Počiatky klinického skúšania, hypertenzia a čokoládový koláč

Ahojte, zvedavci,

Koľkí sa chystáte na Comics Salón v Bratislave 17.-19.9.? Verím, že sa uvidím s viacerými z vás. Nedávno organizátori zverejnili, že festival bude pre očkovaných, testovaných a tých krátko po prekonaní Covidu. Dúfam, že sa tak podarí minimalizovať riziko nákazy a maximalizovať šancu zábavy. Pripomínam, že prednášku mám v piatok večer a besedu v sobotu večer. Určite sa tam dozviete viac o pripravovanej Gwind 2, z ktorej v piatok prečítam nejaké ukážky.

Ale to je až o pár týždňov. Teraz tu máme nový mesiac a s ním novú tému pre medicínu minulosti:

Zaujímavosti z medicíny minulosti

Viete, čo sú to klinické štúdie? To je výskum na človeku, ktorým sa skúmajú lieky, rádiofarmaká, biologické lieky, vakcíny, ale aj medicínske pomôcky. Snažíme sa pri ňom zistiť o podávanom prostriedku čo najviac. V súčasnosti je to také zákonmi a úradmi regulované odvetvie, že sa v prísnosti kontrol porovnáva s leteckým priemyslom.

Zákony, ako to už býva, nevznikli vo vákuu. V septembri sa v tejto rubrike spolu pozrieme na pár historických udalostí, ktoré sú dôležité pre klinické skúšanie.

No a kde inde začať, než priamo na začiatku.

Klinická štúdia náhodou

Už Avicenna (rok 1025) navrhoval, že máme vyskúšať dva druhy liečby na tú istú chorobu a sledovať, čo sa stane. Nevieme však, či to niekto z jeho súčasníkov spravil.

Prvý pokus novej liečby spravil môj obľúbený chirurg, Ambroise Paré, v roku 1537. V mojom dávnejšom blogu som opisovala, že vypaľovanie rán je možno presné v historických románoch a filmoch, ale nápad nasypať si do rany pušný prach a zapáliť ho, aby sa rana vydezinfikovala, je skrátka hlúpy. Dnes sa v medicíne používa radšej presná kauterizácia na zastavenie menšieho krvácania napríklad pri operácii.

Ambroise Paré na to prišiel už v 16. storočí. V tom čase sa napríklad amputované končatiny či iné veľké rany ošetrovali vriacim olejom. Jemu sa však olej míňal, a tak na rany naniesol zmes z bielka, oleja z ruží a terpentínu. Prekvapilo ho, že pacienti s ranami ošetrenými olejom trpeli v horúčke a bolesti, kým tí druhí pokojne spali. Odvtedy sa vriacemu oleju vyhýbal.

Prvá plánovaná klinická štúdia

Prvý plánovaný, kontrolovaný klinický pokus však spravili až v roku 1747. Na lodi HMS Salisbury sa objavila vtedy častá choroba námorníkov – skorbut. To je „choroba chudobných“ zapríčinená nedostatkom vitamínu C. Spôsobuje krvácanie ďasien, vypadávanie zubov a časom môže viesť k smrti. Tušilo sa, že citrusy dokážu pomôcť.

Na palube slúžil chirurg James Lind, rodák z Edinburghu, ktorý sa rozhodol to vyskúšať. Lind sa domnieval, že skorbut je spôsobený hnilobou v tele. Myslel si, že sa tomu dá zabrániť nejakou kyselinou.

12 ľudí nie je veľká skupina, ale niekde začať treba

Vybral 12 námorníkov so skorbutom a dal si záležať, aby boli viac-menej v podobnom zdravotnom stave. Rozdelil ich do 6 skupín po 2 námorníkoch. Spali v tej istej časti lode, jedli to isté, ale každej skupine dal inú liečbu: jedným dal cider, druhej skupine dal pár kvapiek roztoku vitriolu (kyseliny sírovej), tretia dostala pár lyžíc octu, štvrtá morskú vodu, piata citróny a pomaranče a šiesta dostala pastu z rôznych korenín a nekvasený nápoj zo sladu.

Liečba piatej skupiny (ovocie) musela skončiť skôr, lebo sa im minuli citrusy. V tom čase však už bol jeden z nich schopný pracovať a aj druhému sa polepšilo. Aj tí, ktorí pili cider, pozorovali malé zlepšenie. Ostatné skupiny trpeli skorbutom bezo zmeny.

