Ste poslušní potkaníci pre svojich manipulátorov?

Naposledy som spomínala tri mechanizmy, ktoré používajú nielen (!) manipulátori, aby dosiahli svoje. Dve som si nechala na dnes, a to traumu a striedavé či čiastočné posilnenie.

Jednorazové traumatické učenie

Pri traume ide zvyčajne o jednorazové učenie, ktoré človeka zasiahne drastickým spôsobom. Ide o niečo, čo vyvolá veľký strach. Môže ísť o fyzickú agresiu, no stačí často verbálna a emočná. Ak identifikujete samých seba ako obete takéhoto násilia a neviete si pomôcť sami, neváhajte vyhľadať pomoc.

Manipulácia však vôbec nemusí ísť na hranu zákona. Predstavte si napríklad situáciu, keď na vás zrazu začne niekto strašne, ale fakt hrozne ziapať. Možno si s tým nebudete veľmi lámať hlavu. No ak niečo také príde náhle, mnohých to zarazí. Vydesia sa, možno stuhnú na mieste.

 Hovorí sa, že stresová reakcia je útok alebo útek. Zabúda sa, že je to aj zmrznutie (fight, fly, freeze).

Hoc aj jedna taká udalosť môže vyvolať obrovský strach a neistotu aj do budúcna. Ak chcel mať manipulátor pokojnú ovečku, voilà! Napríklad šéf začne príšerne ziapať na podriadeného, ktorý sa až roztrasie od strachu. Alebo žena chytí „rapel“, rozkričí sa, rozplače, udiera okolo seba, rozbíja taniere, prípadne na svojom partnerovi rovno roztrhá košeľu.

Vplyv takejto jednorazovej traumatickej udalosti môže byť obrovský a spraviť z človeka ľahký cieľ aj pre iných podobných manipulátorov.

Nevyspytateľnosť

Naproti tomu je posledná mechanika, o ktorej budem hovoriť, oveľa, oveľa pomalšia a jemnejšia. Mám s ňou, osobne, najväčšie skúsenosti. Trvalo mi neskutočne dlho, než som ju prehliadla, pretože jej druhým menom je nevyspytateľnosť.

Minule som písala o pozitívnom a negatívnom posilnení a treste. Tie tri spája prostý vzťah: akcia – reakcia. Predstavte si však, že po období akcie – reakcie, príde obdobie akcia – možno reakcia, možno nič.

Kniha, z ktorej teraz čerpám, od Dr. Braikerovej, opísala krásny pokus:

Akcia – možno reakcia

Predstavte si potkanov v klietkach s páčkami. Stlačia páčku, padne jedlo. Pozitívne posilnenie. Potkany sa naučia, že páčka = jedlo; akcia = reakcia.

Teraz si však predstavte, že jednému z nich systém nastavíme náhodne: 10x jedlo dostane, potom 4x nie, potom 2x áno, 13x nie, 7x áno, 5x nie, 9x áno… Žiadne pravidlo, žiadna súvislosť. Druhému necháme predvídateľnú akciu – reakciu.

Po istej dobe zastavíme prísun jedla páčkami pre oboch.

Čo sa stane? Ten, ktorého sme naučili, že páčka = jedlo, ju čoskoro prestane stláčať. Uvedomí si, že jedlo sa minulo.

Ten, ktorého sme naučili neistote, bude stláčať ďalej, až kým nepadne od vyčerpania. On totiž nemá ako vedieť, že sme zmenili pravidlá. Nevie, či nejde znova len o nejakú „dočasnú poruchu“. Stále má nádej. Naučili sme ho, že ju má mať, lebo veď minule sa 13x nič nestalo a na 14ty raz bolo jedlo! Len teraz musí byť trpezlivejší, lepší potkaník, poslušnejší.

Vzniká priam až závislosť od stláčania páčky. To funguje aj u ľudí.

Poslušný potkaník pre manipulátora

Ako to funguje pri manipulácii?

Napríklad partner sa snaží toho druhého potešiť. Raz sa to podarí, inokedy nie; raz príde úsmev, inokedy hnev. Nie je tam žiaden jasný vzorec. Ide o stále tú istú akciu, len reakcia je neistá. Alebo v práci, keď to isté konanie prinesie raz pochvalu, inokedy nič a potom vám šéf vynadá.

Zvlášť ťažké to vie byť pre deti, ktorých rodičia sa raz usmejú, keď dieťa príde s nakresleným obrázkom, inokedy ho zaženú do izby bez toho, aby sa na obrázok pozreli, a potom mu vynadajú, že kreslilo namiesto toho, aby robilo niečo iné.

Môže byť takéto chovanie aj nemanipulatívne?

Áno, ak sa vám dostane vysvetlenia, čím boli tie akcie odlišné a prečo sa teda reakcie líšili. To je dobré si pamätať pri deťoch, ktorým nenapadne spýtať sa, čo je rozdielne. Napríklad vysvetliť, že sa tešíme nakreslenému obrázku, ale že nám nerobí radosť, že ho namaľovalo na stenu.

Mne osobne príde tento mechanizmus asi najdesivejší. Možno preto, že je vyslovene stavaný na vyvolanie úzkosti. Nenadarmo ho používajú teroristi či vypočúvatelia, ktorí nekonajú eticky či legálne.

Zároveň je pre mňa desivý v tom, že ľudia môžu práve vďaka nemu iným nevedomky ubližovať. Nie všetci vieme dostatočne jasne komunikovať, čo je inak, aby sme vysvetlili dramatický rozdiel medzi našimi reakciami.

Stretli ste sa s tým? Čo na to hovoríte? Zažili ste takú manipuláciu?