstraňuje z vody aj potrebné minerály a či to potom nevadí. Odstraňuje a vôbec to nevadí, ak nemáte jednostrannú výživu. Pri filtrovanej vode však musíte fakt dbať na pravidelnú výmenu filtra. Inak vám mikroorganizmy namnožené vo filtri prinesú viac starostí než osohu.
- Z pohľadu výživy sa odporúča jesť ryby aspoň 1-2 x do týždňa. Z pohľadu mikroplastov sa však treba vodným živočíchom vyhnúť, v ich telách sa mikroplasty koncentrujú. Takže tu neviem, akú radu dať.
4. Pite sypané čaje
- Ak už pijete vrecúškové čaje, voľte také, ktoré majú papierové vrecká. No pozor, aj tam to nie je nutne bez plastu, keďže sú zvyčajne lepené polypropylénom. V čajových obchodíkoch sa dajú kúpiť kompostovateľné papierové vrecká, ktoré by mohli byť OK. Mohli, neviem, nepoznám ich výrobný proces.
- Nerezové sitko je väčšia istota.
5. Nezabudnite na prach a vzduch
- Utierajte prach pravidelne
- Vysávajte s HEPA filtrom (a ten čistite, respektíve vymieňajte)
- Najmä v mestách sledujte hlásenia o kvalite ovzdušia, napríklad na SHMÚ. A ak sa dá, vyhnite sa pobytu vonku v čase, keď je koncentrácia tuhých častíc najvyššia. Alebo použite rúško, teraz sú na to už ľudia zvyknutí
- Ak máte krb či ohnisko, nepáľte tam žiadne plasty (všeobecne je fajn sa vyvarovať spaľovaniu plastov)
Ako obmedziť to, koľko ich vytvoríme?
1. Vyhnite sa plastovým obalom a jednorazovým plastom už pri nákupe
Čím menej plastov prinesiete domov, tým menej ich musíte vyhodiť a recyklovať.
Skúšali ste na trs banánov, buľvu zeleru či cviklu nalepiť cenovku len tak, bez mikroténu? Uvidíte, že drží. Aj mnohým iným plastovým obalom sa dá vyhnúť pri troche snahy a nemusí to byť ani drahšie.
O tom, že ja väčšinu svojich nákupov vybavím v bezobalove, som už písala.
2. Vyhnite sa plastom v kozmetike.
Pridáva sa najmä do rôznych pílingov, sprchových gélov, zubných pást vo forme mikroguľôčok.
Čističky odpadových vôd ich nevedia zachytiť na 100%. Navyše, kal, ktorý čističky nazbierajú, sa často používa na hnojenie. Tak sa dostanú do spodnej vody, pôdy, koreňmi do rastlín a tak aj do našich potravín.
3. Pri praní buďte zvlášť nežní k syntetickým materiálom.
Asi 35% mikroplastov v oceánoch pochádza z prania. Čo s tým? Našla som tri hlavné možnosti: filter na odtok práčky, vrece na pranie Guppyfriend a Cora Ball. Všetky tri majú zachytiť mikrovlákna zo syntetických materiálov. Tie potom viete vyhodiť do koša. Žiadna výhra, ale lepšie než pridávať oceánom. (Ani jedno nemám zatiaľ osobne vyskúšané.)
4. Obmedzte auto a ak to nejde, jazdite s ohľadom na pneumatiky
Veľkým zdrojom mikroplastov vo vzduchu (v prachu) sú pneumatiky áut (predovšetkým áut, ostatné dopravné prostriedky menej). Ak už musíte šoférovať, buďte jemní k svojim pneumatikám.
Chápem, niekedy sa naozaj nedá plastom vyhnúť.
Súhlasím, že mnohé ekologické riešenia sú drahé. Niekedy je to investícia, ktorá sa z dlhodobého hľadiska vyplatí (napríklad už ani neviem, kedy som naposledy kúpila potreby dámskej hygieny, ale budú to roky). Inokedy sú skrátka o čosi alebo oveľa drahšie.
Mnohé riešenia sú však bezplatné alebo len s minimálnymi nákladmi.
Niektoré argumenty, prečo ich ďalej používať sú však také… úsmevné. Napríklad:
My tu v Európe sa snažíme a oni tam v Ázii…
Väčšina z mikroplastov, ktoré prijímame, sú také, ktoré si my tu v Európe vyrobíme. A veľká časť plastu v Ázii je z EÚ a USA, teda aj ten náš.
Tamtí vyhadzujú oveľa viac!
To je ako: „No a čo, že som ukradol babke dvesto euro, tamtí ukradli päťsto.“
My recyklujeme!
Viete, že nie všetky typy plastov sa dajú v skutočnosti recyklovať? Mnohé skončia na skládke či v spaľovni. Filtre v spaľovni nie sú 100%, nespálené mikročastice (súčasť dymu) idú do vzduchu a našich pľúc.
Za odvoz musím platiť, aj keď mám prázdny kôš/vrecko.
Všetkých nás nútia platiť zdravotné poistenie. Máme sa snažiť byť chorí, aby sme naplno využili to, čo sme si zaplatili?
A takto by sme možno mohli pokračovať.
Netreba, aby ste robili všetko. Kúsok po kúsku sa pozrite okolo seba a vyskúšajte to zmeniť. Možno, podobne ako ja, zistíte, že mnohé zmeny sú vlastne veľmi jednoduché.
Ako vidíte, zďaleka nejde „len“ o životné prostredie či planétu.
Ide priamo o nás. My tie plasty jeme a pijeme. A nielen my – cicajú ich dojčatá z fliaš, kŕmia sa nimi batoľatá, vdychujú ich deti, pijú ich budúce mamičky. Zdravotné následky sa možno dostavia skôr, než ich vedecky preskúmame a dokážeme.
Plastom sa dnes nedá úplne vyhnúť, no dajú sa čiastočne redukovať. Spravte to pre seba, svoje zdravie a zdravie tých, ktorých máte radi.