Nielen klinická štúdia, ale aj systematický prehľad

Žiaľ, tam niekde sa to zaseklo. Lind po návrate domov napísal na túto tému vyše 450 stranovú knihu. V nej nielen opísal svoje výsledky, ale spravil aj prvý systematický prehľad dovtedajších výsledkov. Pre odvážlivcov ponúkam link. Napriek jasným výsledkom Lind váhal s odporúčaním citrónov a pomarančov. Boli pridrahé. (1)

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Hypertenzia je téma, ktorou som sa zaoberala vo svojom PhD. Tam som ju však skúmala z rýdzo vedeckého, menej klinického hľadiska. Síce sa jej už roky nevenujem, ale zostala mi ako téma blízka.

Najskôr trocha úvodu – čo to je?

Hypertenziu definuje WHO ako opakované, teda chronické, zvýšenie krvného tlaku buď nad 140 mmHg systolického a/alebo nad 90 mmHg diastolického. (Americkí kardiológovia však za prvé štádium hodné liečby považujú tlak >130/80 mmHg.) Najčastejšie vzniká kombináciou faktorov, ktoré nevieme pri každom jednotlivom pacientovi bližšie identifikovať. Takej hovoríme tiež esenciálna.

Prejavy?

Prezýva sa tiež „tichý zabijak“. Napriek všeobecnému presvedčeniu, že hypertenzia sa prejaví točením hlavy, slabosťou či krvácaním z nosa, hypertenzia obyčajne nespôsobí vôbec nič z toho. Nič. Fakt. Za tieto príznaky zvyčajne môže niečo celkom iné.

Hypertenziu zistíme skrátka tak, že si opakovane odmeriame tlak. Nie tým, že sme mali krvavú vreckovku.

Dôsledky?

Zvýšený krvný tlak je jeden hlavných z dôvodov, pre ktoré môžete dostať infarkt, či vás porazí. Ďalšie nie sú internetoví diskutéri či hlúpi susedia a kolegovia, ale napríklad obezita najmä v oblasti brucha, fajčenie (aj pasívne), cukrovka, mužské pohlavie (do určitého veku) či vysoký cholesterol.

Liečba?

V liečbe predovšetkým odporúčame zmenu životného štýlu (viac pohybu, zdravá strava… skrátka veci, ktoré zrejme poznáte). Lenže niekedy buď pacient nie je ochotný alebo schopný zmeniť svoj život, prípadne nie je čo zmeniť. V súčasnosti máme k dispozícii rôzne druhy liekov, ktoré dokážu tlak upraviť.

Toto všetko je staré známe, ale nezaškodí zopakovať. Teraz tá novinka:

Nové výsledky

24. augusta vyšla analýza 1201 štúdií z rokov 1990 až 2019 zahŕňajúcej 104 miliónov ľudí vo veku 30-79 rokov zo 184 krajín. Takáto obsiahla analýza je fakt výnimočná. 

Ukázalo sa, že od roku 1990 do roku 2019 sa absolútny počet ľudí s hypertenziou zdvojnásobil. Percentuálne ostala prevalencia viac-menej podobná. Počet hypertonikov sa zvýšil v krajinách s nízkym či stredne vysokým príjmom (teda aj stredná a východná Európa) a znížil v krajinách s vysokým príjmom.

Liečba, ale predovšetkým kontrola hypertenzie (teda človeku sa pri vhodnej liečbe znormalizuje tlak), sa za tie roky zlepšila. Toto zlepšenie sledovali najmä v krajinách s vysokým príjmom a v strednej Európe.

Keď sa však pozrieme na mapky, ktoré pri článku sú, je zrejmé, že so Slovenskom to vôbec nie je dobré. Na tom našom fliačiku zeme sú farby prevalencie hrozivo tmavé a farby pozitívnej zmeny depresívne svetlé.

Predchádzateľné úmrtia

Prečo je to problém?

Hypertenzia je dnes v drvivej väčšine prípadov dobre zvládnuteľný rizikový faktor. Podľa Eurostatu z roku 2017 zomrelo na Slovensku 240.9 ľudí na 100000 obyvateľov na choroby, ktorým sa dalo predísť (viac ako 13000 úmrtí na 5.5 mil obyvateľov za rok 2017). To je oproti iným krajinám EÚ príšerné.

V tom čísle sú najmä srdcovocievne choroby, rakovina pľúc a hrubého čreva či alkoholom spôsobené choroby. A tak to vyzerá takmer každý rok bez ohľadu na pandémiu, ktorá zabila ďalších >12500 ľudí.

Neskúsime s tým niečo spraviť? Napríklad si odmerať tlak a nemávnuť pri ňom rukou?

Voľná téma – recept na čokoládový koláč

Dnes pojmem voľnú tému naozaj voľne a podelím sa s vami o recept na čokoládovo-cviklový koláč, ktorý chutí, akoby ho človek spravil z mascarpone.

