Budúcnosť medicíny je precízna

Pri precíznej medicíne ide o model, ktorý navrhuje spôsoby, ako prispôsobiť zdravotnú starostlivosť pacientovi namiesto prístupu „jeden prsten vládne všem…“, ehm, myslela som namiesto prístupu jeden liek pre všetkých.

Žiadne liečivo nepôsobí na všetkých rovnako.

Vždy je určitá časť pacientov, u ktorých nefunguje alebo u ktorých vyvolá viac nežiaducich účinkov. Liečivá vyvíjame tak, aby pomohli čo najväčšiemu počtu ľudí a aby vedľajšie účinky pocítilo čo najmenej pacientov. Všetci vieme, že to nie je ideálne, ale je to to najlepšie, čo momentálne máme.

Snaha precíznej medicíny je to, čo robíme, ešte vylepšiť. Nejde o vyvinutie lieku pre každého pacienta zvlášť. Princíp je identifikovať presnejšie podskupiny pacientov a lepšie tak zacieliť liečbu.

Špecifické testy pred liečbou

Do istej miery sa tento princíp používa už dávno. Napríklad pri transfúzii krvi otestujeme, akú krvnú skupinu má darca a akú príjemca.

Už roky je štandardom pri diagnostike niektorých druhov rakoviny a spadá to pod prácu patológa. Dnes musí patológ nielen určiť, o aký typ nádoru ide, ale často musí určiť, či je na nádore nejaký konkrétny receptor alebo špecifická molekula. Ak áno, tie sa potom využijú pre cielenú, najmä biologickú liečbu.

Precízna medicína sa snaží posunúť tento prístup ešte ďalej. Zatiaľ je v plienkach. Zapája vyšetrovanie génov, umelú inteligenciu a tiež takzvané veľké dáta alebo „big data“.

To sú dáta, ktorých je priveľa, aby sa v nich hrabal človek ručne. Zvyčajne to necháme na počítač alebo rovno na umelú inteligenciu. V medicíne sú to často dáta napríklad z elektronického zdravotníctva, ktoré však musí byť nastavené tak, aby sa dalo v údajoch anonymne vyhľadávať. U nás toto trocha viazne, v takom Izraeli to fičí na plné obrátky. 

Precízna medicína a Alzheimer

Horúcou novinkou na tomto poli je možný nový liek na Alzheimerovu chorobu, o ktorej som tu už raz písala.

Vieme, že jedným z významným rizikovým faktorom tohto typu demencie je forma apolipoproteínu E zvaná APOE4. Vedci sa pozreli na lieky, ktoré už máme na trhu roky a na to, ako sa spájajú práve s touto formou génu.

Prehrabali rôzne databázy a údaje a medzi nimi identifikovali 5 liekov, ktoré by možno mohli ovplyvniť APOE4. Najlepšie z toho vychádzal liek bumetanid.

Bumetanid

Bumetanid je diuretikum, teda liek, ktorý má zvýšiť močenie a zbaviť telo tekutiny pri opuchoch či tekutiny nahromadenej v dutinách. U nás som nenašla v predaji žiaden prípravok s touto účinnou látkou.

Toto liečivo najskôr otestovali na bunkách a myšiach a keď to vyzeralo sľubne, zavŕtali sa do veľkých dát: pozreli, či ľudia, ktorí berú bumetanid, majú menší výskyt Alzheimerovej chorby.

Zahrnuli údaje od asi 5 miliónov ľudí nad 65 rokov a porovnali takých, ktorí bumetanid brali s tými, ktorí brali iné lieky. Analýza ukázala, že tí, čo bumetanid brali, mali približne 35-75% nižší výskyt Alzheimerovej choroby v porovnani s tými, čo bumetanid nebrali.

Nový liek na Alzheimera?

Znamená to, že sme objavili nový liek na Alzheimera?

Nie, nie tak rýchlo. Alzheimer je veľmi komplexná choroba, s viacerými rizikovými faktormi a komplikovanými, nie celkom prebádanými príčinami vzniku.

Tieto výsledky znamenajú, že u ľudí, u ktorých je Alzheimer spojený s APOE4, by mohlo mať zmysel spraviť klinické skúšanie bumetanidu a zistiť, či je to len korelácia (teda pospájané súvislosti), alebo kauzalita (teda, či bumetanid funguje).

Táto štúdia však dáva nielen novú nádej pre liečbu tohto typu demencie, ale zároveň ukazuje cestu, akoby sme mohli hľadať nielen celkom nové molekuly, ale aj nové využitie pre liečivá, ktoré už dobre poznáme.  (Zdroje 1, 2)