Galén mal veľkú popularitu a obdobné sebavedomie

Na Hippokratov odkaz priamo nadviazal lekár, ktorého som tu už okrajovo spomínala veľakrát – Galenos, Galenus alebo Galén (našla som jeho meno v rôznych verziách, tak používam tú, ktorá mi ide najlepšie na jazyk, či skôr klávesnicu).

Galénove začiatky

Galén sa narodil do bohatej rodiny v Pergame okolo roku 130 n.l. Získal vzdelanie, veľa cestoval a dostal sa tak najrôznejším medicínskym teóriám. Napokon sa usadil v Ríme, kde sa stal najskôr lekárom gladiátorov. Hlučne kritizoval vtedajšiu rímsku medicínu, svojich kolegov považoval za neschopných šarlatánov. Niektorí vravia, že Galén nebol až taký úžasný lekár, ale sa dokázal skvelo predať. Po pár rokoch musel z Ríma zdrhnúť späť do Pergama, odkiaľ si ho privolal až cisár Markus Aurélius.

Naposledy som spomínala rôzne názorové vetvy, ktoré vtedy v medicíne fungovali (empirici, dogmatici, metodici). Galén sa vyhradil voči všetkým a šiel si svoje. Veľa vecí vysvetľoval skrz matematiku a tvrdil, že lekár potrebuje poznať aj logiku, fyziku, etiku a filozofiu. Galén sám bol nielen lekárom, ale aj filozofom.

Veľká popularita a obdobné sebavedomie

Energiu venoval boju so svojimi odporcami. Jeho zbraňami boli verejné ukážky anatómie a medicíny, knihy rôznych autorov, experimenty a dôkazy.

Veľa času venoval písaniu a z jeho 400-500 spisov sa zachovala asi polovica. Týkali sa rôznych odborov medicíny, anatómie, fyziológie, terapie, dietetiky, farmácie, psychológie a embryológie. Vraj toho, čo sa zachovalo len od neho, je viac, než od všetkých ostatných gréckych autorov dokopy.

Aj vďaka tomu si získal veľkú popularitu a k nej vraj mal aj porovnateľné sebavedomie. Prirovnal sa dokonca k cisárovi Trajánovi, keď povedal, že Hippokrates síce medicíne naznačil správnu cestičku, ale len a len on [Galén] ju vyrovnal a spriechodnil podobne ako Traján dal do poriadku cesty v Rímskej ríši.

Ucelený medicínsky systém

Vytvoril ucelený systém vychádzajúci z Hippokrata, Platóna, Aristotela, ale napríklad aj z učenia o pneume. Jeho systém si vnútorne neodporoval a poskytoval racionálny podklad pre ďalšie skúmanie.

Hippokratovu teóriu štiav využíval na vysvetlenie mnohých javov. Napríklad aj na opísanie povahy a osobnosti človeka. Dodnes hovoríme o sangvinikoch (sangvé – krv), melancholikoch (melancholé – čierna žlč), cholerikoch (cholé – žlč) a flegmatikoch (phlegma – hlien).

Všeobecne sa na Hippokrata často odvolával. Považoval sa za jeho pokračovateľa a zdokonaľovatela jeho odkazu.

Púšťanie žilou, chybná anatómia

Aj preto mi príde zaujímavé, že hoci Hippokrates nebol fanúšikom flebotómie (púšťanie žilou), Galén ju odporúčal nielen ako liečbu, ale aj ako prevenciu. Stanovil dokonca pravidlá závisiace od veku, telesnej stavby, osobnosti pacienta, ročnom období, charakteru počasia a miesta, kde sa chorý nachádzal. Tie určili, koľko krvi, odkiaľ a kedy presne sa má zobrať. Tento postup odporúčal dokonca aj pri stratách krvi.

Viaceré Galénove pozorovania boli chybné, no napriek tomu ich nik nespochybňoval celé stáročia. Písala som o tom v časti o Vesáliovi.

To si, osobne, vždy pripomínam, keď sa ma niekto pýta, či má veriť tomu alebo inému odborníkovi. Pokiaľ ide o medicínu, kašlite na autoritu. Galénova autorita sa natiahla cez viac než jedno milénium, ale nezaručila mu neomylnosť.

Prínosy pre medicínu

Nebolo by však fér upozorňovať len na jeho chyby. Zvlášť, keď v stovkách jeho spisov je veľa vynikajúcich prínosov pre medicínu.

Napríklad sledovanie pacientovho pulzu, vyšetrenie moču, operácia šedého zákalu či pohľad na psychosomatiku. Dokázal, že moč vzniká v obličkách (a nie v mechúri), že v tepnách prúdi krv a nie vzduch, identifikoval 7 z 12 hlavových nervov a opísal chlopne v srdci a ich základnú funkciu.

Môžeme diskutovať, či bol Galénov prínos pre medicínu pozitívny alebo nie, ale rozhodne bol obrovský.

Zaujímavé však je, že napriek všetkej racionálnosti svojho učenia, sa stále miestami odvolával na Asklépia, ktorý vraj pomohol aj jemu samému. A zároveň nepochyboval o účinnosti terapie v Asklépiových svätyniach, ktorými som tento seriál o antickej medicíne začala.

Zdroje: Porter: Dějiny medicíny, 2015; 1, 2, 3, 4



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.