Vianoce, Lucia a meniace sa kalendáre

Keď som si čítala o svätej Lucii, viackrát som narazila na tvrdenie, že 13. decembra kedysi býval zimný slnovrat a keďže Lucia sa vďaka pôvodu mena a legendám viaže so svetlom, oslavovali ju práve vtedy. Potom sa zmenil juliánsky kalendár na gregoriánsky, dátum slnovratu sa posunul a dátum Luciiných osláv ostal. Chvíľu mi to zamotalo hlavu. Už dávnejšie som totiž počula, že Vianoce mali pripadnúť na zimný slnovrat. Takže som chcela pochopiť, ako presne to s tým juliánskym kalendárom a sviatkami bolo. Zvedavcom netreba vysvetľovať prečo, však?

No a, samozrejme, si svoje zistenia nenechám pre seba.

Septa, octo, nona, deca

Ešte kedysi dávno mal rímsky kalendár nie 12 ale 10 mesiacov a rok začínal v marci. Prvé mesiace mali vlastné mená rímskych božstiev (Mars, Maia a Juno) plus jeden festivalmi nabitý mesiac „otvorenia“ (aperio), no potom sa už len číslovali od 5 po 10: quinta-, sexta-, septa-, octo-, nona-, deca-. Pripomína vám to niečo? Ak nie, dobre sa pozrite na názvy posledných slovenských mesiacov.

Neskôr sa pridali 2 mesiace, a to na začiatku roku (január a február). Ostatné názvy mesiacov nechali tak, hoci číslovanie už nefungovalo.

Tento kalendár potom v roku 45 p.n.l. zmenil Július Cézar. Nastavil ho tak, aby jarná rovnodennosť padla na 25. marca a zimný slnovrat na 25. decembra. Kalendár neskôr ešte dotiahol cisár Augustus. Aj preto nesú dva letné mesiace, pôvodne rimanmi zvané quintilis a sextilis, ich mená.

Vianoce a juliánsky kalendár

Práve juliánsky kalendár sa používal aj v čase raného kresťanstva, teda aj v roku 366, kedy bola prvá doložená oslava Vianoc, a to 25. decembra. Mnohé zdroje vravia, že tento deň si zvolili práve preto, že šlo o deň zimného slnovratu podľa rímskeho kalendára. Iné, že šlo o deň práve 9 mesiacov po jarnej rovnodennosti (25. marca podľa rímskeho kalendára), kedy Mária počala.

Ak Vianoce niekedy v 4. storočí padli na 25. decembra kvôli slnovratu, ako mohol Luciin sviatok padnúť tiež na slnovrat 13. decembra, keď Lucia žila v 3. storočí?

Vŕtala som sa ďalej.

Chyby juliánskeho kalendára

Juliánsky kalendár nastavili na rok dlhý 365.25 dní. Lenže hoci je to blízko realite, nie je to celkom presné. Ako čas bežal, vzďaľoval sa skutočný slnovrat od toho kalendárneho. V roku 325, keď sa konal Prvý nicejský koncil, padol zimný slnovrat už na 20-21. decembra.

Na tomto koncile sa rozhodlo veľa vecí. Okrem iného aj to, že sa pri vypočítavaní dátumu Veľkej noci odklonia od židovského kalendára. Neskôr sa dohodli pravidlá vypočítavania Veľkej noci, a tie sa viazali na jarnú rovnodennosť. Vtedy mala dátumovo pripadať na 25. marca, ale v skutočnosti už bola okolo 21. marca.

Keďže na rozdiel od Vianoc je Veľká noc pohyblivý sviatok a jeho nastavovanie súvisí s fázami mesiaca a rovnodennosťou, chyba v juliánskom kalendári sa začala prejavovať práve tam.

Gregoriánsky kalendár

Aj to bol dôvod, prečo v októbri 1582 pápež Gregor XIII urobil reformu kalendáru. V tom čase mohol byť zimný slnovrat niekedy 12. decembra a jarná rovnodennosť padla cca niekde na 11. marca

Gregoriánsky kalendár pridal 10 dní. Po 4. 10. 1582 nasledoval 15.10. 1582.

Nevrátil sa tak k slnovratu pripadajúcemu na 25. decembra, ako zamýšľal Július Cézar. Nastavil kalendár tak, že slnovrat sa priblížil k 21. decembru, ako to bolo v čase Prvého nicejského koncilu, kedy sa riešila Veľká noc.

Kalendár sa poposúval, aby lepšie sedel s pohybom slnka. Vianoce ostali na 25. decembri, vypočítavanie Veľkej noci sa začalo podobať tomu, ako to zamýšľali v 4. storočí.

No ale čo tá Lucia?

Luciu mi to však stále veľmi neobjasnilo.

Mnohé zdroje, ktoré som našla o slávení sviatku svätej Lucie hovorili, že je to „dávna“ tradícia. Prípadne hovorili, ako sa začal vo Švédsku, kde bola súvislosť so slnovratom najsilnejšia, sláviť až neskôr (18. storočie). Niektorí upozorňovali, že Švédsko prijalo gregoriánsky kalendár až v 18. storočí.

To mi veľa nevysvetľovalo. Lebo v tom čase už bol podľa juliánskeho kalendára slnovrat kdesi okolo 9-10. decembra a nie okolo 13.

Až som narazila na zdroj, podľa ktorého v Taliansku tento sviatok preukázateľne slávili prvýkrát v roku 1337. A keďže Lucia bola talianska svätica, zrejme sa práve odtiaľ rozšíril ďalej.

A hádajte, na aký dátum pripadal zimný slnovrat v tých rokoch? Správne. Na 13. decembra. Tadá!