Sebaláska nie je nadávka a na prílišnom sebaobetovaní nie je nič cnostné

Istý čas bolo slovo „sebaláska“ v podstate nadávka, synonymum sebectva. Možno preto s týmto konceptom dnes toľkí bojujú. Pritom už Biblia predpokladá, že človek má sám seba veľmi rád, keď žiada, aby sme milovali svojich blížnych ako samých seba. Niektorí však milujú len svojich blízkych, kým na seba kydajú kopy hnoja.

Sebaobetovanie ako najvyššia cnosť

Sebaobetovanie sa často obdivuje a vyžaduje ako dôkaz nesebeckosti. Očakávali sme od mladých mužov, že sa obetujú pre dobro krajiny vo vojne. Otcovia mali obetovať akýkoľvek kontakt s rodinou, aby ju finančne zabezpečili. Matky mali obetovať celý svoj život deťom. Zdravotníci sa majú obetovať pre pacientov.

Sebaobetovanie je istotne cnostné a do istej miery aj potrebné pre celú spoločnosť. No niekedy absolútne zbytočné. Dokonca vie byť i bremenom.

Sebaobetovanie ako problém

Komu pomôže vyhorený lekár, ktorý svojim pacientom obetoval úplne všetko? Ako deťom prospeje kompletne vyčerpaná mama, ktorá už nevie, ako ďalej? Ako firme prospeje zamestnanec, ktorý sa už sa len vlečie ako mátoha?

So sebaobetovaním to skrátka netreba preháňať. Mnohí však robia práve to. Prichytili ste sa niekedy pri pocite, že vás všetci len využívajú? Že ste iným už dali priveľa?

Možno ste to so sebaobetovaním „prepískli“.

Menej sebaobetovania a viac sebalásky

Veľakrát je v pozadí celého problému prílišného sebaobetovania chýbajúca sebaláska.

Človek, čo nemá dostatočne rád samého seba, môže mať oveľa väčšiu potrebu lásky či uznania od druhých. Taký, keď sa zameria na vlastné potreby, cíti sa hrozne. Považuje sa za sebca, vyčíta si, že nerobí dosť pre iných, nadáva si. Obetovanie pre druhých prestáva byť nezištné, pretože je jediným spôsobom, ako sa takýto človek môže cítiť dobre.

Taký, ktorý sám seba neľúbi, má v srdci veľkú zívajúcu dieru a robí čokoľvek, len aby ju zaplátal.

„Tešič“ ľudí

Najvyššou potrebou takých ľudí je potešiť iných, anglicky im hovoríme people pleaser.

Ako hovorí Natalie Lue, moja obľúbená autorka blogov o vzťahoch, ktorú ešte isto spomeniem, ja sama som „recovering people pleaser“, čo sa len ťažko prekladá, takže opisne – zotavujúci sa tešič iných.

Trvalo mi roky než som zbadala vzorce svojho správania, ktoré ma celkom zbytočne viedli k sebaobetovaniu. Niektoré sa mi podarilo aj zmeniť, na iných budem zrejme pracovať do konca života; preto zotavujúci sa/recovering.

Pomohlo mi pochopenie, že sebaláska je nutnosť a nie nadávka. Ak vám niečo vo vnútri alebo niekto cudzí tvrdí, že sebaláska je fuj, ignorujte to/ho.

Sebaláska nie je nekritická

Sebaláska nie je nafúkanosť či nekritickosť k sebe. Ani zďaleka.

Keby za vami došla kamarátka a celá skormútená by vám povedala, že spravila chybu, asi by ste ju vypočuli, objali, utešili. A potom by ste spolu našli spôsob, ako chybu napraviť a vyvarovať sa jej do budúcna.

Sebaláska znamená, že sa k sebe správate tak, ako sa chováte k svojmu najlepšiemu priateľovi či k partnerovi. Takže ak spravíte chybu, nevynadáte si do neschopných idiotov.

Ako vám to znie?

Ak ako samozrejmosť, gratulujem, máte k sebe postoj, ktorý sa iní prácne učia. A možno táto téma je v tom prípade pre vás len na informáciu, že okolo seba máte veľa ľudí, ktorí sa nenávidia.

Sebaláske sa dá naučiť

Naučiť sa mať rád samého seba vie byť pre niekoho veľmi ťažké, pre iného je to hračka. Je na to viacero rôznych spôsobov a ak máte ozaj veľký problém, navštívte psychológa. Dnes to už nie je tabu, ani nadávka ako kedysi.

Jeden tip však pre vás mám. Sama som ho skúšala a prekvapilo ma, ako dobre fungoval:

Až budete sami, postavte sa pred zrkadlo, v ktorom dobre uvidíte na celú svoju tvár. Potom sa nadýchnite a s plnou vážnosťou svojmu odrazu povedzte: „Ľúbim ťa.“ Alebo aspoň „Mám ťa rád/rada.“

Možno vám to bude znieť trápne či vtipne, možno sa za to budete hanbiť, alebo vám to príde nanajvýš čudné. Nevadí. Pokračujte. Povedzte to svojmu odrazu znova a znova a myslite to vážne. Možno sa nahneváte, možno vám bude do plaču, možno sa skutočne rozplačete. To všetko je v poriadku.

Pokračujte v tom dovtedy, kým to nebudete vedieť povedať celkom vážne a s láskyplným pohľadom. Možno to stihnete za pár minút, možno to budete potrebovať skúšať pár dní za sebou.

Dajte vedieť, ako vám to šlo.

Zdroj: pixabay



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.