Hystéria – výlučne ženský problém?
Nebuď hysterická! Chytá ju hystéria. Pche, hysterická ženská!
Koľkokrát ste niečo také počuli? Tak sa zdá, že hystéria je výlučne ženský problém. Alebo nie?
Pri najmenšom práve to tvrdili lekári celé tisícročia.
V Egypte bolo treba maternicu privolať vôňou
Vôbec prvá zmienka o hystérii pochádza zo starovekého Egypta, z obdobia 1900 rokov p.n.l. na Gynekologickom papyruse z Kahúnu. Na ňom sa zachovali tri strany o ženských chorobách a zároveň prvý opis zmien správania a rôznych iných príznakov, ktoré neskôr, v antickom Grécku, súborne označili slovom hystéria.
Ako si tieto symptómy vysvetľovali? Teóriou, že sa maternica presunula na nesprávne miesto.
Podobný opis sa objavil aj na papyruse z roku 1600 p.n.l, kde pridali zároveň spôsoby, ako vrátiť maternicu späť. Princíp bol jednoduchý – vôňa a smrad.
Ak sa maternica posunula nahor, priložili smradľavé látky k ústam a voňavé k ohanbiu. Ak diagnostikovali posun maternice nadol, postup bol opačný.
V Grécku sa maternica rozveseľovala sexom
Niektorí vravia, že tento pohľad prebrali starí Gréci. Iné výskumy vravia, že si tento koncept vytvorili sami a potom zlúčili dve podobné teórie do jednej.
Rozhodne však práve od nich pochádza dnešné slovo hystéria. Prvýkrát sa zjavilo v Corpus Hippocraticum, teda v diele napísanom Hippokratom a/alebo jeho žiakmi.
Slovo hystera je z gréčtiny a znamená maternica. Od toho sa odvodili všetky ostatné výrazy. V starovekom Grécku sa objavili viaceré opisy príznakov hystérie. Najčastejšie išlo o vážne záchvaty a prípady, keď žena stratila vedomie.
Gréci mali iný pohľad na hystériu než Egypťania.
Platón sa vyjadril, že maternica je nešťastná, keď sa nespojí s mužom a nevytvorí nový život. Melanchólia maternice sa mala, podľa Grékov, liečiť sexom. Prípadne rovno orgiami v mene Dionýza.
Hippokrates vysvetlil hystériu teóriou nerovnováhy studených a vlhkých štiav a nedostatkom sexu. Maternica bez šance na otehotnenie bola vraj neuspokojená, putovala po tele a spôsobovala ženám ťažkosti. Žena ich mala riešiť vydajom, aby mohla mať dobrý sexuálny život. Ak to neprichádzalo do úvahy, mala použiť smrady a vône.
Hystérii sa venovali aj Celsus a Galén a aj iní grécki autori. Viac či menej sa odkláňali od Hippokratovho názoru, ale v zásade sa držali teórie, že chýbajúce materstvo je to, čo núti maternicu štrajkovať. Presne opačný pohľad zvolil grécky lekár Soranus (2. storočie n.l.), ktorý odporúčal sexuálnu abstinenciu, trvalé panenstvo, horúce kúpele, masáže a cvičenia.
V európskom stredoveku bolo treba vyhnať diabla
Počas stredoveku sa pohľad na hystériu, teda súbor najrozličnejších príznakov rôznych duševných porúch a tiež záchvatových stavov, radikálne zmenil.
V jednom rukopise z 9. storočia je kratučká zmienka o exorcizme v súvislosti s maternicou. Kňaz prikázal maternici, aby prestala ženu trápiť a aby ticho ostala na mieste, ktoré jej pridelil Boh.
Pohľad na príčinu najrozličnejších možných príznakov označených pojmom hystéria sa zmenil z prírodnej na mystickú. V tomto trende sa pokračovalo aj ďalšie storočia.
Kniha Kladivo na čarodejnice uvádza prítomnosť záchvatov ako príznak posadnutia diablom a čarodejníctva. A teraz nemyslím rovnomenný román, ale príručku pre inkvizítorov naháňajúcich čarodejnice prvý krát publikovanú v roku 1486.
Symptómy kedysi považované za jednu chorobu spôsobenú blúdiacou maternicou, sa na dlhú dobu stali synonymom čarodejníc. Občas sa objavili lekári, ktorí vraveli, že ide o chorobu. Málokto im venoval pozornosť.
