Ako prestať piť bez námahy? Dá sa to vôbec? Možno

Niekoho ešte občas prekvapí, že pravidelné pitie aj pomerne malého množstva alkoholu je zdraviu škodlivé. Áno, aj ten pohár červeného vína na večer, áno, aj to jedno pivko k takmer každému obedu. Toto je vedou potvrdený fakt. (1)

Mnohí ľudia situáciu zľahčujú.

Robia si žarty, pretekajú sa v tom, kto viac vypije. Na Slovensku všetci dobre vieme, aké je priam spoločensky neprípustné nepiť v určitých situáciách. A keď k tomu pridáme filmy a seriály, kde pohárik v ruke nie je vyhradený záporákom či rebelom, ale mamičke po ťažkom dni, bodaj by sme nemali pocit, že alkohol je vlastne úplne v pohode.

Zo zdravotného hľadiska je alkohol problém

Alkohol spôsobuje choroby pečene, rakovinu (už pri striedmom pití), prispieva k obezite, narušuje spánok, podnecuje vznik úzkosti, vyvoláva závislosť, narušuje sociálne väzby. Pri porovnaní s inými drogami, ak sa zohľadní aj škodlivosť pre okolie, má alkohol horšie účinky než heroín či metamfetamín. (2)

Málo sa hovorí o tom, že problém s alkoholom môžu mať aj ľudia v obleku či v krásnych šatách s dobrou prácou, zázemím a rodinou. Takí, ktorým by sa život bez francúzskeho červeného, írskej whisky a kubánskeho rumu už ani nerátal. Takí, čo pitie toxickej látky volajú štýl a nie problém.

O tom, aký je alkohol škodlivý, samozrejme, viem už dlhé roky.

Snaha redukovať, obmedziť…

Aj preto som sa viac rokov snažila postupne uberať z množstva vypitého alkoholu. Dávala som si napríklad na tri mesiace pauzu, alebo na mesiac, alebo každý druhý týždeň… Fungovalo to. Dočasne. Poznáte takéto: „Ja nemám problém, môžem prestať kedykoľvek chcem, ale vlastne nechcem.“

Ja som si toto nepovedala. Namiesto toho som bola k sebe úprimná. Zhodnotila som sama pre seba, že asi problém mám. Zatiaľ taký, čo mi závažne neovplyvňuje život. Ale zľakla som sa, aké bolo stále ťažšie si robiť pravidelné prestávky.

Tak som začala veci meniť zásadnejšie. Silná vôľa mi rozhodne nechýba, na toto však nestačila.

Je AA humbug? Možno

Vedeli ste, že kresťanských program anonymných alkoholikov, ktorý vznikol v roku 1939 a je dodnes veľmi populárny, u väčšiny ľudí vôbec nefunguje? Úspech je asi 5-10%. (3) Akýkoľvek neúspech sa pritom prezentuje nie ako zlyhanie metódy, ale ako zlyhanie jednotlivca.

Potom sa mi dostala do rúk kniha, ktorá všetko pre mňa zmenila.

Kniha je len v angličtine, ale verím, že ju niekto preloží do češtiny či slovenčiny.

Čierna mágia?

Volá sa This Naked Mind.

Autorka v nej na začiatku sľubuje priam neuveriteľné veci. Že mi „preprogramuje“ mozog. Alebo že až knihu dočítam, a budem chcieť prestať piť, spravím tak ľahko, s radosťou a bez toho, aby som mala o pár mesiacov nutkanie sa napiť.

Znelo to ako čierna mágia alebo niečo podobné. Respektíve to znelo ako marketingové sľuby, z ktorých ak splní 30%, budem rada.

Splnila ich na 100%.

Nepijan absolútne bez námahy

Po prečítaní som nielen ochotne prestala piť. Pár mesiacov som vyslovene nechápala, ako som mohla predtým požívať alkohol a prečo to robia iní. Musela som sa spätne učiť vnímať alkohol ako súčasť našej kultúry. Na ktorý sa však už dívam úplne inak.

Tí, čo skončia metódou AA, sa vraj majú doživotne vyhýbať krčmám a situáciám, čo by v nich mohli vyvolať potrebu sa znova napiť.

Ja som mohla ísť prakticky okamžite do blízkeho pubu s niekým, kto si dal pivo. Sŕkala som limonádu a vôbec som sa nezaoberala tým, ako asi chutí tá nová IPA. V minulosti by mi to určite vŕtalo v hlave. Zrazu mi to bolo srdečne ukradnuté. Na akejkoľvek párty či v spoločnosti sa bavím lepšie než predtým. Už si niekedy ani neviem spomenúť, aké som to mala predtým spúšťače. Prestali existovať.

