Vakcínu máme vďaka kravám, zdravý život podľa vedy a útrapy písania

Ahojte, zvedavci,

tento týždeň bol namáhavý a časovo mi nie všetko vychádzalo tak, ako som chcela. Bežne si píšem prvý nástrel newslettera cez víkend, teraz som sa k nemu dostala až vo štvrtok doobeda. Pracovala som na korektúrach Gwind, ale o tom sa rozrozprávam vo voľnej téme. Teraz už tradične najskôr medicína minulosti a augustová téma histórie očkovania.

Zaujímavosti z medicíny minulosti

V doterajších augustových newsletteroch (6.8. a 13.8.) som sa venovavala variolizácii. Teraz sa konečne pozrieme na vakcináciu.

Kravské kiahne sú oveľa miernejšie než pravé. Vedomosť, že po prekonaní kravských kiahní je menšia šanca dostať pravé kolovala zrejme medzi ľuďmi už dávno.

Často sa v tejto súvislosti spomína, že Edward Jenner (1749 – 1823) počul dojičku kráv tešiť sa, že nedostane pravé kiahne, lebo už mala tie kravské. A tak vraj vymyslel vakcínu. Lenže to je zrejme len mýtus, ktorý pravdepodobne začal Jennerov životopisec John Baron pár rokov po Jennerovej smrti. Jenner nebol prvý, čo vymyslel vakcínu z kravských kiahní proti pravým. Jennerov prínos je v niečom inom.

Nepublikované objavy akoby pre svet neboli

V roku 1768 si anglický chirurg a lekárnik, John Fewster, všimol ochranný efekt kravských kiahní. Prišiel na to tak, že farmári, ktorých očkoval materiálom pravých kiahní (variolizácia), nemali skoro žiadnu reakciu. Dozvedel sa, že prekonali kravské. O tomto objave rozprával iným lekárom na večeri v krčme. Niektorí tvrdia, že tam sedel aj Jenner, nie sú však na to definitívne dôkazy. Fewster svoj objav nikdy nepublikoval. Niektoré zdroje, najmä tie vychádzajúce z listu napísaným Johnom Playerom (Jennerov svat), vravia, že Fewster svoje pozorovanie aj overil pokusom, ale na to opäť nie je veľa dôkazov (1, 2, 3)

Okrem Fewstera si význam kravských kiahní uvedomili aj iní. Napríklad Peter Plett v Nemecku (v roku 1790), farmár Benjamin Jesty v Dorsete (v roku 1774), či François Rabbaut-Pommier vo Francúzsku a ďalší (2).

Prečo sa teda stále spomína Jenner, keď pred ním tento objav spravili mnohí iní? Pretože to ako prvý jednoznačne dokázal, opísal, publikoval a presvedčil o tomto objave celý svet.

Jennerov prínos spočíva napríklad v tom, že sa nevzdal

V máji 1796 zobral Jenner materiál z vyrážky kravských kiahní od Sarah Nelmsovej a 14.5.1796 ho naočkoval 8-ročnému chlapcovi, Jamesovi Phippsovi. Chlapec mal miernu horúčku, nepríjemný pocit v pazuche a po deviatich dňoch stratil chuť, ale o ďalších pár dní sa cítil oveľa lepšie. V júli toho istého roku ho Jenner znova zaočkoval, no tentokrát mu podal materiál z vyrážky pravých kiahní. Chlapec pravé kiahne nedostal.

V roku 1797 tento pokus a svoje pozorovania Jenner publikoval, ale jeho článok zamietli. Spravil teda ešte zopár experimentov a publikoval ich v roku 1798. V názve svojej knižočky použil slovo vaccinae z latinského vacca, teda krava, a kravských kiahní, teda vaccinia. Aby Jenner odlíšil svoje očkovanie od dovtedajšej variolizácie, nazval ju vakcinácia. (4)

Vakcinácia mala najskôr veľa kritikov

Jeho publikácia sa stretla so zmiešanými reakciami v komunite vtedajších lekárov. Nešírila sa veru ako lavína. Ani medzi verejnosťou nebol Jennerov objav zo začiatku populárny.

