Magický theriak sa v nejakej forme predáva dodnes

Dnes je 13. decembra, sviatok svätej Lucie. Oslavuje sa rôznym spôsobom v mnohých krajinách. V0 Švédsku je vraj zvlášť obľúbený, slávi sa aj v Taliansku, no a, samozrejme, u nás, inak by som sa o ňom nezmieňovala. Okolo sv. Lucie vzniklo veľa legiend a možno aj preto majú zvyky v rôznych častiach sveta rôzne podoby. V jednej jej vypichnú oči, v inej prichádza na scénu so svietnikom na hlave, v ďalšej ju do nevestinca neodvedú ani záprahom volov, a tak ju upália. Čítala som aj také, v ktorých sa v Luciinom živote stalo všetko menované a ešte viac.

V našich končinách sa Lucia spája s čarodejnicami, a tak sa v tomto historickom okienku pozrieme práve na mágiu v histórii medicíny. Konkrétne na jeden priam zázračný prípravok – theriak (alebo tiež teriak). Počuli ste už o ňom?

Protijed na všetky jedy

V starovekých kultúrach sa choroby pripisovali nadprirodzeným silám. Aj preto sa Hippokrates považuje za otca modernej medicíny, pretože zmenil túto paradigmu a pohľad na to, ako vznikajú choroby a ako ich liečiť. Napriek tomu veľa starovekých liečebných prípravkov, ktoré sa používali aj neskôr, pripomínali skôr výsledok hodiny elixírov z Harryho Pottera.

Za jeden z takýchto prípravkov považujem theriak.

Jedna z legiend vraví, že theriak vznikol vďaka kráľovi Mithridatesovi VI., ktorý tvrdil, že objavil protijedy na všetky jedy. Tie potom zmiešal do ultimátneho protijedu zvaného mithridát. Predpokladá sa, že keď sa dostal recept na mithridát do rúk rímskym lekárom, tí z neho vytvorili práve theriak.

Nech to začalo kdekoľvek, v antických spisoch sa už theriak objavuje viackrát. Taký Galén venoval theriaku rovno celú knihu. Dokonca s ním spravil pokus na kohútoch. Jednej skupine theriak dal, druhej nie a nechal ich uštipnúť hadom. Kohúti, ktorí dostali theriak, prežili, tí druhí nie. Tvrdil Galén.

Mágia prípravy a prísad

Theriak sa rozšíril do rôznych kútov Európy, no aj sveta. Vytvorilo sa veľa rôznych predpisov. V niektorých mal 100 prísad, v iných „len“ 50. Mnohé obsahovali ópium, marihuanu, myrhu či telo zmije. Napríklad predpis, ktorý sa zachoval z 18. storočia obsahoval 64 prísad. Väčšinou šlo o rastliny, ku ktorým pridali minerály, med, zvieracie časti a niekedy aj pomleté múmie, čo som spomínala minule.

Najslávnejší theriak v Európe bol benátsky.

Istú dobu (cca 12. storočie) naň mali Benátčania doslova monopol a theriak opatrený špeciálnou pečaťou vyvážali do celej Európy. Presný predpis, ako inak, tajili, no časť prípravy bola verejná a pompézna. Ingrediencie sa museli pridávať v konkrétnom poradí, čo trvalo 40 dní a produkt vyzrieval 12 rokov. Ak si chcete predstaviť, ako to asi mohlo vyzerať, spomeňte si na scénu varenia lievancov z Císařův pekař, pekařův císař.

Úpadok popularity

V staroveku sa theriak používal najmä ako univerzálny protijed, neskôr sa rozšíril ako liek pre všetky choroby, panacea. Jeho účinok sa celé stáročia vôbec nespochybňoval. Ak nefungoval, šlo o chybu prípravy či skladovania. Rozhodne nie lieku samotného.

Theriak sa však nepoužíval len ako všeliek, ale aj ako prísada do iných liekov. Spomína ho aj Fándly vo svojom Zelinkári a namiešali ho aj do slávnych Švédskych kvapiek (17 až 18. storočie), ktoré mali pomôcť so 46 problémami a predĺžiť život.

Ako osvietenstvo naberalo na sile, tak upadal theriak do nemilosti.

Prvý skutočný útok na theriak vyšiel v roku 1745 v 19-stranovom článku od W. Heberdena. Bez okolkov ukázal na povery a mystiku okolo v skutočnosti neúčinného theriaku. Z londýnskeho liekopisu ho vyradili krátko na to.

Theriak je tu s nami aj dnes

V nemeckom liekopise bol ešte v roku 1872, vo francúzskom v roku 1884 a vlastne prežíva až dodnes, a to nielen v českom slove „dryák“. Počuli ste už to slovo?

Napríklad predpis na Švédske kvapky po 250 rokoch znovu objavila, upravila a spopularizovala rakúska bylinkárka českého pôvodu Maria Treben. Reklamy tvrdia, že kvapky liečia asi 41 neduhov.

Dodnes majú tieto kvapky veľa ingrediencií a receptúr. Mnohí tvrdia, že ten ich je „originál“ a tie ostatné sú „fejky“. Jeden z prípravkov, ktorý som našla v lekárni na Slovensku, obsahuje medzi mnohými prísadami aj theriac sine opio, teda theriak bez ópia. Nie vždy je jasné, čo si pod tým dnes predstaviť. Zmiju tam už zrejme nemelú.

Ak si vygooglite theriak nájdete veľa bylinných zmesí, niekedy pod názvom theriac Veneziana. Keby toto stredovekí Benátčania videli, asi by neboli nadšení, čo sa z ich slávneho theriaku stalo.

Ťažko však povedať, či má dnešná bylinná obdoba theriaku taký skvelý efekt ako vtedy, keď všetko okolo neho priam sršalo čarami. Ale možno, keď si ho dáte na Luciu…

(Zdroje už neviem dať dokopy, lebo theriak je moja obľúbená téma veľa rokov, ale tieto mi osviežili pamäť: 1, 2, 3, 4, 5.)



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.