Prvé očkovanie pravých kiahní bolo nebezpečné

V auguste som sa rozhodla zamerať sa na tému, ktorá sa teraz objavuje z každej strany – vakcíny. Ale nebojte sa, nebudú to ďalšie články o COVID-19. Naopak sa zameriam na akékoľvek iné choroby, nech máte k tej súčasnosti nejaký historický kontext.

Naša imunita je komplexná, zapájajú sa pri nej rôzne bunky, molekuly a mechanizmy. Niektoré sú nešpecifické a neprispôsobivé, iné sú špecifické a učenlivé. Práve tie môžu za to, že keď niekto prekonal (pravé) kiahne (neštovice pre zvedavcov za riekou Moravou), už ich málokedy dostal znova.

Pravé kiahne v minulosti

Pravé kiahne boli desivá choroba a predpokladá sa, že niektoré „morové“ epidémie boli epidémiami pravých kiahní. Z historických údajov vyrátali jej reprodukčné číslo R0 na 6.87 a jej smrtnosť približne 30%. Pre porovnanie, COVID-19 má na Slovensku smrtnosť okolo 3%. Takže keby sme mali epidémiu kiahní, možno by mŕtvych bolo 120 tisíc namiesto 12 tisíc.

Ľudia preto hľadali rôzne spôsoby, ako sa chrániť. Jedným z nich bola takzvaná variolizácia.

Čo je to variolizácia

Variolizácia bola metóda, pri ktorej sa do tela naočkoval biologický materiál z pacienta postihnutého pravými kiahňami, teda variolou. Cieľom bolo vyvolať miernejšiu chorobu než by človek mohol mať pri bežnom šírení, teda premorení.

Znie vám to nebezpečne?

Veď aj bolo. Odhaduje sa, že približne 2-3% ľudí kvôli tomu zomrelo. Predstavte si v dnešnej situácii, že by sme podávali ľuďom niečo také. Napriek tomu sa to s úspechom používalo v mnohých krajinách, keďže 2-3% je predsa len oveľa menej než 20-30%.

Počiatky variolizácie v oriente

Niektorí autori vravia, že variolizácia vznikla už niekde okolo roku 1000 buď v Číne alebo v Indii, ale že šlo o tajnú tradíciu, ktorá sa nezapisovala.

V Číne variolizáciu robili preukázateľne už v 16. storočí. Vybrali ľudí s miernym priebehom kiahní a im zoškriabali z kože chrasty. Tie nechali uschnúť. Potom ich pomleli a fúkli do nosa. Z Indie máme záznamy o variolizácii z 18. storočia. Odobrali hnis z vyrážok, zmiešali ho s vodou, natreli na kožu očkovaného a tú potom popichali ihlou. 

Buď z Číny alebo z Indie sa táto prax dostala na Blízky východ a odtiaľ do Európy.

Variolizácia v Európe

Historické dokumenty vravia, že do kontinentálnej Európy túto prax priniesol liečiteľ-imigrant z Konštantínopolu.

Ľudovo sa tomu hovorilo „kupovanie kiahní“. Princíp ostával rovnaký, len spôsoby sa líšili. Deti nosili šaty po chorom, alebo držali suché chrasty v ruke, alebo si spravili na koži malé zranenie a votreli si podrvené chrasty do rany. Akademická medicína 17. a 18. storočia, o ktorej som písala v júli, o tom veľmi nerozprávala.

To sa však začiatkom 18. storočia zmenilo. V roku 1714 publikovali v Anglicku list od Emanuela Timoniusa, ktorý opisuje úspechy variolizácie v Konštantínopole. A z roku 1715 pochádza článok dvoch Slovincov opisujúci spomínaného liečiteľa z Konštantínopolu, ktorý priniesol starú techniku do Európy.

Vďaka týmto a iným podobným správam sa začala variolizácia šíriť po celej Európe s rastúcou podporou šľachty a vzdelancov.

Ako to prebiehalo, to si zaslúži samostatný príbeh. Len prezradím, aby ste sa mali na čo tešiť, že v ňom významnú úlohu zohral aj istý prešovský lekár.

**

Colored etching by W.T. Strutt. Credit: Wellcome CollectionAttribution 4.0 International (CC BY 4.0)