Rebel Vesalius nesúhlasil s Galénom

Šestnáste storočie bol čas, mnohých objavov a výdobytkov. Priznám sa však, že je to zároveň možnosť vám predstaviť ďalšieho môjho obľúbenca – Andrea Vesalia.

Výučba medicíny z viac ako 1300 rokov starých textov

Andreas Vesalius (1514 – 1564), alebo teda ako ho v jeho rodnej krajine volali Andries van Wesel, než si meno sám polatinčil, sa narodil v Bruseli do rodiny lekárov a lekárnikov, ktorí vyučovali na univerzitách a ošetrovali cisárov. Svoju dráhu započal v rodinnej knižnici,  ako trinásťročný (!) nastúpil na univerzitu v Leuven, na ktorú sa vrátil pôsobiť aj po štúdiu medicíny v Paríži započatom vo veku sedemnásť rokov.

V tom čase sa medicína vyučovala z Galénových textov. Galénove anatomické objavy priniesli antickej medicíne obrovské pokroky, no zároveň aj mnohé chyby, keďže vychádzal z pitiev zvierat.

Pitvajúci a demonštrátor

Prečo ho nik do 16. storočia neopravil, keď sa pitvy ľudí už nejakých tých pár stoviek rokov vykonávali? Pretože pitvy sa používali najmä na 3D prezentáciu Galénovho textu. Keď bolo niečo inak, bola chyba v tele, nie v Galénovi.

Vesalia iritovalo, že počas výučby anatómie na telo sotva dovidí. Ako študent sa teda pustil do štúdia anatómie na vlastnú päsť. Rýchlo rozpoznali jeho schopnosti a dovolili mu študovať kostry a dokonca aj pitvať. V tom pokračoval aj v Padove, kde získal doktorát a vyučoval tam chirurgiu a anatómiu.

Vesalius bol rebelom na slovo vzatým. Pri učení anatómie súčasne demonštroval aj pitval, v tých dobách niečo neslýchané. Tradične demonštroval lekár a pitval chirurg, čo boli vtedy oddelené profesie.

A ako Vesalius rozpoznával Galénove chyby, tak sa od neho postupne čoraz viac odkláňal.

Nesúhlasiť s Galénom?!

Keď ho v roku 1540 pozvali prednášať do Bologne, vyvolal počas pitiev rozruch, lebo otvorene nesúhlasil s Galénom. Zápisky jedného zo študentov dokumentujú šťavnatú hádku Vesalia a staršieho profesora, zarytého prívrženca Galéna. Vesalius študentov nabádal, aby všetko preskúmali sami, vlastnými zmyslami. Čo je, mimochodom, presne v súlade s Galénovým učením.

Vesaliovo najdôležitejšie dielo, ktoré ovplyvnilo vývoj anatómie, vyšlo v roku 1543 v siedmych zväzkoch – De humani corporis fabrica (alebo tiež Fabrica) – a potom vydal aj jeho skrátenú verziu pre študentov (Epitóm). Mal vtedy len 28 rokov.

De humani corporis fabrica

Ide o absolútne prevratné dielo vo vývoji medicíny. Nielen, že sa odvrátil od Galénovskej anatómie, ešte k tomu aj pridal úvod, kde vysvetlil, že Galén zjavne nikdy nepitval človeka. Navyše bez servítky vynadal všetkým dovtedajším učiteľom anatómie, ktorí sa nikdy tela nedotkli.

Knihy Fabrica obsahujú viac ako 200 drevorytov celého tela. Obrázky sú detailné, pomerne presné a aj umelecky nádherné. Ľudské telo zobrazili v úchvatných dynamických polohách. Pozornosť venovali ešte aj krajine za telami, ktorá dokonca pokračuje ako panoráma cez viaceré obrazy. Prikladám link s pár príkladmi, ktoré rozhodne stoja za pozretie: Fabrica.

Vesaliova kniha sa cisárovi Karolovi V tak páčila, že spravil z Vesalia svojho lekára a jeho akademická kariéra sa viac menej skončila.

V roku 1555 vyšlo druhé, upravené vydanie a plánoval aj tretie, to však nevyšlo. Na ceste zo Svätej zeme, do ktorej sa vydal v roku 1564, Vesaliova loď stroskotala a on zahynul na ostrove Zakynthos. (Zdroje: 1, 2, 3, 4)



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.