Patológ v kriminálke na mieste vraždy? Väčšinou nezmysel

Keď som si chystala prednášku na minulotýždňový ComicsSalón, napadlo mi, že táto téma by mohla byť zvedavcom užitočná. Mnohí sledujú, čítajú a možno i píšu detektívky. Iní sa s tým stretávajú v bežnom živote. A mnohí si to mýlia.

Patológ/patologička a mikroskop

Patológ (pre zjednodušenie budem používať len mužský rod, patologičky, verím, odpustia) je v našich končinách absolvent medicíny, konkrétne všeobecného lekárstva. Dokončí teda šesťročné štúdium rovnako ako budúci kardiológ či psychiater a ďalej sa špecializuje (=atestácia) v odbore patologická anatómia, skrátene patológia.

Napríklad ja atestáciu nemám, mám „len“ PhD, čo je vedecko-pedagogický titul. Nie som teda patologička, i keď niektorí ma tak radi predstavujú. Vždy, keď môžem, ich opravujem.

Patológ väčšinu svojho času pracuje pre živých. Existujú mnohé súkromné patológie, ktoré sa zaoberajú výlučne živými, vôbec nepitvú. Čo teda robia?

Vyberali vám niekedy podozrivé znamienko? Brali vzorku na cytológiu? Operovali akýsi neznámy tumor?

Tak všetok takýto materiál potom putoval na patológiu. Tam sa spracoval, aby sa dal sledovať pod mikroskopom. Za mikroskopom sedel atestovaný patológ a jeho úlohou bolo podľa mikroskopického obrazu určiť diagnózu. Je to len znamienko či malígny melanóm? Je to zhubný či nezhubný nádor a akého presného typu z tých stoviek? Je to zápal? Autoimunitná choroba? Niečo iné?

Toto je väčšina práce patológa.

Pitva na patológii

Patológovia však, samozrejme, aj pitvú. Aj tí v súkromných patológiách tak museli spraviť aspoň počas atestačnej prípravy. Na pracoviskách patologickej anatómie sa však navzdory všeobecnému presvedčeniu nepitvú mŕtvoly, nad ktorými stoja ostrieľaní kriminalisti.

Úloha patológa pri pitve je zistiť, na akú chorobu človek zomrel. Zjednodušene sa dá povedať, že patológovia pitvú takých, ktorí zomreli v nemocnici, keď nie je isté, na čo zomreli.

Patológovia sa teda zaoberajú chorobami a v kriminálkach by nemali veľmi čo robiť. Teda keby sa kriminálka neodohrávala na patológii alebo by z akéhosi iného dôvodu zahrnula patológa. Kriminálne prípady patria štandardne do rúk súdnym lekárom.

Súdny lekár/lekárka

Súdni lekári si berú na starosť také úmrtia, pri ktorých musíme určiť, či šlo o chorobu, náhodu, samovraždu či násilie. V niektorých krajoch Slovenska zároveň robia prehliadky mŕtvych tiel nielen na „mieste činu“ za prítomnosti polície, ale skrátka kdekoľvek „v teréne“. Teda aj keď človek zomrie doma v posteli.

Súdniari zároveň pitvú všetky tie prípady, ktoré podnecujú morbídnu zvedavosť – obesených, zastrelených, ubodaných, či iných podobných nešťastníkov. Na studenom lôžkovom oddelení súdnolekárskeho pracoviska skončia aj obete autonehôd, nešťastne zrazení cyklisti, dobrovoľní skokani z vysokých budov bez padáka, či kostry nájdené v lese.

Práve súdnych lekárov, teda nie patológov, by mali zamestnávať autori slovenských detektívok.

Koroner a súdny patológ

Ak pozeráte či čítate detektívky z anglosaského sveta, možno ste zachytili slová ako „koroner“ či „súdny patológ“. Tak vedzte, že ani jedno na Slovensku nejestvuje.

Koroner je v anglosaských krajoch čisto úradnícka pozícia. Slovo vychádza zo slova koruna. Je to totiž korunou/vládou/štátom poverený úradník, ktorý má zvyčajne rozhodnúť, či sa nájdená mŕtvola musí pitvať alebo nie. Ich právomoci sa líšia od jednej krajiny k druhej, napríklad aj v každom americkom štáte je to trochu inak.

Súdny patológ je preklad výrazu „forensic pathologist“. Tento výraz má miesto v prekladovej literatúre, ak chce prekladateľ ponechať určitú exotickosť textu, ale pre slovenské reálie je to paškvil.

picture: pixabay