Existovalo mnoho skeptikov a kritikov (5) a počiatky vakcinácie sprevádzali rôzne problémy. Napríklad, keďže kravské kiahne neboli veľmi rozšírené, museli lekári získavať materiál od samotného Jennera. Vtedy sa však nezaoberali nejakou správnou výrobnou praxou a tak sa očkovací materiál často kontaminoval pravými kiahňami. Potom sa teda zdalo, že medzi variolizáciou a vakcináciou nie je rozdiel. (6)

Odporcov mal aj medzi lekármi, ktorí si na variolizácii postavili svoju kariéru. Antivaxeri si zaslúžia samostatnú kapitolu, tú im venujem budúci týždeň. Namiesto toho sa pozrieme, čo sa stalo ďalej s novou vakcínou ďalej.

Úspech Jennerovej vakcíny sa nakoniec dostavil.

Postupne začali hlasy priaznivcov silnieť. Vakcína sa začala šíriť po celej Británii a neskôr aj do Európy, na Filipíny, do Číny, Južnej aj Severnej Ameriky. (7). V roku 1840 britská vláda zakázala variolizáciu a poskytla vakcináciu zdarma pre všetkých.

Koncom 19. storočia vytvoril Pasteur očkovacie látky proti besnote, cholere a antraxe oslabením týchto mikroorganizmov, a hoci nešlo o kravu (vacca), názov vakcína ostal. Na týchto základoch sa vytvorili mnohé iné vakcíny a vyšperkovali túto Jennerovu. V modernej vakcíne z roku 1939 sa napríklad nepoužíval vírus kravských kiahní, ale vírus podobný už nejestvujúcim konským kiahňam, ktorý nazvali vaccinia.(8)

Eradikácia kiahní, koniec vakcinácie

Tak či onak, bolo to práve vďaka vakcíne, že sa nám podarilo zbaviť sa smrteľných pravých kiahní.

Posledná prirodzená nákaza pravých kiahní sa objavila v roku 1977. V roku 1980 vyhlásilo WHO pravé kiahne za eradikované, teda vykynožené. (9) V tom istom roku prestalo ČSSR očkovať proti pravým kiahňam. Ja som, napríklad, už proti pravým kiahňam očkovaná nebola.

Dnes je možné sa dať dobrovoľne zaočkovať proti ovčím kiahňam (celkom iná choroba), toto očkovanie nie je medzi povinnými očkovaniami detí (10). Upozorňujem na to, lebo ľudia si ovčie a pravé kiahne často pletú.

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Povedala som si, že tentokrát spravím túto rubriku trochu inak – odporučím vám zaujímavú knihu. Možno ste už o nej počuli, nedávno vyšla v slovenčine: Kniha, ktorá vám možno zachráni život od Grahama Lawtona. Preložil ju Samo Trnka a vyšla vo vydavateľstve N Press.

Ja som si ju prečítala v origináli, keďže tak mi to vyhovuje najlepšie, preto neviem posúdiť kvalitu prekladu.

Kto ju napísal?

Kniha začína priznaním autora, že na prvý pohľad možno nevyzerá ako výkvet zdravia. Má sedavé zamestnanie, nadváhu, občas pije pivo. Na druhý pohľad však pravidelne beháva, využíva prerušovaný pôst a vôbec sa snaží žiť tak, aby žil dlhšie a zdravšie. Graham Lawton vyštudoval biochémiu a vedeckú komunikáciu a dlhé roky píše pre New Scientist.

Prečo sa mi pozdáva?

