Nielen nacisti robili neetický výskum na ľuďoch
Keď sa povie neetický výskum na ľuďoch, mnohí spomenú nacistické koncentračné tábory. Hoci tie boli asi najdesivejšie, neboli ani jediné, ani prvé. Naopak.
Liečba bez súhlasu
Lekárske experimenty sa robili aj v dávnej histórii, málo sa však o nich písalo. V 19. a začiatkom 20. storočia začali medicínske pokusy naberať na dôležitosti.
V tej dobe sa s názorom pacienta na to, že na ňom lekár ide robiť experiment, prakticky nezaoberali. Niekedy ani v prípade, že sa pacient ozval. Súviselo to aj s vtedajším prístupom doktorov k pacientom.
Začiatkom 20. storočia bolo napríklad moderné odstrániť žene maternicu, vaječníky, mandle či všetky zuby pri liečbe melanchólie, schizofrénie či epilepsie. (Videli ste seriál Knick? Nebol mimo misu.) Pýtať sa ženy na súhlas? Načo. Presne tak to posúdil doktor Pratt a na svoju obhajobu v roku 1905 uviedol, že pacient vopred súhlasí s akoukoľvek jeho liečbou tým, že ho vyhľadá. Bol to jeden z prvých súdnych prípadov v USA, v ktorom dal súd za pravdu pacientke. (1) Nie, žeby sa tým niečo veľmi zmenilo.
Liečba aj napriek nesúhlasu
V roku 1908 pacientka vyslovene nesúhlasila s tým, aby ju operovali a odstránili akýsi tumor v jej bruchu. Povedali jej, že potrebujú spraviť „éterové vyšetrenie”, teda ju uspať. S tým súhlasila, ale operáciu vraj odmietla. Ignorovali ju. Operovali ju a počas toho chirurg usúdil, že tumor je zhubný. Takže sa zobudila bez maternice a ešte aj s amputovanými prstami, keďže počas zákroku vznikli komplikácie. (2)
O týchto a iných podobných prípadoch vieme preto, že sa dostali na súd. Dá sa predpokladať, že takéto praktiky boli štandardné.
Niet sa čo čudovať, že sa preniesli do experimentálnej medicíny.
Experiment najmä na tých, ktorí sa nevedia brániť
Infikovať pacientov leprou, aby doktor dokázal svoju (chybnú) teóriu, že lepra je štvrté štádium syfilisu? Žiaden problém. Dr. Fitch svoje výsledky dokonca publikoval, aj s fotkami. (3, 4)
Zorganizovať experiment v blázinci, v ktorom práve vyčíňa choroba beri-beri (z nedostatku vitamínu B1)? Úplná normálka. Veď blázni sa sťažovať nebudú a ak áno, aj tak ich nik nebude počúvať (5)
Či kvapkať deťom v sirotinci do oka tuberkulín – teda toxín, ktorý sa používa pri testoch tuberkulózy – čo je na tom zlé? To, že siroty majú obrovské bolesti, zápaly oka a oslepnú? No hej, stalo sa, nečakali sme to. Podľa toho hodnotíme, že to nie je vhodné miesto testovania. Lepšie výsledky sme mali, keď sme im tuberkulín pichli do kože či do svalu. (6)
Postupná zmena myslenia
Postupne sa však postoje menili. Pribúdali súdne rozhodnutia, ktoré dávali pacientom výsostné právo sa o sebe rozhodnúť. Objavil sa informovaný súhlas vo veľmi hrubej podobe.
Keď sa svet dozvedel o experimentoch v koncentračných táboroch, odpoveďou bol takzvaný Norimberský kódex (1947), ktorý stanovuje základné pravidlá etického výskumu. Neskôr ich doplnila Helsinská deklarácia (1964), ktorú odvtedy viackrát aktualizovali.
Zaujímavé je, že napriek všetkému, čo sa odohralo v koncentračných táboroch a čo viedlo k spísaniu Norimberského kódexu, viacerí vtedajší lekári kódex nepovažovali za podstatný. Také pravidlá potrebovali, podľa nich, len barbari. (7)
Myslenie ľudí sa postupne, generáciami, mení. Uvidíme, čo sa zmení do konca tohto storočia.