Revolučný Hippokrates zmenil medicínu
Hippokrates sa považuje za otca modernej medicíny, pretože sa odklonil od dovtedy fungujúcej predstavy, že choroby zapríčiňujú bohovia či nadprirodzené bytosti a že správnu liečbu prezradí Asklépius či jeho dcéry počas spánku. O tom som písala minule.
Prvý Hippokratov životopis vznikol stáročia po jeho smrti
Hippokrates sa narodil okolo roku 460 p.n.l. na gréckom ostrove Kos. To je reálne jediné čo o ňom vieme s istotou.
Všetko ostatné sú legendy. Mnohí jeho životopisci sa narodili dávno po ňom. Vôbec prvý, ktorý písal o Hippokratovom živote, Soranus, sa narodil asi tak 500-600 rokov po Hippokratovi. Neskoršie životopisy vznikli aj viac než tisíc rokov po Hippokratovej smrti. Toľko k presnosti údajov…
Corpus Hippocraticum – napísal ho Hippokrates?
Pre medicínu sú však podstatné najmä Hippokratove spisy, teda Corpus Hippocraticum. To je asi 60 textov na medicínske témy. Ani o jednom však nevieme s istotou povedať, či ich napísal samotný Hippokrates alebo tak spravili jeho žiaci.
To, čo vieme, je, že reprezentujú Hippokratovu medicínu. A tak sa nápady z tohto diela pripisujú práve Hippokratovi.
Hippokratov prístup k medicíne bol vo svojej podstate vedecký. Diagnózy staval na pozorovaní pacienta, nie na snoch. K slovu sa dostala anatómia a fyziológia. Choroby sa vysvetľovali prírodnými mechanizmami a podobná bola aj liečba, ktorá sa vzdala odkazov na náboženstvo.
Texty opísali a pomenovali mnohé veci, ktoré dodnes voláme rovnako. Napríklad priniesli slová ako symptóm, diagnóza, terapia, trauma či sepsa. Opísali tiež mnohé choroby ako diabetes, gastritída, enteritída, artritída, kóma, paralýza, mánia, hystéria, epilepsia a mnohé iné.
Krabovina
Práve vtedy vzniklo aj slovo rakovina. Až na to, že grécky variant sa odvoláva na kraba, kvôli tvaru tela kraba pripomínajúceho niektoré nádory s výbežkami/nožičkami do okolia.
Slovenské slovo rakovina možno vzišlo z nepresného prekladu či zo snahy priblížiť kraba nám známejšiemu vodnému živočíchovi. Veď aj znamenie zverokruhu sa u nás odvoláva na raka, ale na maľbách z iných krajín nájdeme kraba.
Štyri šťavy
Asi najpodstatnejšia téoria, ktorú Hippokratova medicína priniesla, je tá o šťavách.
Založili ju na pytagorejskej filozofii o štyroch živloch (vode, zemi, vzduchu a ohni), podľa ktorej celá Príroda vznikla práve z týchto živlov. Analogicky ľudské telo sa skladalo zo štyroch štiav: žlč (cholé), čierna žlč (melancholé), hlien respektíve akákoľvek číra tekutina (phlegma) a krv (sangvé). A malo štyri základné princípy či stavy: studený, horúci, suchý a vlhký. V zdraví bolo všetko v rovnováhe.
Zaujímavé je, že na podobnom koncepte je dodnes založená tradičná čínska a indická medicína (ajurvéda). Čínska sa odvoláva na zem, oheň, kov, vodu a drevo, indická na zem, vodu, oheň, vzduch a éter.
Hippokratova prísaha
To, prečo je Hippokrates dodnes v povedomí ľudí, je však najmä kvôli Hippokratovej prísahe.
Tá sa nachádza práve v spomínanom Corpus Hippocraticum, kam sa mohla dostať približne 200 rokov po Hippokratovej smrti. Predpokladá sa, že vznikla pod vplyvom pytagorejskej filozofie. Nevie sa, či ju v tých časoch naozaj lekári skladali.
Dnes žiaden lekár, ktorý vás ošetruje, Hippokratovu prísahu nezložil. Už by sa s tým ľudia mohli konečne prestať oháňať.
Keby hej, zaväzuje sa pri Apolónovi, Asklépiovi, Hygiei a Panakei napríklad aj k tomu, že nebude operovať chorého s kameňmi. Alebo k tomu, že sa zriekne túžby po zmyslových pôžitkoch či so ženami, či s mužmi, či so slobodnými, či s otrokmi.
Už roky sa skladá sľub lekára, ktorého znenie vzniklo po druhej svetovej vojne v Ženeve. Áno, jeho idea vychádza z princípov Hippokratovej prísahy. Ale už nejde ani o prísahu (v angličtine sa používa slovo pledge namiesto swear) a nie sú v nej ani odkazy na bohov. Anglický text nájdete na stránke Svetovej lekárskej asociácie.