Knihu napísal pre laikov, ktorí sa zaujímajú o svoje zdravie, ale radi by mali svoje rozhodnutia vedecky podložené. Musím povedať, že napísaná je bravúrne. Ako niekto, kto dlhodobo prednáša či píše o vedeckých témach pre laikov, som sa občas nadchýnala tým, aké pekné prirovnania a zjednodušenia našiel. Tvrdenia podkladal citáciami z vedeckých článkov a zoznam článkov uviedol za každou kapitolou. Ak mohol, orientoval sa najmä na štúdie, ktoré ponúkajú relevantné dôkazy. Ak také dôkazy nenašiel, priznal to a uviedol také, aké mal.

O čom je?

Lawton sa v knihe venuje týmto témam:

  • jedlo – tuky, sacharidy, pridané cukry, soľ, mäso, mliečne výrobky, „superpotraviny”, „organické” jedlo (anorganické nespomenul :D), zdravá výživa, zložky výživy
  • diéty – raňajkovanie, prerušovaný pôst, vegánstvo, potravinové intolerancie, probiotiká, BMI, počítanie kalórií, metabolizmus, hladné gény
  • vitamíny – výživy doplnky, antioxidanty
  • nápoje, alkohol, drogy – hydratácia, sladké nápoje, ovocné šťavy, káva a čaj, zdravé nápoje, alkohol, cigarety, niektoré drogy
  • cvičenie – množstvo cvičenia, lenivosť, desať tisíc krokov, rýchle fitness úspechy, kardio a cvičenie so závažím, závislosť od cvičenia, motivácia a pozitívne nastavenie
  • celkové zdravie (taká všehochuť) – význam prevencie, niektoré lieky, imunita, súlad s prírodou, znečistenie vzduchu, samota, slnko
  • spánok – čo sa deje počas spánku, prečo spíme, ako dlho treba spať, ako mať kvalitný spánok, doháňanie cez víkendy, nespavosť, či únava
  • starnutie – ako spomaliť starnutie, biologický vek, ako žiť nielen dlho, ale aj vitálne

Kniha má aj „sestru“ od Lawtonovej kolegyne

Z tohto zoznamu je zrejmé, že sa venuje mnohým témam a vyberá si práve také, o ktorých som veľakrát písala aj v tomto newsletteri. Zároveň je to naozaj pestrý výber tém, ktorý vás, zvedavcov, asi bude zaujímať. Preto dávam túto knihu do vašej pozornosti. V slovenčine alebo v angličtine ju viete nájsť v rôznych formátoch aj kníhkupectvách.

A keď už ste ju čítali a nemáte problém s angličtinou, teraz som sa vrhla na knihu This book could fix your life od jeho kolegyne z New Scientist, ktorá sa venuje „duši”. Uvidím, či ma rovnako nadchne. Možno ju tiež čoskoro preložia do slovenčiny. Ak ste čítali jednu alebo druhú, dajte vedieť, ako sa vám páčila.

Voľná téma – zo zákulisia môjho písania

Tí, čo ma sledujete na Instagrame, možno viete, že som posledné dni pracovala na korektúrach Gwind 2. Zobrala som ich skutočne veľmi vážne. Zabrali mi preto oveľa viac času, než som si pôvodne dúfala.  

Otravný, ale fungujúci digitálny hlas

Využila som k tomu totiž funkciu, keď digitálny hlas (konkrétne Microsoft Filip, ak poznáte), prečíta text nahlas. Ako… funguje to, ale škriabala som steny. Ten hlas je hrozný a udržiavať pri ňom pozornosť nie je práve jednoduché. Ale zato som objavila mnohé preklepy, ktoré mi doteraz ušli. Hlas totiž prečíta slovo ako je, kým mozog si slová domyslí podľa toho, čo očakáva.

Je mi jasné, že tam aj tak niečo ostane. Vždy to tak je. Je jedno, koľkí ľudia predtým knihu prečítajú. K životu spisovateľa zrejme skrátka patrí moment, keď drží svoju knihu v ruke, náhodne ju otvorí a pohľad mu okamžite padne na preklep. Knihu zabuchne. Zavrčí. Dobrá nálada je preč.

