Spravili prevratný objav vo výskume Alzheimerovej choroby

O Alzheimerovej chorobe ste už zrejme niečo počuli. Je to jedna z foriem demencie.

Čo je to demencia

Demencia je získaná choroba, pri ktorej sa oslabujú rozumové schopnosti. Môže sa prejaviť rôzne. Ovplyvnená býva pozornosť, schopnosť spracovať nové informácie, plánovanie, rozhodovanie. Môže sa zmeniť schopnosť prijať a spracovať kritiku. Známe je zabúdanie, najmä teda poruchy krátkodobej pamäti. Môže sa zmeniť reč a človek môže mať problém sa vyjadriť. Vie sa zmeniť aj chovanie, až v človeku len ťažko spoznávame svojho blízkeho.

Nebojte sa, občas takéto problémy máme všetci. Aj preto nie je diagnostika demencie ľahká. Pri demencii však nejde o občasné problémy, ale o zmeny, ktoré postupne významne ovplyvňujú život človeka a najmä jeho blízkych, keďže človek s demenciou si nemusí vôbec uvedomiť, že sa niečo zmenilo.

Typy demencie

Hlavné dva typy demencie sú Alzheimerova (60-70% prípadov demencie) a vaskulárna, teda cievna (20-30% prípadov).

Pri tej cievnej ide o malé infarktíky (porážky) v mozgu, viditeľné pod mikroskopom. Jeden nespraví vôbec nič, ale keď sa spoja, vyrobia príznaky demencie. Sú tam rôzne podtypy, každý má trocha iné príznaky.

Pri Alzheimerovej chorobe, ktorou trpel napríklad aj známy fantasy autor Terry Pratchett, sa ukladá takzvaný beta amyloid (Aβ) v mozgu. Prečo? Zatiaľ celkom nevieme.

Tu sa blížime k novinke, ktorá je na poli medicíny prelomová.

Rizikové faktory

Pri Alzheimerovej chorbe už dávno poznáme rizikové faktory. Identifikovali sa niektoré gény, ale rizikové sú aj úrazy hlavy, klinická depresia či hypertenzia. Nie sú žiadne lieky či výživové doplnky, ktoré by dokázali riziko Alzheimerovej chorby znižovať. Nemáme ani lieky, ktoré by chorobu zastavili, ale máme také, ktoré dokážu zmierniť príznaky. Sľubná je aj terapia pohybom – cvičenie, plávanie, chôdza, tanec, joga -, ale výsledky sú zatiaľ skôr predbežné.

Mozog a krv

Novú štúdiu z Austrálie zo 14.9.2021 postavili na výsledkoch iného kľúčového výskumu publikovaného v Nature (také Ferrari medzi odbornými časopismi) v roku 2018. Podľa neho sa ukazuje, že verzia (prekurzor) beta amyloidu sa dá zistiť v krvi a jeho hodnoty korešpondujú s beta amyloidom zistenom v mozgu a mozgovomiešnom moku.

Medzi mozgom a krvou existuje bariéra, ktorá dovolí preniknúť do mozgu len veľmi špecifickým molekulám. Alkohol je malý, ten prechádza hravo. Prienik akejsi veľkej proteínovej molekuly do mozgu z krvi nie je teda samozrejmosť. Pravdepodobnejšia teória bola, že podobný proteín sa tvorí rovno v mozgu.

Austrálske myšky

Austrálski výskumníci sa na to pozreli inak. Skúmali špeciálne myšky, ktoré syntetizovali patričný bielkovinovo-tukový komplex – lipoproteín-Aβ – výlučne v pečeni; vedeli, že v mozgu ho netvoria. Napriek tomu u nich zbadali poruchu nervových funkcií. Výskum spravili komplexne s mnohými testami.

Vďaka nim zistili, že lipoproteín- Aβ preniká cez cievy a bariéru do mozgu, kde spôsobuje zápal oveľa skôr, než videli u kontrolných myšiek. A na rozdiel od kontrolných myší, u pokusných zbadali aj jasnú degeneráciu mozgu, čo sa prejavilo aj na testoch učenia a pamäte.

Tento výskum teda zodpovedal veľmi dôležitú otázku, ktorá je krokom k pochopeniu, ako vzniká Alzheimerova choroba, a teda aj krokom k účinnej liečbe. Ale ešte veľa vody pretečie, než ju budeme môcť pacientom predpísať.

Obrázok: pixabay



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.