Oxytocín na autizmus nefunguje

Zvyčajne v tejto rubrike zdieľam rôzne úspešné príbehy. Dnes to bude inak. Mám za to, že prednosťou vedeckej medicíny je schopnosť povedať „nezdá sa, žeby to bolo tak, ako sme sa domnievali.” Od konšpiračných teoretikov toto prakticky nepočujete. O to dôležitejšie podľa mňa je zdieľať aj príbehy, ktoré vedcov sklamali.

Pár slov o autizme

O autizme ste už zrejme veľa počuli. Táto choroba bola dlho nespoznaná, dnes vieme jej príznaky rozpoznať v rôznych starších textoch, napríklad už z 18. storočia. V 20. storočí napríklad dlho pripisovali autistickým deťom príznaky schizofrénie. Odvtedy naše poznanie narástlo a rastie ďalej. Autizmus je veľmi variabilná choroba a definujeme viacero syndrómov, klasifikácia a diagnostika sa mení s našimi znalosťami.

Príčiny autizmu sa skúmajú a z doterajších výsledkov vieme, že ide o komplexnú chorobu vyvolanú kombináciu faktorov. Má dôležitý genetický podklad, pri rozvoji autizmu sú však dôležité aj rôznorodé vplyvy prostredia počas tehotenstva. Pri mnohých sú výsledky zatiaľ predbežné, pri iných, na internete často spomínaných, neexistujú, a napríklad vplyv vakcín bol jednoznačne, vedecky preukázateľne vyvrátený.

Oxytocín a autizmus

Jedna z vecí, ktorá sa spája s autizmom, je hormón oxytocín.

Oxytocín je hormón, ktorý sa vytvára v mozgu v hypotalame, a vylučuje sa do krvi a do mozgovomiechového moku. Spôsobuje sťahy maternice pri pôrode, tam je asi najviac preskúmaný. Vplýva však aj na iné veci, napríklad vylučovanie materského mlieka, je dôležitý pri sexe a orgazme, a ovplyvňuje aj sociálne vzťahy. Je totiž dôležitý pri takzvanom „bondingu” (nie bondage), čo je vytváranie puta.

S autizmom ho spojili viaceré štúdie a ich meta-analýza zjúla tohto roku, ktorá ukázala, že autistické deti majú nižšie hladiny oxytocínu; u dospelých to tak nie je. Toto prepojenie nie je „kauzálne”, teda sa nevie, či nedostatok oxytocínu stojí za problémami v sociálnych vzťahoch u autistov.

Viacerí predtým robili s oxytocínom malé štúdie na 10, 20 pacientoch a výsledky boli nejednoznačné. Jedna štúdia hovorila to, druhá niečo iné, skrátka klasický problém malých čísiel a nekvalitne spravených štúdií.

Klinické skúšanie oxytocínu, fáza 2

Aj preto naštartovali klinické škúšanie oxytocínu, konkrétne fázu 2. Podávali ho ako sprej do nosa, tak sa totiž najlepšie dostáva tam, kde ho treba. Do štúdie zahrnuli dokopy 290 detí od 3 do 17 rokov s poruchou autistického spektra, čo je pri tejto diagnóze veľmi slušná vzorka pre 2 fázu. Rozdelili ich náhodne 1:1 a druhej polovici dávali placebo. Veľkosťou a dizajnom štúdie je to v súčasnosti najkvalitnejší dôkaz, aký máme k dispozícii.

Ako sa niekde vyjadrila doktorka Linmarie Sikichová, ktorá štúdiu viedla, skúšanie začali s nádejou a všetci v tíme boli z výsledkov nesmierne sklamaní. Tie publikovali 14.10.2021.

Ukázalo sa totiž, že oxytocín nebol o nič lepší ako placebo. Jeden sledované skóre znížil o 3.7 boda, druhý o 3.5 boda (p=0.61; ak je p<0.05, vieme povedať, že rozdiel nebude náhoda).

Sú aj dobré správy

Výskum priniesol aj dobrú správu. Vzhľadom na to, že mnohí doktori na svete už na podklade predbežných výsledkov oxytocín predpísali už tisíckam detí (ako takzvaný off-label, teda mimo schválenú indikáciu), sa našťastie ukázalo, že oxytocín je bezpečný. Teda keď už zjavne jedno denné používanie počas niekoľkých mesiacov nepomáha, aspoň neubližuje.

Výsledky sú podľa doktory Sikichovej dostatočne jasné, aby sme už nepotrebovali robiť ďalší výskum s oxytocínom a radšej svoju energiu zamerali inam. K podobnému záveru dospela aj štúdia so 106 dospelými z augusta tohto roka. Ako to však už v medicínskej vede býva, hneď sa objavil komentár Daniela Geschwinda, ktorý sa zaoberá takzvanou precíznou medicínou, že možno netreba hneď hádzať flintu do žita, že možno by mohol fungovať aspoň na nejakú podskupinu pacientov.

Tak či onak, podľa dnes známych vedeckých poznatkov sa oxytocín nedá odporúčať pri terapii autizmu. Hľadáme ďalej.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.