Priberáme vďaka mozgu?

Obezita je čoraz väčší zdravotný problém. Vedie k predčasnej smrti a spája sa s chorobami ako cukrovka 2. typu, srdcovocievne ochorenia, ale aj mnohými inými chorobami, ktoré uberajú z kvality života. Poznáme viaceré rizikové faktory pre obezitu, napríklad sedavý životný štýl, nízky sociálny status či obezita rodičov.

Zjednodušenia typu „cica nežer“, sú nielen úplne mimo misu, ale sú zvyčajne aj škodlivé pre človeka, ktorý s obezitou zápasí. Výroky, že „je to v hlave“, by nemuseli byť až také od veci, len je to s nimi inak, než to motivační rečníci prezentujú.

Je to v hlave?

V novej štúdii z 2.11.2021 sa ľuďom s rizikom obezity pozreli v podstate rovno do hláv pomocou pozitrónovej emisnej tomografie (PET). Sledovali 41 mužov, ktorí obezitu nemali, ale mali rôzne rizikové faktory pre obezitu v budúcnosti. Táto štúdia je limitovaná tým, že ju robili iba na mladých mužoch, takže ťažko povedať, ako sa dajú výsledky aplikovať na ženy.

Vedci sa zamerali na to, ako ochotne ich mozog vychytáva glukózu (cukor) z krvi.

Pozreli sa tiež, ako sa správajú ich receptory pre vnútorné opiody, teda látky podobné ópiu (µ-opioidný receptor, MOR). Tie sa zapájajú do pocitu „odmeny“ a kontroly príjmu potravy. Keď ho stimulujeme, človek zje viac. Vie sa, že chorobne obézni ľudia majú porušenú reguláciu tohto receptora, ktorá sa napraví, keď človek schudne. Takže čím viac človek jedáva, tým menej týchto receptorov má.

No a skúmali tiež na receptory pre vnútorné kanabidoidy (teda látky podobné marihuane, konkrétne CB1 receptor), ktoré sa tiež zapájajú do kontroly príjmu jedla a pocitu odmeny z neho.

Zmenené mozgy ešte pred obezitou

Prišli na to, že mozog mladých mužov bez obezity, ale s vysokým rizikom obezity v budúcnosti, ochotnejšie vychytáva glukózu. Títo muži mali zároveň menej receptorov pre vnútorné opioidy, aj kanabidoidy. To znamená, že majú pocit, že musia jesť viac, aby dosiahli pocit sýtosti či spokojnosti z jedla. Problém je, že čím viac jedia, tým menej týchto receptorov majú, a tak sa ľahko dostanú do začarovaného kruhu.

Výsledky teda naznačujú, že ľudia so známymi rizikovými faktormi predikujúcimi budúcu obezitu môžu mať zmeny v mozgu ešte predtým, než skutočne priberú. Pritom tie zmeny v mozgu potencujú priberanie.

Chce to, samozrejme, ďalšie výskumy. Už teraz by však mohlo niektorým ľuďom v boji s obezitou pomôcť vedomie, že signály o sýtosti, ktoré im posiela mozog, nemusia byť spoľahlivé. Zároveň môže byť dôležité si uvedomiť, že to nie je ich „vina“ alebo problém ich silnej vôle, no tiež nejde o niečo, čo by bolo nemenné. Mozog je plastický a vie sa prispôsobiť. Netreba sa vzdávať.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.