Keď príde na hlúpe vianočné romance, strácam súdnosť. A vy?

Vianoce sa blížia a pre mňa je to čoraz tradičnejší čas hlúpych vianočných romancí. Je to zaujímavý paradox. Zvyčajne, keď si vyberám film či seriál, pri ktorom chcem tráviť čo i len minútu svojho vzácneho času, mám pomerne náročné kritériá. Rada by som mala dobrý scenár, uveriteľné herecké výkony, ak je k tomu dobrá kamera, réžia a soundtrack, som spokojná. Bežne neplytvám časom na niečo, čo dostalo na stránkach ako IMDB alebo ČSFD menej než 6.5 bodu či 65%. Ak mám byť celkom úprimná, tak zvyčajne mierim nad 7.5/75%.

Keď príde na vianočné romance, všetky moje štandardy letia von oknom.

Hodnotenie 5.1?! Kvalitka! 4.5? Hm, prečo nie. 3.5? No dobre, to už asi nie.

Už z prvej ukážky na Netflixe vidím, že to bude hlúpučké, presladené, priamočiare a nelogické. Herecké výkony bývajú pri takýchto filmoch obyčajne nanajvýš obstojné. Scenár nedáva zmysel a je plný chýb. Režisér akoby si zobral počas natáčania vianočné voľno.

Netuším prečo práve vianočné romance trpia týmto neduhom, keď je predsa toľko kvalitných romantických príbehov. Občas dokonca ide o tretie pokračovanie toho istého za vlasy pritiahnutého konceptu.

Napriek tomu všetkému, než sa skončí december, pozriem si podobných filmov aspoň päť.

Prečo?! Práve preto.

Neviem, ako je to vo vašej práci, no u nás chcú všetci všetko dokončiť do Vianoc alebo do konca roka. Jeden december sme mali požiadavku napísať dva protokoly ku komplikovaným štúdiám za rekordný čas, pretože klient to potreboval vyúčtovať do konca roka. Inokedy chcú spustiť rovno celé klinické skúšanie za dva mesiace, aby mohli investorom povedať, že to stihli v danom roku.

Pre neznalých, napísanie takého 80 stranového protokolu ku klinickému skúšaniu (fáza 2 alebo 3) pokojne trvá dva mesiace. Väčšinu z toho zaberie dohadovanie, ako má skúška vôbec vyzerať. Každopádne to nie je hotové za pár dní. Všetko ostatné sa začína riešiť, až keď je protokol hotový, a to je na ďalších pár mesiacov práce.

V decembri nie.

V decembri sa pol ročné činnosti skracujú na pár týždňov, všetko sa robí paralelne, cez víkendy, večer. Každému šibe. V decembri robíme nemožné na počkanie a zázraky za pár dní.

Krásne predvianočné obdobie.

Som si istá, že toto nie je jediná profesia, ktorá to takto má. (A to si každý deň gratulujem, že som si vybrala kariéru mimo klinickej medicíny. Týmto pozdravujem kolegov v klinike a skladám pred nimi rovno celé klobučníctvo!)

No i tak nečudo, že pred Vianocami mám momenty, kedy moja hlava už skrátka odmietne spolupracovať. Reálne sa mi v tento víkend stalo, že som hľadela na monitor a… nič. Ani len jednu vetu som nevedela poskladať.

V také chvíle nechcem vidieť písmenká. Nechcem čítať žiadnu knihu, nech by bola akákoľvek zaujímavá. Nechcem ani sedieť v tichu, lebo to by mi len môj mozog vyhadzoval zoznam činností, čo ešte „treba“ spraviť.

V také chvíle sú tupé vianočné romance vyslobodením z reality, v ktorej potrebuje všetko dávať zmysel, potrebuje to mať hlavu a pätu, prípadne by to malo byť vedecky overené či dokonca inteligentné.

Hlúpe vianočné romance ma napĺňajú pokojom. Akoby mi vraveli – aha, ten dej je nezmyselný, charaktery ploché, okolo logiky to ani nešlo a nikomu to nevadí. Ani tebe! Akoby zosobňovali „povolenie“ občas sa len tak nezmyselne flákať.

Tipujem, že nie som jediná, ktorá ich s podobným zámerom sleduje. Zaujíma ma však, či som jediná žena z čitateľov tohto newslettera, ktorá pred Vianocami práve týmto spôsobom dočasne „stráca súdnosť“. A tiež, ako to majú mužskí čitatelia? Pozerajú aj muži takéto romance? Či tí majú iné podobné filmy, ktoré vedia, že sú fakt, fakt zlé, no aj tak sa im pri nich výborne oddychuje?

Prezradíte?



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.