Jedno prečítanie, dlhodobý efekt

A tak to mám už takmer 11 mesiacov.

Bez starosti, bez utrpenia, bez pevnej vôle, bez dávania si pozor. Pohodička.

Prečítanie knihy This Naked Mind bolo ako mávnutie čarodejného prútika.

Na moje odporúčanie si ju zohnal jeden z mojich najlepších kamarátov. Mala naňho podobný efekt, hoci jeho východiskové nastavenie bolo úplne iné.

Viem, že teraz vám neponúkam dôkaz, ale tvrdenie typu „mne to pomohlo“.

Preto vám nesľubujem, že táto kniha pomôže aj vám. Možno áno, možno nie. Neviem, či s metódou v tej knihe robili nejaké vedecké štúdie. Kniha samotná však prezentuje práve vedecké výsledky s mnohými odkazmi. Na tom je postavená.

Je to teda len moje súkromné odporúčanie na knihu, ktorá mi pomohla. Skúste ju, ak zvažujete, že prestanete piť a nemáte problém s čítaním po anglicky.

Ozaj, ak poznáte vydavateľov, ktorí by ju boli ochotní preložiť a vydať, prosím, dajte im vedieť.



3 thoughts on “Ako prestať piť bez námahy? Dá sa to vôbec? Možno”

  • Tú knihu by som si rád prečítal. Neviem anglicky, a nejak sa mi už to na staré kolená učiť nechce. . Čo sa týka tých percent, taká nízka úspešnosť nieje len u AA , ale v podstate aj v liečebňach a všade. Čo sa týka tej knihy, predpokladám, že to bude to isté. Preto sa mi páči to tvoje: mne to pomohlo. Lebo každému pomohlo niečo iné. Ja napr. AA doslova neznášam. Ale to je môj problém. Liečenie je fajn, ale tam ti ukážu niekoľko spôsobov ako na to, a zbytok je na tebe, ktorý spôsob si vyberieš, a či budeš robiť to, čo ťa tam naučili. Nikto z liečebne nevyjde ako zdravý a abstinujúci. Závislosť je ako cukrovka. Aj keď nemusíš chodiť na dialízu, ak zabudneš , že si chorý, a prestaneš sa venovať doliečovaniu zomrieš. Ľudský mozog má tendenciu na to zlé zabudnúť a pamätá si len to príjemné, a tu je kameň úrazu.
    Poznám x prípadov: veď som vyliečený, veď jeden môžem, bude mi po ňom lepšie, veď to už ukontrolujem. Tak to nefunguje.
    Je jedno aká je motivácia, treba prijať, že už ani kvapka,
    🤔😊❤️

    • Ďakujem za príspevok a podelenie sa o svoju skúsenost.
      Áno, presne, tých spôsobov je viac a každému vyhovuje iný. Preto by som bola rada, keby ju preložili, lebo by slovenskému čitateľovi pridali novú možnosť. Možno by sa iným páčila tiež.
      Čo sa mňa týka, keď som sa snažila prestať inými spôsobmi (liečebňu som nepotrebovala, ale skúšala som princípy AA), mala som presne to: „však veď jedno môžem“ alebo „kašlem na to, mňa už nebaví sa stále kontrolovať“ a zasa som bola na začiatku.
      Pri tejto knihe sa mi to zmenilo na: „môžem aj dvadsať, ale sakra, prečo by som to mala chcieť? Brr! Dajte pokoj. Fuj, nechcem!“ Práve tento postoj mi pomohol oveľa viac. Opatrne som napríklad vyskúšala nealko pivo v Anglicku, prestala som po dvoch glgoch, lebo som tam ucítila zvyškový alkohol, ktorý mi bol nesmierne nepríjemný. Tým pádom „ani kvapka“ je zrazu niečo, čo dodržím hravo. Aj vďaka tomu môžem na celý alkohol v zásade úplne zabudnúť. 🙂
      Ale máš pravdu, že každému vyhovuje niečo iné. Videla som na knihu aj veľmi kritické recenzie. 🙂

      • Tiež to mám tak, že môžem čo chcem a koľko chcem. A kritické reakcie na knihu? Tie nájdeš na akýkoľvek spôsob liečby. Jediné , čo je dôležité, je ,že to niektorým pomôže. Zatiaľ som natrafil na jediný spôsob s ktorým nesúhlasím, vymyslela to nejaká skupinka v Brne, a to kontrolované dávkovanie alkoholu bezdomovcom a závislím, ktorý majú záujem. Toto proste fungovať nemôže.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.