Recept?! Hej, bol to jeden z nápadov niekdajšej divokej karty a ja som si povedala, že je čas dať niečo aj zvedavému jazyku a nielen mysli. Nabudúce sa vrátim k témam písania, prednášania či života vôbec.

Tento koláč pečiem rada, pretože pri ňom zašpiním málo riadu a strávim málo času. Všetko spravím v jednom mixéri.

Uvarená cvikla

Základ je veľká uvarená cvikla (300-400 gramov). Áno, cvikla. Skúste to. Dala som koláč človeku, ktorý cviklu neznáša, necítil ju tam a koláč mu veľmi chutil.

Zvyčajne ju surovú bez šúpania nakrájam na väčšie kusy a kým sa varí, môžem písať. Ošúpem ju až potom. Vtedy to ide ľahšie a je z toho menej bordelu. Ideálne ešte teplú ju hodím do mixéra. V takom prípade sa totiž nemusím zaoberať rozpúšťaním čokolády.

Čokoláda a kakao

Na čokoláde pri tomto koláči nešetrite, ide jej tam jedno balenie alebo takých 100 g. Čím vyššie percento kakaa v nej, tým lepšie. Ja tam dávam aspoň 80% (takú, ktorá mi nechutí na jedenie) a k tomu ešte prisypem aspoň tak za kopcovú lyžicu kakaa. Prípadne aj dve.

Dôležité pre cesto

Zvyšok je na to, aby sa spravilo cesto. Všetko ide do mixéra naraz, žiadne špeciálne prípravy: 3 vajcia, 150-170 g polohrubej múky, 1 kopcovitá čajová lyžička/balíček prášku do pečiva a asi 100-110 g krištáľového cukru.

Úpravy podľa chuti a konzistencie

Neskúšala som vegánsku verziu či alternatívy mlieka. Experimentovala som s rôznymi múkami, ale žiadna tam nefungovala tak dobre ako klasická biela polohrubá. Ak máte radi sladké koláče, pridajte cukru; ja vždy cukor z receptov uberám, toto už je redukované množstvo. Ak dáte sladšiu čokoládu, upravte aj cukor.

Podľa toho, koľko obsahu tuku mala čokoláda, prilejem pár lyžíc alebo deci oleja. A podľa toho, koľko tekutiny už mám v mixéri, prilejem mlieko, aby to bol mixér schopný spracovať. Väčšinou tak 1 dcl, ale toto závisí od ostatných surovín a schopností mixéra popasovať sa s hustým cestom. Cieľ je konzistencia asi ako pri bublanine. Odhadometria nadovšetko.

Nakoniec pustím mixér a čakám. Keď treba, dolejem mlieko. Ak to preženiem s mliekom, múku nedosypávam, ak vyslovene netreba. Tomuto koláču pristane, keď je v ňom menej múky.

Lesné ovocie

Hotové cesto nalejem do tortovej formy. Celý povrch potom posypem mrazenou zmesou lesného ovocia, s rozmrazovaním sa neobťažujem. Kyslé ovocie príjemne vyváži zemito-čokoládovú chuť koláča. Skúšala som to aj bez ovocia, ale nechutil tak dobre.

Používam trúbu s ventilátorom, nastavím ju na 160°C a dám tomu tak 40 minút (bez ventilátora 180°C). Ak som priliala veľa mlieka a cesto bolo riedke, pečiem dlhšie.

Špáradlo ako test nefunguje. Cesto sa bude vždy na špáradlo lepiť, koláč má totiž ostať krémový. Či je hotový, odhadujem tak, že pomykám formou a súdim podľa toho, ako sa trasie. Nezľaknite sa, že sa takmer nezdvihne.

Ku koláču kniha

Až je upečený, odporúčam nechať ho aspoň trochu vychladnúť. Horúci nie je taký dobrý. Je dosť sýty, takže začnite menšími kúskami. Aj bez chladničky vydrží niekoľko dní, v chladničke aj dlhšie. Teda, ak ho nezjete skôr.

Ku koláču odporúčam obľúbený nápoj a, samozrejme, dobrú knihu alebo budúco týždňový newsletter.

Divokú kartu som už zrušila, ale ak máte niečo, o čom by ste v tejto rubrike chceli čítať, dajte vedieť v komentároch.

Ak sa vám newsletter páči, neváhajte a zozdieľajte ho či ho prepošlite iným.

Môžte si pri tom spievať: „Hľadáme na Zemi, hľadáme vás, nech je nás zvedavcov…“ OK, tak bez spievania.

Majte sa krásne, zvedavci, vidíme sa budúci týždeň,

Lívia



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.