V pohraničí sa prechádzajú najmä manipulátori

Dnes ukončím seriál o osobných hraniciach tým, že sa dotknem inej dôležitej témy – manipulácie, o ktorej budem písať vo februári.

Manipulácia sa všeobecne definuje ako účelové pôsobenie na ľudí s cieľom ich skryto ovplyvňovať, usmerniť ich správanie, myslenie či emócie.

Vplyv vs. manipulácia

Správanie, ktoré by sa dalo z určitého pohľadu označiť za manipuláciu, je časté. Aby sme sa v tom nezamotali, odlíšme si „vplyv“ od „manipulácie“.

Všetci sa totiž snažíme ovplyvniť („influencovať“) iných. To patrí k bežnej ľudskej interakcii. Už len tým, že som k niekomu milá, sa môžem vedome či podvedome snažiť ovplyvniť jeho názor na seba.

Je však iné, ak to spravíme rešpektujúc hranice toho druhého, neskrývame či neklameme o našej motivácii, nepoužívame vyhrážky, nesnažíme sa vyvolať v druhom nepríjemné pocity a nenútime ho do niečoho, čo vyslovene nechce.

Tak vnímam ja a niektorí autori kníh o manipulácii rozdiel medzi vplyvom a manipuláciou.

Manipulácia prekvitá v atmosfére nevyslovenej agendy, skrytých cieľov, vyhrážok, vydierania, hrania na city a získania kontroly nad druhým. Manipulátori bezohľadne porušujú naše hranice a obyčajné „nie“ im nestačí.

Aj takíto toxickí manipulátori si toho, že nám ubližujú, nemusia byť vôbec vedomí. Môžu byť takí pohltení vlastnými problémami, že si naše ťažkosti nevšimnú. Alebo im je to jedno. Takže argument: „Ale on/ona to nerobí naschvál“, je irelevantný.

Ľahšie a ťažšie terče

Každý človek je zmanipulovateľný. Každý.

Len niektorí ťažšie a iní ľahšie. Jednoduchšie sa staneme obeťami manipulácie ak:

• máme až nutkavú potrebu „tešiť“ iných (people-pleaser), chceme im spraviť radosť, vyhovieť im, byť „milí“.
• máme nutkavú potrebu, aby mali o nás iní dobrú mienku alebo nás „schválili“
• máme priam strach z niektorých emócií, ktoré sú nám nepríjemné, zvyčajne hnev či smútok
• neveríme si, že niečo zvládneme sami a stále sa spoliehame na druhých, pýtame si rady, nevieme sa rozhodnúť bez druhých
• sme presvedčení, že nemáme kontrolu nad vlastným životom, nemáme na výber, nemáme možnosti, prijali sme rolu pasívneho prijímateľa/obete
• netušíme, kde sú naše hranice
• nevieme povedať nie, nevieme si naše hranice obrániť slovami a/alebo činmi

Ako spoznať manipuláciu?

V prvom rade je treba vedieť manipuláciu spoznať.

To vôbec nemusí byť jednoduché, najmä ak túžime toho druhého vidieť len v tom najlepšom svetle. Takto som sa nechala manipulovať niekoľko rokov, než som si konečne uvedomila, čo sa deje. V mojom prípade šlo o sľúbenie 100%, potom cuknutie na 0% a doručenie tak cca 10 až 20% sľúbeného + nový sľub. Keďže nikdy nešlo o jasné áno alebo nie, vytváralo sa správne podhubie pre sebaklam, plané nádeje, neistotu, strach a teda manipuláciu.

Veľa manipulácií v nás vyvolá obavu, že niečo stratíme alebo že sa stane niečo nepríjemné.

Strata práce, peňazí, vzťahu, statusu alebo strach z konfliktu, hnevu, kriku, z opustenia, samoty, zlyhania, hanby, viny, komunikácie (tichá domácnosť)… To sú najčastejšie gombičky na stlačenie, aby manipulátor dosiahol svoje.

To ide často ruku v ruke so sľubmi (vyslovenými a naznačenými), že získame niečo, na čom nám záleží. Cukor a bič.

Prechádzka v pohraničí

Manipulátor môže využiť lichôtky, šarm, ticho, vydieranie, argumenty a iné.

Vydieranie často býva citové: „Ak (ne)spravíš, čo chcem, budem sa cítiť vinne/hrozne/nezaspím/budem sa tým trápiť/budem plakať…“. To je vypovedaná správa s nevysloveným odkazom: „A ty budeš na vine; ty sa za to môžeš hanbiť; mal by si sa cítiť ešte horšie; ak ma ľúbiš, tak to nedopustíš…“

Manipulátor ich môže používať všetky v rôznom poradí a dlhodobo. Aj preto vie byť také ťažké ich spoznať a vymaniť sa z manipulácie.

Ako to súvisí s našimi osobnými hranicami?

Manipulátor sa veľmi rád prechádza v pohraničí. Tam mu je dobre, tam si pripravuje pôdu, aby naše hranice pohodlne prekročil, až bude potrebovať.

Návštevník v pohraničí vie byť občas nepríjemnejší, než keď niekto naše hranice priamo naruší. Keďže ich neprekračuje, nemáme nič rukolapné, aby sme ho vyhnali. Možno máme dokonca pocit, že keďže hranice neprekročil, nemáme „právo“ ho nejako napomínať. Ak sa ešte len učíme obhajovať hranice, toto môže byť na úrovni pre pokročilých.

Interakcia s takým človekom je však varovanie samo o sebe, že sa treba hájiť. Hoc aj preventívne.