19. storočie vrátilo umývanie do módy

Končí sa február a ja som sa v tomto hygienickom seriáli prepracovala k pomyslenému záveru, ktorý som si vytýčila, a tým je 19. storočie.                                                                  

Sociálna vrstva podľa smradu

Na začiatku 19. storočia bolo kúpanie stále vzácnosťou, kanalizácia na mnohých miestach chýbala, ulice pokrývalo blato a špina. Nové domy pre strednú triedu sa často stavali na kopčekoch, aby mohol odpad z nich voľne odtiecť. Často do oblastí, kde žili chudobní, ktorí sa v tej špine mohli hoc aj utopiť. Aj v predošlých storočiach bola hygiena otázkou peňazí a sociálnej vrstvy, v 19. storočí sa dala v niektorých krajinách odhadnúť sociálna vrstva aj podľa smradu.

V tom čase malo kúpanie skôr liečivý charakter. Voda mala rôznu teplotu podľa efektu, ktorý chcel človek docieliť. Kúpeľ mohol byť len pre nohy, alebo na sedenie, alebo (vzácnejšie) na ponorenie celého tela. Používalo sa na kožné choroby, na choroby pečene a zažívania, na reumu a rôzne nervové a psychiatrické diagnózy. Kúpanie sa rovnalo hydroterapii a najmä bohatší kvôli nemu navštevovali rezorty s liečivou vodou. Napríklad ponoriť nohy do horúcej vody a prehodiť si deku cez plecia sa považovalo za jeden zo základných prostriedkov na liečbu prechladnutia.

Umývanie sa vracia do módy

Postupne sa však vracalo umývanie do módy. Chudobní sa umývali aspoň špongiami alebo sa ošpliechali vodou z misky. Bohatšie domy mohli mať aj peknú, kachličkami obloženú kúpeľňu, do ktorej mohli koncom 19. storočia namontovať nielen vodovod, ale už aj porcelánový splachovací záchod. Mydlo prestalo byť výnimkou a stalo sa pravidlom.

Naplniť vaňu teplou vodou však bola stále práca. Vyžadovala zhruba 5 vedier vody, ktorú možno už mohli napustiť z vodovodu, ale zväčša bolo treba po ňu ísť ďalej. Tú naliali do veľkého kotla a ak bol studený, tak zohriať taký objem mohlo trvať približne 4–5 hodín. Nečudo, že v takej vode sa rovno umyla celá rodina a potom do nej namočili aj bielizeň, aby ju mohli na druhý deň vyprať.

Cez bohatšie vrstvy sa idea čistého, vymydleného, voňavého tela rozšírila postupne aj medzi ostatných. Rozšírili sa kúpeľne i vodovody. Čistota v podobnom zmysle, ako ju vnímame dnes, sa stala „in”.

Umývanie vlasov

To, čo môže niekoho pri tejto zvýšenej čistotnosti prekvapiť je, že ženy z vyšších vrstiev si často umývali vlasy len tak raz za mesiac alebo ešte menej. Česali ich prírodnými kefami, niekedy vtierali amoniak do vlasovej pokožky. Nosili totiž fakt že dlhé vlasy a ako vám akákoľvek dlhovláska s hustou hrivou potvrdí, umývanie vlasov je v takom prípade Proces s veľkým P.

Nemuselo to však vyzerať vôbec zle. Jedna autorka venujúca sa tomuto obdobiu to skúšala na sebe. Vravela, že ak dodržala všetko, čo jej viktoriánska príručka kázala, jej vlasy vraj boli veľmi pekné.

Toalety, parfumy a moderná hygiena

Z viktoriánskej doby je zaujímavé aj dámske chodenie na toaletu, zvlášť pri veľkých sukniach, ktoré nosili. Prezradím, že bielizeň, čo mali na sebe, mala na príslušnom mieste otvor. Takže stačilo strčiť nočník pod sukňu. Iný spôsob bol posadiť sa na záchod obkročmo tvárou vpred k splachovaciemu systému. Tak zostala väčšina sukne vzadu. Pekne to demonštruje dievčina v tomto videu:XXX

Voňavky také obľúbené v predošlých storočiach, sa používali ďalej, a tiež podliehali móde. V istom období bol napríklad veľmi obľúbený bergamot, ktorý sa používa dodnes v čaji Earl Grey. No väčšina ľudí si nemohla dovoliť žiaden parfum. Tak sa museli spoliehať na čistotu a vankúšiky alebo kúsky látky, ktoré si strčili do podpazušia.

Najväčšiu zmenu v hygiene však 19. storočie prinieslo vďaka Pasteurovi, Semmelweisovi, Listerovi, Kochovi, Snowovi a mnohým iným. Vďaka nim sme prišli na to, ako sa prenášajú choroby, aké hygienické opatrenia musíme spraviť a čo je naozaj dôležité, aby sme nákazám zabránili.

Umývanie a dezinfikovanie sa stalo koncom 19. a začiatkom 20. storočia také dôležité a populárne, že pach karbolového mydla, teda dezinfekčného mydla s karbolovou kyselinou, si mnohí ešte dlho spájali s čistotou.

Keby dnes naši predkovia videli naše kúpeľne, možno by nás považovali za veľmi, veľmi bohatých a šťastných ľudí s horúcou vodou, parfumovaným mydlom, vonnými olejmi, šampónmi, kefami, hrebeňmi, nástrojmi na holenie, čistenie zubov a osobnú hygienu od výmyslu sveta. A tipujem, že by sa rýchlo prispôsobili. Čo myslíte?

Zdroje: 1, 2, 3, 4, Goodman: How to be a Victorian, 2014



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.