Ako spolu vychádzali medicína a rané kresťanstvo?
Hoci na Vianoce sa tešia mnohí ateisti a ľudia iného vierovyznania, predsa len stále ide o kresťanský sviatok. Preto sa pozrime na historickú medicínu z raných kresťanských čias.
Viackrát som začula názor, že kresťanstvo zbrzdilo medicínsky progres. V stredoveku sa na to dívali presne opačne. Napríklad v 13. storočí tvrdili, že Ježiš je mocnejší než Galén.
Dnes historici, ktorí sa tejto téme venujú, hovoria o symbióze medzi starovekou medicínou a kresťanským náboženstvom. Kresťanská medicína nevznikla vo vákuu. Postavili ju na gréckych, rímskych či židovských základoch. A naopak, kresťanstvo významne ovplyvnilo vývoj medicíny nielen na západe, ale všade, kam prišlo.
Autor textu o sexe pápežom
Medicínu dlho vykonávali práve kresťanskí duchovní, ktorí tvorili vzdelanú vrstvu populácie. V niektorých častiach Európy zasa mnohí učenci, vrátane lekárov, vstupovali do cirkvi.
Napríklad takému Petrovi Hispánskemu (1210-1277) sa pripisuje autorstvo diela Poklad chudobných (Thesaurus Pauperum), čo je stručný medicínsky manuál. Ten bol svojho času obľúbený napriek tomu, že odporúčal zastavovať krvácanie z nosa prasačími výkalmi. Možno preto, že venoval dve pasáže sexu; ako zlepšiť sexuálny akt a ako utlmiť sexuálne chute. A práve Peter Hispánsky sa neskôr stal pápežom Jánom XXI. Bol ním však asi len rok. Potom naňho spadol strop jeho izby.
Cirkevné pokyny pre medicínu
Jedným z dôvodov, prečo sa zrejme hovorí o brzdení medicíny cirkvou, je, že nepriamo obmedzila chirurgiu. Zakázala totiž kňazom, aby „prelievali krv“. Chirurgické výkony boli vtedy vraj dosť výnosné a kňazi sa tak radšej venovali „vedľajším aktivitám“ než službe Bohu. Presne to sa v cirkvi snažili zmeniť.
Netreba však zabúdať, že v Hippokratovej prísahe, ktorá sa už roky neskladá, sa píše: „Sám neuskutočním rez u nijakého chorého, ktorého trápia kamene, ale odovzdám ho do rúk mužom skúseným v tomto odbore.“
Oddeľovanie chirurgie a medicíny nebolo teda nič nezvyčajné.
Na druhej strane však v 14. storočí Guy de Chauliac, kňaz a lekár pápeža Klementa VI, napísal Inventarium sive chirurgia magna, teda Veľkú knihu o chirurgických postupoch. Vychádzal z vlastných skúseností, ale tiež z teoretických textov jeho predchodcov. Chirurgia sa teda dokázala rozvíjať aj pod taktovkou cirkevných hodnostárov.
Nemocnice
Za asi najväčší prínos kresťanstva pre medicínu sa vždy považujú nemocnice. V tej forme, ako ich poznáme dnes, ich založili práve duchovní. Nemocnice v nejakej podobe či pre určitú skupinu obyvateľstva síce existovali už od staroveku, no práve založenie kresťanských verejných nemocníc naštartovalo revolúciu v medicíne.
Prvé boli v Byzantskej ríši v 4. storočí. Odtiaľ sa rozšírili do Európy a neskôr, s kolonistami, do zvyšku sveta. V stredovekej Európe sa o chorých starali duchovní.
Možno si pamätáte z mojich predchádzajúcich newsletterov zmienky o najstaršej parížskej nemocnici „Hôtel Dieu“ (Ženy v medicíne 17. storočia a Ambroise Paré). To je starý francúzsky pojem pre nemocnicu všeobecne a dalo by sa to preložiť vraj ako miesto pre božie lôžko („hotel Boha“).
Zázraky a svätí
Prepojenie vznikalo aj cez svätých a ich zázraky. Viacerí svätci sa stali patrónmi určitej skupiny chorých.
Napríklad proti bubonickému moru mal chrániť svätý Rochus (14. storočie). Podľa legendy pochádzal zo zámožnej rodiny. Rozdal majetok chudobným a vydal sa na púť do Ríma. Cestou liečil chorých znamením kríža, na spiatočnej ceste sa však sám nakazil. Uchýlil sa do ústrania, aby tam zomrel. Pridal sa však k nemu akýsi pes, ktorý mu prinášal jedlo. A anjel, aby mu dodával odvahu. Rochus sa zázračne uzdravil.
Podobnými spôsobmi sa choroby a chýbajúca liečba či priamo medicína opäť prepájala s náboženstvom.
Náboženstvo a medicína
Kresťanstvo, modlitba a viera hrali v liečbe veľkú úlohu. Lenže kresťanský doktor, hoci dbal na náboženskú stránku a spiritualitu, sa vôbec nezdráhal využiť všetky prostriedky, ktoré poznal.
Mnohé z nich vychádzali práve z antickej medicíny. V kláštoroch sa prekladali antické knihy a dokumenty a vzdelanosť sa tak aj vďaka nim šírila do viacerých kútov sveta.
Medicína a kresťanstvo kráčali teda históriou ruku v ruke a vzájomne sa ovplyvňovali. Obe patrili v Európe k celkom bežnému životu ľudí.
Podobne ako oslavy napríklad vianočných sviatkov.