V antike boli verejné nielen toalety
S medicínou úzko súvisí aj hygiena. Starovekí Gréci považovali hygienu za jednu z Asklépiových dcér. Vo februári sa preto povenujem práve tejto téme.
Medzi ľuďmi často vládne názor, že dávne kultúry o čistote ani nechyrovali. To však nie je pravda. Iste, nemali teplú sprchu každý deň a pri niektorých ich zvykoch ostáva rozum stáť. Krivdili by sme im však, keby sme ich považovali za „špinavcov“.
Čistota ako evolučná výhoda
Z pozorovaní zvierat a kultúr ľudí, ktorí dodnes žijú tradičným spôsobom, odborníci predpokladajú, že koncept čistoty a hygieny je nám evolučne výhodný. Niektoré veci (napríklad výkaly, skazené potraviny, hnis, vredy, vyrážky, chorobné prejavy) prirodzene považujeme za odporné. A je dosť možné, že to bolo hnusné aj našim prapredkom, a tak sa vyhli aspoň nejakým nákazlivým chorobám.
To je z pohľadu medicíny prínos hygieny – spomalenie šírenia chorôb.
Osobná hygiena a náboženstvo
Zo starovekých kultúr sa zachovali rôzne artefakty osobnej hygieny. Féničania poznali mydlo a viaceré kultúry používali tuk zmiešaný s popolom na čistenie. Gréci mali vo zvyku vydrhnúť sa zmesou oleja a popola, ktorú potom oškriabali z kože s nástrojom menom strigil.
Mnohé staroveké hygienické zvyky sa prepojili s náboženstvom. Starí Izraeliti mali mnoho pravidiel týkajúcich sa čistoty tela či jedla, dobrým príkladom je tretia Mojžišova kniha Levitikus (kap. 11-15). No aj texty z Mezopotámie či Babylonu určujú ľuďom, aby sa vyhýbali „nečistým“ (ľuďom/ženám), nedotýkali sa ich a nezdieľali s nimi stoličku, posteľ a pohár. Je jasné, že takéto pravidlá mali najmä morálny odkaz, dnes v nich však spoznávame aj základné hygienické princípy.
Verejné… všetko
Približne 600 rokov p.n.l. začali Gréci používať verejné kúpele a neskôr tak spravili aj Rimania. Rímsky vodovod a kúpele sú dodnes legendárne. Videla som tie v meste Bath v Anglicku a, poviem vám, mnohé dnešné spa/wellness rezorty by im mohli závidieť.
Kúpele však používali nielen na očistu tela, ale aj na socializáciu a liečbu. Chorí navštevovali kúpele zvyčajne v noci či poobede, keď tam neboli zdraví. Chlórovanie vody však nejestvovalo a, samozrejme, nik cez noc bazény nevypúšťal. Tam ten hygienický zmysel teda viac či menej mizol.
Rimania používali aj verejné záchody. Tie boli verejné v pravom zmysle slova, nemali totiž žiadne kabínky a diery boli jedna vedľa druhej. Na utieranie používali spočiatku vlnu a ružovú vodu, neskôr si obľúbili špongiu na drevenej palici (tersorium, xylospongium), ktorú namočili do slanej vody s octom. Dnešný útlocit zrejme prekvapí, že špongia bola rovnako verejná ako celé toalety. Niektorí si vraj nosili vlastnú.
Moč a hygiena
Rimania mali vybudovaný aj kanalizačný systém, prvý už niekedy okolo roku 500 p.n.l. Systém sa postupne vylepšoval a prebiehal celým mestom a zaslúžil si aj vlastný názov – Cloaca maxima (veľká stoka). Avšak vtedajšie satirické články a zákony trestajúce ľudí vyhadzujúcich odpad a vylievajúcich moč na ulicu nám dnes ukazujú, že nie všetci mali ku kanálom prístup alebo ich nie všetci používali.
Ľudia sa starali aj o detaily. V starom Ríme si zuby čistili močom a popolom pre bieliace účinky a používali ústnu vodu (moč). Tiež sa holili nielen na tvári, ale pokojne na celom tele (najmä ako prevencia proti všiam a blchám).
Nedá sa povedať, že by to robili úplne všetci a počas celého trvania Rímskej ríše. No i tak môžeme povedať, že hygiena bola v Ríme na celkom dobrej úrovni.
Parazity to zvládli
Medicínsky by sme teda čakali ústup niektorých nákazlivých chorôb. To sa dobre sleduje najmä v oblastiach, kam Rimania expandovali a postavili tam kúpele, kanály a toalety. Pri zameraní sa na parazity (hlísty, červy, ale aj blchy a vši) na takých územiach však archeologické výskumy naznačili, že parazitov a chorôb tam bolo viac menej rovnako.
Ako je to možné? Napríklad preto, že výkaly, čo neodniesla rieka, zo zákona vyviezli za mesto, kde ich použili na hnojenie polí. Alebo preto, že Rimania obľubovali omáčku zo surových rýb (garum), v ktorej mohlo byť parazitov viac než dosť. Teórií je však viac.
Bez ohľadu na vplyv na choroby je jasné, že pre starovek nebola hygiena neznáma, hoci nie všetky vtedajšie praktiky by nám dávali dnes zmysel. Ako to bolo v európskom stredoveku, to je téma na budúci newsletter.