17. storočie presunulo problém do mozgu
Až v 17. storočí sa začal pohľad obracať. Upaľovanie čarodejníc prestalo byť v móde. (Ak ste ešte nečítali Zákon na čarodejnice, novelu, ktorú ste dostali ako darček pri prihlásení do newslettera, možno sa na ňu pozrite tento víkend. Okrajovo sa tejto téme venuje.)
Odklon od supernaturálneho vysvetlenia pomohol k návratu diagnózy. Postupne sa začali objavovať aj názory, že nejde o chorobu maternice, ale mozgu.
Ako jeden z prvých túto teóriu opísal Thomas Willis (1621-1675). Ten zároveň povedal, že hystériu pozoroval aj u mužov. Táto prevratná myšlienka sa spočiatku až tak neuchytila. Neskôr sa začala objavovať čoraz častejšie.
To, že ide o chorobu mozgu, tvrdil aj Thomas Sydenham (1624-1689), ktorý poznamenal, že hystéria u žien sa podobá na mužskú hypochondriu ako vajce vajcu.
Spísal aj mnohé príznaky choroby vtedy nazývanej hystéria: ochrnutie, silné kŕče, záchvaty, vracanie, silný kašeľ, lapanie po dychu, búšenie srdca, silné bolesti v bruchu, žltačka… a mnohé iné týkajúce sa asi všetkých orgánov v tele. Pridal tiež, že hysterické ženy sa niekedy extrémne rehocú, niekedy plačú bez príčiny, alebo sú úzkostlivé a zúfalé.
18. storočie prinieslo fascinujúce teórie
V nemeckom a anglosaskom svete je v tejto súvislosti známy Franz Antom Mesmer (1734 -1815), ktorý tvrdil, že hystériu vyvoláva „animálny magnetizmus“ a na liečbu využíval princípy sugescie. To sa stalo slávne ako „mesmerizmus“ a angličtinári možno spoznávajú slovo „mesmerise“, teda niekoho okúzliť svojím šarmom. O tom natočili svojho času film v hlavnej úlohe so skvelým Alanom Rickmanom.
V 18. storočí s hystériou spojili aj nervové choroby, aj emócie a vrátila sa aj teória putujúcej maternice. Najviac sa tejto diagnóze darilo v 19. storočí.
19. storočie a hysterický boom okolo hystérie
Ak ste čítali či videli Pýchu a predsudok, tam pani Bennetová žiada svojho manžela, aby bral ohľad na jej „úbohé nervy“. Vládlo totiž presvedčenie, že niektorí majú krehkejšie nervy, a to je príčina hystérie.
Tiež ste si v príbehoch z 19. storočia mohli všimnúť, že dámy so sebou všade nosili „smelling salts“. To by sa dalo preložiť ako „soli, ku ktorým privoňali“, niekde sa objavuje aj preklad „vonné soli“. Neviem, či je práve najšťastnejší. Fľaška obsahovala najmä amoniak a etanol, takže to poriadne zabolelo v nose.
K tomu si pričuchli, keď im bolo na omdletie. Prečo? Posunuli tak maternicu nadol, kam patrí. Áno, Hippokratova teória bola späť.
S putujúcou maternicou sa vrátilo aj presvedčenie, že ide o sexuálnu frustráciu.
Videli ste film Hystéria? Ak áno, tak ste už asi počuli, že vibrátor začal svoju existenciu ako masážny prístroj pre liečbu hystérie. Čo je na tom pravdy? Vedci sa dnes skôr prikláňajú k názoru, že ide o urban legendu.
Až pri konci 19. storočia sa začínali čoraz častejšie objavovať práce rôznych odborníkov, podľa ktorých mohla hystéria postihovať aj mužov.
Francúz Briquet, ktorý vyšetril asi 450 pacientov, zavrhol akékoľvek spojenie s maternicou a za mechanizmus vzniku označil nervozitu (neurózu) mozgu. Povedal tiež, že dovtedy málokedy pozorovali hystériu u mužov, pretože ju u mužov nik vidieť nechcel.
Myslím, že trafil klinec po hlavičke.
Ešte veľa vody však pretieklo, než hystéria skutočne prestala byť výlučne záležitosťou žien. Chcelo to ďalších pár neurológov, psychiatrov, psychoanalytikov, prvú svetovú vojnu a celkovú zmenu postoja. O tom sa viac dočítate budúci týždeň.
Keby ste dovtedy chceli vedieť viac o histórii psychiatrie, ktorá s touto témou čiastočne súvisí, staršie články na túto tému nájdete na mojej stránke. Konkrétne o redaktorke, ktorá sa nechala zavrieť do blázinca pre reportáž, a tiež o lobotómii, ktorú robili sekáčom na ľad zavedeným cez očnicu.