Ako by ste definovali manipuláciu?

V januári som sa venovala téme osobných hraníc a načrtla som manipulátorov. Pri tejto téme je vždy najpálčivejšia otázka, čo už je a čo ešte nie je manipulácia?

Keď som sa tejto téme svojho času intenzívne venovala a čítala som o nej rôzne knihy, našla som akoby dve rôzne definície alebo názorové prúdy.

Názor č. 1 – rôzne typy manipulácie

Jeden tvrdil, že akékoľvek ovplyvňovanie emócií, názoru či konania druhých ľudí, pri ktorom sú skutočné ciele ukryté, je manipulácia. Lenže do toho spadá aj výchova dieťaťa, aj učenie sa, ako najlepšie fungovať v práci či vo vzťahu, aj oťukávanie sa, hľadanie hraníc, ba aj to, keď sa usmejete na suseda v bráne, lebo si ho chcete nakloniť.

Preto tento názorový prúd odlišoval akoby tri typy manipulácie – pozitívnu, neutrálnu a negatívnu.

Pozitívnou manipuláciou je z pohľadu tejto definície napríklad aj taktika učiteľa, ktorý vám nepovie „toto je takto“, ale vás nechá spraviť cvičenia, ktoré vás dovedú k pochopeniu. Ak ste videli film Karate Kid a pamätáte si na scénu umývania a leštenia, tak asi viete, čo myslím.

Neutrálna manipulácia by potom bolo niečo, čo vám ani neuškodí, ale ani nepomôže.

Negatívna manipulácia je pri tomto rozdelení niečo, čo sa deje bez ohľadu na vaše záujmy alebo doslova na váš úkor. Teda pre manipulovanú obeť je to negatívne, a to je to, čím sa reálne treba zaoberať.

Názor č. 2 – manipulácia a vplyv

Iný názorový prúd rozlišoval manipuláciu a vplyv.

Vplyv je pri tomto rozdelení konanie, ktoré zvyčajne ovplyvňovanej osobe neškodí. To môže byť napríklad pri výchove, učení, ale aj pri tom usmiatí sa na suseda.

Samozrejme, existuje aj negatívny vplyv, ktorý nemusí byť manipuláciou. Napríklad, keď niekto ovplyvňuje tínedžerov k tomu, aby pili alkohol. To nie je práve pozitívne. Je to však manipulácia? Nie, respektíve nie nutne.

Kde je teda ten rozdiel? Na viacerých miestach:

• pri našich osobných hraniciach – vplývajúci ich rešpektuje; manipulátor na ne kašle, ak sa mu nehodia.
• pri našich potrebách – vplývajúci rešpektuje naše potreby; manipulátor uprednostňuje vlastné, na naše prihliada, len ak mu to vyhovuje
• pri našich strachoch a obavách – vplývajúci sa môže snažiť dostať nás z komfortnej zóny, môže nás motivovať prekonať strach; manipulátor sa v ňom cielene rýpe, vyvoláva ho, podnecuje alebo zneužíva vo svoj prospech
• pri zámeroch – vplývajúci nám chce dobre alebo nám aspoň nechce ublížiť; manipulátor zväčša kašle na naše záujmy (to vidno na činoch, tvrdiť bude totiž presný opak)
• pri tom, čo hovorí a nehovorí – vplývajúci často zdôrazňuje niektoré informácie, ale keď treba, dozviete sa aj zvyšok; manipulátor rád prekrúca či zatajuje informácie, a to aj keď sa na ne spýtate
• pri tom, aký to má na vás dlhodobý efekt – ak je dlhodobý efekt pre vás zlý, ide pravdepodobne o manipuláciu; ak je neutrálny alebo dobrý, skôr ide o vplyv

     Tých rozdielov by sa možno dalo nájsť aj viac, no myslím, že základ je spoznateľný už aj z tohto.

     Pri oboch názorových prúdoch platí to, že pri (negatívnej) manipulácii obeť príde skôr či neskôr k úhone, či už priamo alebo ako „povolená strata“.

     Mne osobne príde rozlišovanie vplyvu a manipulácie zrozumiteľnejšie, než definovanie pozitívnej či negatívnej manipulácie. Preto v ďalších blogoch, keď budem písať o manipulácii, budete vedieť, že myslím iné než neškodný alebo prospešný vplyv.