Prvé klinické skúšanie v 18. storočí

Viete, čo sú to klinické štúdie? To je výskum na človeku, ktorým sa skúmajú lieky, rádiofarmaká, biologické lieky, vakcíny, ale aj medicínske pomôcky. Snažíme sa pri ňom zistiť o podávanom prostriedku čo najviac. V súčasnosti je to také zákonmi a úradmi regulované odvetvie, že sa v prísnosti kontrol porovnáva s leteckým priemyslom.

Zákony, ako to už býva, nevznikli vo vákuu. V septembri sa v tejto rubrike spolu pozrieme na pár historických udalostí, ktoré sú dôležité pre klinické skúšanie.

No a kde inde začať, než priamo na začiatku.

Klinická štúdia náhodou

Už Avicenna (rok 1025) navrhoval, že máme vyskúšať dva druhy liečby na tú istú chorobu a sledovať, čo sa stane. Nevieme však, či to niekto z jeho súčasníkov spravil.

Prvý pokus novej liečby spravil môj obľúbený chirurg, Ambroise Paré, v roku 1537. V mojom dávnejšom blogu som opisovala, že vypaľovanie rán je možno presné v historických románoch a filmoch, ale nápad nasypať si do rany pušný prach a zapáliť ho, aby sa rana vydezinfikovala, je skrátka hlúpy. Dnes sa v medicíne používa radšej presná kauterizácia na zastavenie menšieho krvácania napríklad pri operácii.

Ambroise Paré na to prišiel už v 16. storočí. V tom čase sa napríklad amputované končatiny či iné veľké rany ošetrovali vriacim olejom. Jemu sa však olej míňal, a tak na rany naniesol zmes z bielka, oleja z ruží a terpentínu. Prekvapilo ho, že pacienti s ranami ošetrenými olejom trpeli v horúčke a bolesti, kým tí druhí pokojne spali. Odvtedy sa vriacemu oleju vyhýbal.

Prvá plánovaná klinická štúdia

Prvý plánovaný, kontrolovaný klinický pokus však spravili až v roku 1747. Na lodi HMS Salisbury sa objavila vtedy častá choroba námorníkov – skorbut. To je „choroba chudobných“ zapríčinená nedostatkom vitamínu C. Spôsobuje krvácanie ďasien, vypadávanie zubov a časom môže viesť k smrti. Tušilo sa, že citrusy dokážu pomôcť.

Na palube slúžil chirurg James Lind, rodák z Edinburghu, ktorý sa rozhodol to vyskúšať. Lind sa domnieval, že skorbut je spôsobený hnilobou v tele. Myslel si, že sa tomu dá zabrániť nejakou kyselinou.

12 ľudí nie je veľká skupina, ale niekde začať treba

Vybral 12 námorníkov so skorbutom a dal si záležať, aby boli viac-menej v podobnom zdravotnom stave. Rozdelil ich do 6 skupín po 2 námorníkoch. Spali v tej istej časti lode, jedli to isté, ale každej skupine dal inú liečbu: jedným dal cider, druhej skupine dal pár kvapiek roztoku vitriolu (kyseliny sírovej), tretia dostala pár lyžíc octu, štvrtá morskú vodu, piata citróny a pomaranče a šiesta dostala pastu z rôznych korenín a nekvasený nápoj zo sladu.

Liečba piatej skupiny (ovocie) musela skončiť skôr, lebo sa im minuli citrusy. V tom čase však už bol jeden z nich schopný pracovať a aj druhému sa polepšilo. Aj tí, ktorí pili cider, pozorovali malé zlepšenie. Ostatné skupiny trpeli skorbutom bezo zmeny.

Nielen klinická štúdia, ale aj systematický prehľad

Žiaľ, tam niekde sa to zaseklo. Lind po návrate domov napísal na túto tému vyše 450 stranovú knihu. V nej nielen opísal svoje výsledky, ale spravil aj prvý systematický prehľad dovtedajších výsledkov. Pre odvážlivcov ponúkam link. Napriek jasným výsledkom Lind váhal s odporúčaním citrónov a pomarančov. Boli pridrahé. (1)

Image by Pexels from Pixabay



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.