Spravte aspoň 7000 krokov denne

Meriate si počet krokov, čo denne prejdete?

Rimania podľa toho merali dĺžky svojich ciest – mila passum, teda tisíc krokov, bolo latinské meno pre míľnik. Na ňom bolo napísané, koľko tisíc krokov ešte prejde do cieľa. (1)

Dnes sa často hovorí o tom, že by sme mali prejsť aspoň 10 000 krokov denne.

Možno ste zachytili, že to číslo nie je podporené nejakým výskumom. Prišla s ním japonská spoločnosť Yamasa, keď v roku 1965 začali predávať prvý krokomer. Volali ho Manpokei, čo sa vraj prekladá ako „merač 10 000 krokov“. Takže celý nápad s 10 000 krokmi je marketingový vynález. (2)

Štúdia, čo začala ešte v roku 1985

Koľko krokov treba prejsť, tým sa zaoberalo a zaoberá viacero výskumníkov.

Pre túto novinku začnem pár rokov dozadu, konkrétne v roku 1985-86, keď začala štúdia CARDIA na mladých dospelých. Zahrnuli do nej vyše 5 000 ľudí vo veku 18-30 rokov. Nič im nepodávali, iba sledovali vybrané parametre v pravidelných intervaloch – po 2, 5, 7, 10, 15, 20, 25, a 30 rokoch (2015-2016), kedy prišlo 71% pôvodných účastníkov.

Zozbierali sa úžasné dáta, ktoré budeme zrejme ešte analyzovať dlho. Niekedy medzi rokmi 2005 a 2006 nechali účastníkov, ktorí vtedy mali 38-50 rokov, nosiť krokomer. A práve do tých dát sa pustili výskumníci dnes. (3)

Nová analýza dát

V septembri (3.9.2021) nám priniesli výsledky analýzy 2110 ľudí, keďže zahrnuli len takých, od ktorých mali dosť údajov z krokomeru. Pozreli sa na to, ako sa im darilo v rokoch 2015-2016, asi 10-11 rokov po tom, čo im zmerali počet prejdených krokov denne. Rozdelili si ich do skupín, ktorí kráčali málo (<7 tisíc, medián takmer 6 tisíc), stredne (medzi 7-10 tisíc, medián okolo 8,5 tisíc) a veľa (>10 tisíc, medián takmer 12 tisíc)

Zistili, že ženské účastníčky toho nachodili výrazne menej než mužskí. Tí, ktorí chodili málo, mali vyššiu hmotnosť, cítili sa menej zdraví, mali častejšie hypertenziu a cukrovku.

Zvyšovaním počtu krokov klesá riziko smrti

Zaujímavejšie výsledky však dostaneme, keď sa pozrieme na to, ako sa zvyšovaním počtu krokov, znižuje riziko smrti. Na to sa totiž v tomto výskume zamerali. Z ich vybranej vzorky 2110 účastníkov zomrelo za tú dobu 72 ľudí. Väčšina z nich zomrela na rakovinu (25%) a srdcovocievne choroby (23.6%). Analýza zahrnula všetky príčiny smrti.

Ukázalo sa, že existuje jasná „odpoveď závislá od dávky“, ale len do určitej miery. Riziko smrti sa znižovalo úmerne poštu rastúcich krokov. Keď prejdete denne 4 000 krokov, má pre vás jednoznačne zmysel to aspoň o tú rímsku míľu zvýšiť. A prípadne to zvyšovať ešte viac.

Aspoň 7 tisíc krokov

Čím viac krokov, tým menšie riziko smrti. Tak to platí, aspoň podľa výsledkov tejto analýzy, do hranice povestných 10 000 krokov. Potom sa už riziko neznižovalo.

Tí, ktorí kráčali stredne veľa, teda aspoň 7 000 krokov denne, mali znížené riziko smrti o 50-70% oproti tým, ktorí kráčali málo.

Ak teda neviete do svojho dňa zaradiť povestných 10 000 krokov, nič si z toho nerobte. Skúste však denne prejsť aspoň o jeden rímsky míľnik viac než dosiaľ a potom, neskôr, možno pridáte ďalších tisíc. Veď, ako sa hovorí, pomaly ďalej zájdeš.

Ak však radi prekonávate nejaké méty, skúste aspoň tých 7000 krokov denne spraviť.

picture: pixabay