Zvyšuje sa krvný tlak aj problémy s ním
Hypertenzia je téma, ktorou som sa zaoberala vo svojom PhD. Tam som ju však skúmala z rýdzo vedeckého, menej klinického hľadiska. Síce sa jej už roky nevenujem, ale zostala mi ako téma blízka.
Najskôr trocha úvodu – čo to je?
Hypertenziu definuje WHO ako opakované, teda chronické, zvýšenie krvného tlaku buď nad 140 mmHg systolického a/alebo nad 90 mmHg diastolického. (Americkí kardiológovia však za prvé štádium hodné liečby považujú tlak >130/80 mmHg.) Najčastejšie vzniká kombináciou faktorov, ktoré nevieme pri každom jednotlivom pacientovi bližšie identifikovať. Takej hovoríme tiež esenciálna.
Prejavy?
Prezýva sa tiež „tichý zabijak“. Napriek všeobecnému presvedčeniu, že hypertenzia sa prejaví točením hlavy, slabosťou či krvácaním z nosa, hypertenzia obyčajne nespôsobí vôbec nič z toho. Nič. Fakt. Za tieto príznaky zvyčajne môže niečo celkom iné.
Hypertenziu zistíme skrátka tak, že si opakovane odmeriame tlak. Nie tým, že sme mali krvavú vreckovku.
Dôsledky?
Zvýšený krvný tlak je jeden hlavných z dôvodov, pre ktoré môžete dostať infarkt, či vás porazí. Ďalšie nie sú internetoví diskutéri či hlúpi susedia a kolegovia, ale napríklad obezita najmä v oblasti brucha, fajčenie (aj pasívne), cukrovka, mužské pohlavie (do určitého veku) či vysoký cholesterol.
Liečba?
V liečbe predovšetkým odporúčame zmenu životného štýlu (viac pohybu, zdravá strava… skrátka veci, ktoré zrejme poznáte). Lenže niekedy buď pacient nie je ochotný alebo schopný zmeniť svoj život, prípadne nie je čo zmeniť. V súčasnosti máme k dispozícii rôzne druhy liekov, ktoré dokážu tlak upraviť.
Toto všetko je staré známe, ale nezaškodí zopakovať. Teraz tá novinka:
Nové výsledky
24. augusta vyšla analýza 1201 štúdií z rokov 1990 až 2019 zahŕňajúcej 104 miliónov ľudí vo veku 30-79 rokov zo 184 krajín. Takáto obsiahla analýza je fakt výnimočná.
Ukázalo sa, že od roku 1990 do roku 2019 sa absolútny počet ľudí s hypertenziou zdvojnásobil. Percentuálne ostala prevalencia viac-menej podobná. Počet hypertonikov sa zvýšil v krajinách s nízkym či stredne vysokým príjmom (teda aj stredná a východná Európa) a znížil v krajinách s vysokým príjmom.
Liečba, ale predovšetkým kontrola hypertenzie (teda človeku sa pri vhodnej liečbe znormalizuje tlak), sa za tie roky zlepšila. Toto zlepšenie sledovali najmä v krajinách s vysokým príjmom a v strednej Európe.
Keď sa však pozrieme na mapky, ktoré pri článku sú, je zrejmé, že so Slovenskom to vôbec nie je dobré. Na tom našom fliačiku zeme sú farby prevalencie hrozivo tmavé a farby pozitívnej zmeny depresívne svetlé.
Predchádzateľné úmrtia
Prečo je to problém?
Hypertenzia je dnes v drvivej väčšine prípadov dobre zvládnuteľný rizikový faktor. Podľa Eurostatu z roku 2017 zomrelo na Slovensku 240.9 ľudí na 100000 obyvateľov na choroby, ktorým sa dalo predísť (viac ako 13000 úmrtí na 5.5 mil obyvateľov za rok 2017). To je oproti iným krajinám EÚ príšerné.
V tom čísle sú najmä srdcovocievne choroby, rakovina pľúc a hrubého čreva či alkoholom spôsobené choroby. A tak to vyzerá takmer každý rok bez ohľadu na pandémiu, ktorá zabila ďalších >12500 ľudí.
Neskúsime s tým niečo spraviť? Napríklad si odmerať tlak a nemávnuť pri ňom rukou?