Nechcite mať 2 roky prázdnin
Máte primálo voľného času? Veľa ľudí sa sťažuje na deficit času, ktorý môže stráviť aktivitami mimo práce či oddychom. Dva roky prázdnin znie nie ako meno knihy, ale ako nádherná predstava.
Ktokoľvek pracoval pre globálny korporát vie oceniť európske zákonníky práce, ktoré sa všemožne snažia brániť tomu, aby zamestnanec pracoval od svitu do mrku aj v letných mesiacoch. V USA pracujú v priemere dlhšie než v Európe, v mnohých ázijských krajinách sa zasa pracuje dlhšie než v USA (1).
Primálo/priveľa voľna je subjektívny problém
Štúdia, ktorú vám predstavím, vzišla z USA, ale myslím, že sa dá aplikovať aj medzinárodne. (2) Mala 4 oddelené časti. Dve zhodnotili dáta vyše 35 000 Američanov a dve boli experimentálne.
Časť výsledkov nikoho neprekvapí: keď mali ľudia príliš málo voľného času, cítili sa nanič. Zaujímavejšie zistenie bolo, že krivka spokojnosti v závislosti od množstva voľného času má tvar U = aj priveľa voľného času znižovalo osobnú spokojnosť.
Prvá časť štúdie sa zamerala na zamestnaných Američanov, druhá časť zahrnula aj nezamestnaných, ľudí na voľnej nohe, či v čase dovolenky. V každej skupine však pozorovali to isté: priveľa voľného času ľuďom prekáža. To isté platilo, aj keď z výpočtov odstránili ľudí, ktorí sú nedobrovoľne bez práce či dôchodcov. Navyše tento vzťah pozorovali aj cez víkend aj cez pracovné dni.
Najväčšiu spokojnosť pozorovali medzi 1,5 hod. a 5 hod. voľného času za deň. Nad 11 hod. to už bola radosť iná; ľudia boli menej spokojní, než keď si pre seba uštipli len 30 minút.
Trávenie voľného času je dôležité
Výskum sa bližšie pozrel aj na to, ako ľudia tento čas trávia a či to má nejaký vplyv.
Ukázalo sa, že keď ľudia strávia tento čas s inými, napríklad sa rozprávajú, hrajú sa s deťmi či si zahrajú futbal alebo iný kolektívny šport, je im hneď lepšie na svete. Ak ho strávia sami, vidno tú istú U krivku, teda primálo/priveľa voľného času = subjektívny problém.
Pozreli sa tiež, ako vplývajú aktivity, ktoré ľudia v oddelenom dotazníku označili za produktívne. Zistili, že ak ľudia svoje priveľké množstvo voľna strávili produktívne, hodnotili to menej negatívne, než keď ho len „preflákali“.
K analýze existujúcich dát pridali aj experimenty.
Prvý experiment
V prvom požiadali 2 500 ľudí, aby si predstavili, ako by sa cítili, keby mali 15 minút (jedna skupina), 3,5 hod. (druhá skupina) alebo 7 hod. (tretia skupina) voľného času každý jeden deň. A ako by sa cítili, keby mali toľko času každý deň 1, 3 a 6 mesiacov.
Referenčná skupina bola tá, ktorá si predstavovala 3,5 hod. voľna denne a tá mala najvyššiu spokojnosť. Aj tento experiment ukázal, že primálo a priveľa voľna je podobný problém. To platilo, keď zohľadnili zamestnanosť, rodinný stav, či majú deti, či si predstavovali dovolenku, či si predstavovali, že sú dobrovoľne nezamestnaní alebo tesne po nejakej veľkej životnej zmene.
Z výsledkov sa javilo, že to, čo ľuďom najviac chýbalo, bol pocit užitočnosti a produktívnosti. Tak spravili čo? Áno, ďalší experiment.
Druhý experiment
Tentokrát nechali 5 000 Američanov, aby si predstavili, že majú mať najmenej 6 mesiacov buď 3,5 hod. (jedna skupina) alebo 7 hod. (druhá skupina) voľna denne. Zároveň ich požiadali, aby si predstavili, že ten čas bol alebo nebol „premárnený”.
Ukázalo sa, že ľudia, ktorí by ten čas strávili „zmysluplne” či „produktívne“, sa dokázali so svojím prebytkom voľného času vysporiadať hravo a s radosťou.
Aplikácia do praxe?
Ak sa vám v čase najväčšieho stresu zdá, že by ste sa najradšej na všetko vykašľali, zbalili si veci a odišli na dva roky na pustý ostrov, kde by ste praktizovali len „ľah horeznačky na lehátku”, autori štúdie vám to neodporúčajú. Mohlo by vám byť nakoniec vlastne ešte horšie. Radšej si voľno rozložte tak, aby ste ho mali každý deň trochu a vyplňte ho tak, aby vám subjektívne prišiel ten čas zmysluplne strávený.
Ak patríte medzi tých, ktorí majú viac voľného času, než by možno chceli, napríklad nezamestnaní či dôchodcovia, strávte ho s inými ľuďmi a tiež sa ho pokúste vyplniť dačím „produktívnym”.
picture: pixabay