Prvá chirurgička alebo transchirurg 16. storočia? Posúďte sami
Už v minulosti som písala, že v tejto rubrike je jednoduché hovoriť o rôznych mužských osobnostiach medicíny. Ak však po tejto úvodnej vete čakáte, že budem písať o žene, neviem, či vás nesklamem. S pohlavím Eleno de Céspedes to totiž nie je také jednoznačné. Však uvidíte sami.
Otrokyňa Elena
Elena sa narodila v Granade maorsko-africkej otrokyni, otcom bol zrejme majiteľ otrokyne. O jej detstve veľa nevieme, iba to, že jej na tvár vypálili znaky otroka. Prinútili ju do manželstva, no muž ju opustil krátko po tom, čo ako 16-ročná otehotnela.
Elena neskôr spomínala, že práve pôrod u nej vyvolal veľké zmeny. Vravela, že počas pôrodu sa tam niečo potrhalo a objavil sa v podstate menší penis a časom mužské genitálie. Nepýtajte sa ako, tak hovoria historické záznamy. Elena začala potom, podľa svojich slov, samú seba vnímať ako muža a fungovala najskôr pod menom Céspedes a neskôr Eleno. A tak teda prejdem aj ja vo svojom rozprávaní do mužského rodu.
Chirurg Eleno
Céspedes/Eleno nechal svojho syna u rodiny a odišiel do iného mesta. Tam si hľadal prácu vhodnú pre mužov. Bol vraj impulzívny a prchký. Pri potýčke niekoho zranil nožom a nejaký čas si posedel vo väzení. Po návrate na slobodu už vystupoval výlučne ako muž, Eleno, a tak aj bojoval niekoľko rokov vo vojne.
Napokon sa dostal do Madridu, kde našiel útočisko ako chirurgický asistent. Získal si dôveru majstra, naučil sa anatómiu, chirurgické techniky a aj latinčinu. Napokon získal chirurgickú licenciu.
Dostatočný úd
Než sa skončilo 16. storočie, cestoval Eleno po južnej a strednej časti dnešného Španielska, kým nedorazil do dedinky v Tolede, kde sa usadil. Za tú dobu mal vraj veľa milostných pletiek so ženami. V Tolede spoznal Máriu, s ktorou sa do seba zamilovali a chceli sa vziať.
Na to však potrebovali povolenie od duchovného.
Duchovnému sa ale nezdalo, že Eleno nemal bradu, mal vysoký hlas a jemné rysy. A tak poslal Elena na vyšetrenie. Elena prezrelo viacero lekárov, chirurgov, dokonca aj právnici a iní ctihodní a dôveryhodní občania. Dr. Francisco Díaz, osobný lekár španielskeho kráľa, napísal, že Eleno mal dostatočný a perfektný úd aj so semenníkmi, aké mal akýkoľvek iný muž.
Duchovný trval na ďalších vyšetreniach, no napokon, keď aj iní potvrdili, že Eleno je muž ako sa patrí, musel ustúpiť. Eleno sa s Máriou mohol konečne oženiť.
Obvinenie zo sodomie
Prešiel asi rok a sused Elena obvinil zo sodomie, teda homosexuálneho vzťahu. Nikto v tomto príbehu zrejme nečakal Španielsku inkvizíciu, no práve takéto obvinenia patrili pod jej jurisdikciu. Proces bol dlhý a komplikovaný.
Elena/o vtedy vysvetlil(a), že je hermafrodit a že vďaka tomu môže Božiemu zámeru slúžiť aj ako žena, aj ako muž. Vysvetlil, ako sa po pôrode viac prejavila jeho mužská časť. Uviedol, že tesne pred inkvizičným väzením utrpel nehodu, ktorá ho o jeho mužskú časť pripravila.
Čarodejníctvo a „bigamia“
K obvineniam sa pridalo čarodejníctvo. Vraj Elena/o vyšetrujúcich s pomocou diabla počaroval(a), aby videli penis. Počas procesu ho/ju opäť vyšetrili, tentokrát sa zhodli, že je žena.
Keďže nedokázali spoľahlivo dokázať spojitosť s diablom, nakoniec Elena/u odsúdili za „bigamiu“ – nie je to dobré slovo, lebo nešlo o dvojženstvo, ale na takúto kurióznu situáciu výraz nemáme. Šlo o to, že manžel Eleny nebol spoľahlivo mŕtvy, keď sa Eleno oženil s Máriou.
Trestom bolo 200 úderov bičom a 10 rokov nútenej služby v nemocnici v ženských šatách a bez pláce – bola to tak vôbec prvá chirurgička v Španielsku a zrejme v celej Európe. Napokon však nemocnica požiadala súd, aby trest zmenil, pretože ľudia vyhľadávali Elenu/a veriac, že má magické schopnosti. Život dožil(a) v ústraní.
Bola to prvá chirurgička či transchirurg? Asi je to jedno, ale príde mi to ako zaujímavá historka.