Vakcínu máme vďaka kravám

Kravské kiahne sú oveľa miernejšie než pravé. Vedomosť, že po prekonaní kravských kiahní je menšia šanca dostať pravé kolovala zrejme medzi ľuďmi už dávno.

Často sa v tejto súvislosti spomína, že Edward Jenner (1749 – 1823) počul dojičku kráv tešiť sa, že nedostane pravé kiahne, lebo už mala tie kravské. A tak vraj vymyslel vakcínu. Lenže to je zrejme len mýtus, ktorý pravdepodobne začal Jennerov životopisec John Baron pár rokov po Jennerovej smrti. Jenner nebol prvý, čo vymyslel vakcínu z kravských kiahní proti pravým. Jennerov prínos je v niečom inom.

Nepublikované objavy akoby pre svet neboli

V roku 1768 si anglický chirurg a lekárnik, John Fewster, všimol ochranný efekt kravských kiahní. Prišiel na to tak, že farmári, ktorých očkoval materiálom pravých kiahní (variolizácia), nemali skoro žiadnu reakciu. Dozvedel sa, že prekonali kravské. O tomto objave rozprával iným lekárom na večeri v krčme. Niektorí tvrdia, že tam sedel aj Jenner, nie sú však na to definitívne dôkazy. Fewster svoj objav nikdy nepublikoval. Niektoré zdroje, najmä tie vychádzajúce z listu napísaným Johnom Playerom (Jennerov svat), vravia, že Fewster svoje pozorovanie aj overil pokusom, ale na to opäť nie je veľa dôkazov (1, 2, 3)

Okrem Fewstera si význam kravských kiahní uvedomili aj iní. Napríklad Peter Plett v Nemecku (v roku 1790), farmár Benjamin Jesty v Dorsete (v roku 1774), či François Rabbaut-Pommier vo Francúzsku a ďalší (2).

Prečo sa teda stále spomína Jenner, keď pred ním tento objav spravili mnohí iní? Pretože to ako prvý jednoznačne dokázal, opísal, publikoval a presvedčil o tomto objave celý svet.

Jennerov prínos spočíva napríklad v tom, že sa nevzdal

V máji 1796 zobral Jenner materiál z vyrážky kravských kiahní od Sarah Nelmsovej a 14.5.1796 ho naočkoval 8-ročnému chlapcovi, Jamesovi Phippsovi. Chlapec mal miernu horúčku, nepríjemný pocit v pazuche a po deviatich dňoch stratil chuť, ale o ďalších pár dní sa cítil oveľa lepšie. V júli toho istého roku ho Jenner znova zaočkoval, no tentokrát mu podal materiál z vyrážky pravých kiahní. Chlapec pravé kiahne nedostal.

V roku 1797 tento pokus a svoje pozorovania Jenner publikoval, ale jeho článok zamietli. Spravil teda ešte zopár experimentov a publikoval ich v roku 1798. V názve svojej knižočky použil slovo vaccinae z latinského vacca, teda krava, a kravských kiahní, teda vaccinia. Aby Jenner odlíšil svoje očkovanie od dovtedajšej variolizácie, nazval ju vakcinácia. (4)

Vakcinácia mala najskôr veľa kritikov

Jeho publikácia sa stretla so zmiešanými reakciami v komunite vtedajších lekárov. Nešírila sa veru ako lavína. Ani medzi verejnosťou nebol Jennerov objav zo začiatku populárny.

Existovalo mnoho skeptikov a kritikov (5) a počiatky vakcinácie sprevádzali rôzne problémy. Napríklad, keďže kravské kiahne neboli veľmi rozšírené, museli lekári získavať materiál od samotného Jennera. Vtedy sa však nezaoberali nejakou správnou výrobnou praxou a tak sa očkovací materiál často kontaminoval pravými kiahňami. Potom sa teda zdalo, že medzi variolizáciou a vakcináciou nie je rozdiel. (6)

Odporcov mal aj medzi lekármi, ktorí si na variolizácii postavili svoju kariéru. Antivaxeri si zaslúžia samostatnú kapitolu, tú im venujem budúci týždeň. Namiesto toho sa pozrieme, čo sa stalo ďalej s novou vakcínou ďalej.

Úspech Jennerovej vakcíny sa nakoniec dostavil

Postupne začali hlasy priaznivcov silnieť. Vakcína sa začala šíriť po celej Británii a neskôr aj do Európy, na Filipíny, do Číny, Južnej aj Severnej Ameriky. (7). V roku 1840 britská vláda zakázala variolizáciu a poskytla vakcináciu zdarma pre všetkých.

Koncom 19. storočia vytvoril Pasteur očkovacie látky proti besnote, cholere a antraxe oslabením týchto mikroorganizmov, a hoci nešlo o kravu (vacca), názov vakcína ostal. Na týchto základoch sa vytvorili mnohé iné vakcíny a vyšperkovali túto Jennerovu. V modernej vakcíne z roku 1939 sa napríklad nepoužíval vírus kravských kiahní, ale vírus podobný už nejestvujúcim konským kiahňam, ktorý nazvali vaccinia.(8)

Eradikácia kiahní, koniec vakcinácie

Tak či onak, bolo to práve vďaka vakcíne, že sa nám podarilo zbaviť sa smrteľných pravých kiahní.

Posledná prirodzená nákaza pravých kiahní sa objavila v roku 1977. V roku 1980 vyhlásilo WHO pravé kiahne za eradikované, teda vykynožené. (9) V tom istom roku prestalo ČSSR očkovať proti pravým kiahňam. Ja som, napríklad, už proti pravým kiahňam očkovaná nebola.

Dnes je možné sa dať dobrovoľne zaočkovať proti ovčím kiahňam (celkom iná choroba), toto očkovanie nie je medzi povinnými očkovaniami detí (10). Upozorňujem na to, lebo ľudia si ovčie a pravé kiahne často pletú.

Obrázok: The New York Academy of Medicine Library (nyamcenterforhistory.org)