No keď ich bude aspoň o čosi menej, stálo to za to.

Pôvod slovenských slov

Okrem toho som sa pohrala s etymologickým slovníkom. Vyšiel už v roku 2015, ale až teraz sa mi dostal do ruky. Chcela som sa v niektorých situáciách vyvarovať moderných slov.

Vtedy som zažila zopár prekvapení, s ktorými sa rada podelím. A nech je zábava, spravíme si to ako malý kvíz. Určite (bez etymologického slovníka), ktoré z týchto slov mohol poznať napríklad už Štúr či Bernolák, lebo sa do slovenčiny dostali v 18. storočí a ktoré prišli v 19. storočí a neskôr. Pozor, niektoré slová tu mohli byť skôr, len sa napríklad písali vtedy inak. Používam ich v súčasnom tvare:

Pripravení? Poďme na to:

  1. chaos
  2. hazard
  3. prax
  4. rituál
  5. fach
  6. situácia
  7. problém
  8. šanca
  9. talent
  10. pričňa
  11. špión
  12. signál
  13. fantázia
  14. ambícia
  15. informovať

Tak čo? Ktoré sú „staré” (18. storočie a staršie) a ktoré sú „nové” (19. storočie a mladšie)?

Skúste hádať bez toho, aby ste sa pozreli dole. Možno vás niektoré prekvapia. Dajte potom v komentároch vedieť, ako sa vám darilo.

A, samozrejme, ako vždy, srdiečka od vás, ma veľmi tešia, takže neváhajte naň kliknúť. Nájdete ho na konci newslettera.

Vidíme sa na budúci týždeň,

Lívia

Tu sú odpovede podľa etymologického slovníka:

  1. Chaos – 17. storočie (latinčina a predtým zrejme z gréčtiny)
  2. Hazard – 19. storočie (nemčina)
  3. Prax – staršie praxis – 17. storočie (latinčina)
  4. Rituál – 17. storočie (cirkevná latinčina)
  5. Fach – 19. storočie (nemčina)
  6. Situácia – 19. storočie (francúzština)
  7. Problém – 19. storočie (latinčina)
  8. Šanca – 18. storočie (francúzština, ale pôvodne sa používala len pri hre v kocky)
  9. Talent – 17. storočie (latinčina, pôvodne aj váhová jednotka)
  10. Pričňa – 20. storočie (nemčina)
  11. Špión – 18. storočie (taliančina)
  12. Signál – 19. storočie (francúzština a predtým zrejme latinčina)
  13. Fantázia – 17. storočie (latinčina)
  14. Ambícia – 18. storočie (latinčina)
  15. Informovať – 17. storočie (latinčina)

Obrázok pre sociálne siete: Obrázok od Jessica Berger z Pixabay



2 thoughts on “Vakcínu máme vďaka kravám, zdravý život podľa vedy a útrapy písania”

  • S tými preklepmi je to naozaj neskutočné. Zhruba pätnásť rozličných preklepov a hrubíc, ktoré som urobila v prvopise mojej knihy Nula kelvinov, prežilo zo dvadsať mojich vlastných revízií, zo desať testovacích čitateľov, redaktorské korektúry, publikáciu, x čitateľov po nej, a bolo zachytených až redaktorkou pred druhým vydaním. Príčiny takejto šokujúcej nesmrteľnosti preklepov by možno stáli aj za vedeckú štúdiu…

    • Tak to už sú riadne rezistentné preklepy a chyby! Ale ja osobne sa nečudujem. Možno by to stálo za štúdiu, neviem, či niekto takú nerobil. Vyhľadávanie mi nič zaujímavé neposkytlo. Je to zaujímavé, aké sú niektoré chyby skrátka neviditeľné. Som, popravde, zvedavá, či to počítačové predčítavanie pomôže 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.