Ako vyzerala antická medicína pred Hippokratom?
V týchto článkoch som často okrajovo spomenula antickú medicínu, no napadlo mi, že som ju vlastne nikdy poriadne nepredstavila. Takže to v januári napravím.
Asklépius a jeho rodina
Prvý lekár antického Grécka nebol Hippokrates, ako by ste sa mohli nazdávať, ale Asklépius, syn Apolóna. Asklépiove dcéry zároveň reprezentovali aspekty liečenia – Hygieia mala na starosti hygienu, Iaso sa starala o rekonvalescenciu, Akesó zodpovedala za liečenie ako proces, kým jej sestra Panacea reprezentovala všeliek, no a Aiglé bola bohyňou dobrého zdravia. Nie všetky zdroje spomínajú toľko dcér a napríklad Aiglé je meno hneď pre viacero postáv z gréckej mytológie. A ďalšie spomínajú aj synov.
Okolnosti okolo Asklépiovho narodenia a vôbec toho, kto bola jeho matka, sú tiež v každej legende opísané inak. Viaceré sa však zhodujú, že ho medicínu naučil jeho otec Apolón.
Asklépiova palica a zázraky
Mnohé príbehy opisujú vznik Asklépiovej palice – palice, okolo ktorej sa obtáča jeden had. To je symbol dnešného lekárstva.
Ak niekde zbadáte symbol s dvomi hadmi a krídlami na vrchu palice, tak vedzte, že to je kaduceus, čo je symbol obchodníkov. Často sa to mýli. Videla som viaceré lekárne a zdravotné strediská s nesprávnym symbolom.
Legendy pripisujú Asklépiovi zázračné činy a veľa vzkriesených mŕtvych. Vraví sa, že boh podsvetia, Hádes, sa sťažoval Diovi, že mu Asklépius kradne ľudí. Či už na Hádovu žiadosť alebo z vlastnej vôle, Zeus zabil Asklépia bleskom. Spôsobilo to malý konflikt medzi bohmi, ktorý napokon skončil tým, že Zeus Asklépia vzkriesil a našiel mu miesto na Olympe.
Chrámy ako miesta liečenia
Tieto legendy viedli k vytvoreniu kultu Asklépia a tiež chrámov, do ktorých ľudia chodili, aby sa vyliečili.
Liečba začínala zvyčajne rituálom očistenia („katharsis“) spočívajúceho v diéte, kúpeľoch a vyvolaní vracania. Tieto rituály sa zameriavali aj na emočnú stránku. Ak bolo treba, pacient sa mal vykričať či vyplakať, alebo vyjadriť svoje city cez umenie. Ponúkli sa tiež obetiny bohu, teda Asklépiovi.
Potom mal chorý stráviť noc v svätyni, čo sa volalo „incubatio“. Počas spánku na svätom mieste sa okolo neho pravdepodobne krútili rôzne nejedovaté hady, ktorých boli „asklepióny“ plné. Ráno opísal chorý sen, ktorý sa mu sníval. V sne ho mohli navštíviť Asklépiove dcéry alebo dokonca samotný Asklépius. Zvyčajne však boli sny skôr symbolické a kňaz ich musel interpretovať.
Liečba založená na viere a mágii
Podľa snov predpísali liečbu. Zväčša vo forme návštevy kúpeľov či telocvične „gymnasium“. Liečba však zahŕňala aj chirurgické techniky ako napríklad vypustenie dutiny naplnenej hnisom (absces) či vybratie cudzieho telesa. Predpokladá sa, že tieto výkony robili kňazi, kým boli pacienti v snovom stave, možno dokonca navodenom ópiom či inými podobnými substanciami.
Šlo o teda medicínske praktiky založené výlučne na viere. Napriek tomu sa zo záznamov zdá, že mali veľký úspech.
Úpadok Asklépiovho kultu
Práve od tohto typu medicíny sa odklonil Hippokrates, ktorý začal vysvetľovať vznik chorôb úplne inak. Preto ho považujeme za otca modernej medicíny. Nepredstavujte si to však tak, že po Hippokratovi sa na kult Asklépia zabudlo. Vôbec nie. Na Asklépia sa odvolával Hippokrates, Celsus a aj Galén.
Asklépiov kult fungoval popri velikánoch antickej medicíny až do 3. storočia. Vtedy sa začalo presadzovať kresťanstvo s vlastným pohľadom na liečbu a tiež s vlastným zázračným liečiteľom so schopnosťou vzkriesiť mŕtvych. Zároveň niekedy vtedy zničilo zemetrasenie Asklépiov chrám v Pergamone, teda v najväčšom centre Asklépiovho kultu.
Asklépius však s nami ostáva dodnes. Aj keď často už len symbolicky so svojou palicou a (jedným!) hadom.