Kmeňovým bunkám sa vo vesmíre darí

Minulá novinka bola taká trochu ako sci-fi a dnešná nebude iná. Tentokrát o kmeňových bunkách vo vesmíre.

Špecializácia = strata potenciálu

Po splynutí vajíčka a spermie vznikne zygota. Teda bunka, ktorá obsahuje celú našu DNA a má potenciál zmeniť sa na akúkoľvek bunku budúceho organizmu.

Ako sa bunky delia a embryo/plod sa vyvíja, strácajú bunky tento potenciál, zablokujú sa im určité časti DNA. Z niektorých sa vedia stať už len napríklad bunky svalu, väziva, chrupky či kosti, ale už nie bunky pokožky. Postupne už môžu byť niektoré bunky len kópiou seba samých. No a niektoré sú až také špecializované, že sa už nevedia ani rozdeliť; napríklad zrelá červená krvinka človeka.

Tento proces špecializácie a zároveň strácania potenciálu zmeniť sa na iný typ bunky sa volá diferenciácia.

Aj v dospelom organizme však ostávajú na mnohých miestach bunky, ktoré nie sú ešte úplne diferencované a majú potenciál vytvoriť zo seba niečo nové.

Voláme ich kmeňové bunky. V tomto prípade presnejšie dospelé kmeňové bunky, aby sa odlíšili od embryonálnych.

V dospelom organizme fungujú ako rezervoár pre opravu diferencovaných tkanív.

Výskum kmeňových buniek

Kmeňové bunky sa pre medicínske potreby skúmajú už veľa rokov.

Skúma sa možnosť ich získavania z dospelých tkanív, kultivácie v laboratóriu, biotlače, transplantácie inému človeku alebo transplantácie človeku, od ktorého sme ich pôvodne vzali.

Jedna z najväčších limitácii tohto výskumu je, že keď zoberieme kmeňovú bunku a necháme ju deliť sa, o pár generácií sa z nej stane bežné, diferencované tkanivo. Jej potenciál zmeniť sa na iný typ bunky sa tak stráca.

Fascinujúci výskum kmeňových buniek teraz spojili s výskumom na vesmírnej stanici ISS.

Výskum na vesmírnej stanici ISS

Kultivovali tam napríklad progenitorové (východiskové) bunky srdcového svalu a zistili, že bez gravitácie sa delili výrazne lepšie. Mohli teda lepšie fungovať pri regenerácii svalu napríklad po srdcovom infarkte. Podobne sa správali aj pri mikrogravitácii umelo vytvorenej na Zemi.

Lepšie sa darilo aj bunkám z takzvaného mezenchýmu, teda budúceho spojivového tkaniva (väzivo, kosť, chrupka, cievy, hladké svaly, krv) a mali lepšie vlastnosti než bunky, čo narástli v kultúre na Zemi.

Aj takéto výsledky prezentovali a diskutovali o nich na sympóziu, z ktorého výstup vyšiel koncom decembra 2021.

Vesmír môže priniesť novinky pre medicínu tu na Zemi

Vedci na sympóziu sa zhodli, že výskum vo vesmíre alebo aspoň v podmienkach mikrogravitácie, vie otvoriť možnosti biomanufaktúry, o akej nemôžeme na Zemi ani snívať. Identifikovali viaceré sľubné možnosti využitia výskumu na ISS, pomenovali diery v našom súčasnom poznaní.

Ukázali zároveň, ako by sa mohol tento výskum využiť nielen pre naše poznanie, ale aj veľmi prakticky pre kozmonautov a pacientov na Zemi.

Fascinujúce, však?



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.