Chirurgom v 16. storočí pomáhala príručka s obrázkami plnými detailov

Šestnáste storočie je plné zaujímavých objavov a dôležitých postáv. Už som spomínala a istotne vám ešte bližšie predstavím mojich obľúbencov (Paré a Vesalius). Dnes sa však pristavím pri o čosi menej známom nemeckom chirurgovi menom Hans von Gersdorff, ktorého práca však bola v Nemecku v tej dobe veľmi populárna.

Von Gersdorff pracoval ako vojenských chirurg viac ako 40 rokov. Za ten čas spravil najmenej 200 amputácií a mnoho iných operácií. Potom sa rozhodol napísať knihu, ktorej by mohli rozumieť jeho kolegovia – napísal ju preto v nemčine a nie v latinčine. Navyše do nej zahrnul detailné drevoryty, ktoré vysvetlili problematiku aj bez slov. Tieto ilustrácie má na svedomí Hans Wechtlin.

Anatomické obrázky ovplyvnené Galénom

Kniha sa volá Feldtbuch der Wundartzney a prvýkrát vyšla v roku 1517 v Štrasburgu, kde Gersdorff žil.

Nájdeme tu napríklad pomerne pekne zobrazenú ľudskú kostru, ale aj anatómiu brucha a hrudníka, v ktorej sa autor v prvom vydaní neodklonil od tradície založenej Galénom – zobrazovanie pečene s 5 lalokmi. Vo vydaní tejto knihy z roku 1540 je pečeň s 3 lalokmi, ale na presnejšie anatomické obrázky si museli ešte počkať do 1543 na Vesalia.

Zranený muž

V knihe nájdeme aj obrázok Zraneného muža. To je náučný chirurgický diagram, ktorý sa od 13. storočia objavoval v chirurgických knihách. Najskôr býval kreslený ručne, od 15. storočia je v tlačenej verzii. Tento obrázok mal čitateľovi prehľadne objasniť rôzne bojové rany. Práve verzia z von Gersdorffovej knihy je v súčasnosti asi najpopulárnejšia a možno ste sa s ňou už stretli.

Obrázok Zraneného muža ukazuje bodnú ranu do oka, tupú kyjakom do hlavy, sečnú do pleca, šíp v ramene, bojové kladivo v oblasti deltového svalu, jeden a pol ručný meč niekde v mieste sleziny, kopiju nad pupkom, ďalších pár šípov v stehne, ale aj delové gule drviace zápästie a lýtko.

Zaujíma ma, či ste ho už zazreli. Som veľký zvedavec, tak mi, prosím, dajte vedieť v komentároch. 🙂

Tenkrát poprvé

V knihe však nájdeme najmä obrazy vylepšených chirurgických postupov a pomôcok, ktoré si sám vyrábal. Sú výnimočné nielen tým, aké sú inštruktážne pre jeho vtedajších kolegov.

Pre nás sú zaujímavé aj preto, že vôbec prvýkrát detailne obrazom zachytávajú vtedajší postup amputácie.

Von Gersdorff niektoré postupy nezmenil oproti svojim predchodcom, iné však upravil. Napríklad používal turnikety, teda „škrtidlá“, nad a pod miestom amputácie. Mal rôzne spôsoby zastavovania krvácania, spomínal aj vtedy obľúbený teplý/vrelý olej, ktorým sa rany olievali. Odporúčal prekrytie kýpťa prasacím či kravským močovým mechúrom. V knihe opisoval aj iné operácie, trebárs operáciu sivého zákalu alebo trepanáciu lebky.

Základná chirurgická príručka

Kniha sa dlho používala ako základná chirurgická príručka a dočkala sa najmenej dvanástich vydaní, prekladu do latinčiny a holandčiny, a tiež mnohých citácií a plagiátov.

Ak vás pri čítaní rozboleli končatiny, len ste si všetky tie amputácie predstavili, mám pre vás ešte perličku.

Von Gersdorff v knihe ponúka recept obsahujúci ópium, mak či mandragoru na uspatie pacienta pred operáciou. Avšak zároveň zdôrazňuje, že on sám také elixíry nikdy nepoužíval. Podľa neho totiž prinášali viac škody ako osohu. Pri pohľade na ten recept sa mu nečudujem, s jeho hodnotením prínosu-rizika sa stotožňujem. (1, 2, 3, 4, 5, 6)