Počiatky antivaxu v 18. storočí

Naposledy som písala o variolizácii, teda očkovaní proti pravým kiahňam (variole) materiálom z pacienta nakazeného pravými kiahňami. Písala som o starej Číne, Indii a Blízkom východe. Svoje rozprávanie som ukončila pred tým, než sa variolizácia rozšírila po Európe. Dnes začnem práve tam.

O variolizácii písali lekári v Európe začiatkom 18. storočia síce ojedinele, ale predsa. Jedným z nich bol Emanuel Tiomonius (1670-1718), ktorého som krátko spomenula minule. O variolizácii napísal priateľovi Johnovi Woodwardovi, jeho list predniesli pred členmi Kráľovskej spoločnosti a neskôr, v roku 1714, aj publikovali.

Odtiaľ sa začali správy pomaly šíriť v anglosaskej spoločnosti. Do kontinentálnej Európy sa dostali jednak z nej, ale aj z priamych kontaktov s Osmanskou ríšou. Z roku 1715 pochádza článok dvoch Slovincov opisujúci liečiteľa z Konštantínopolu, ktorý priniesol starú techniku do Európy. V roku 1717 napríklad vyšiel súhrn prác o variolizácii pre nemecké publikum z neanglických zdrojov.

Európske prvenstvo prešovského lekára

Pre variolizáciu v kontinentálnej Európe je dôležitý aj jeden prešovský lekár – Ján Adam Rayman (niekde aj Reiman) (1690-1770). Ten v roku 1718 publikoval dve štúdie, z ktorých jedna opisovala epidémiu kiahní v Prešove a druhá zhŕňala vtedy známu terapiu choroby.

V roku 1720 úspešne varioloval svoju 2.5 ročnú dcéru Máriu Alžbetu. Urobil jej na koži malý zárez, votrel doň hnis z kiahní jej brata a ranu zakryl orechovou škrupinou. Na siedmy deň dostalo dievča horúčku, po ďalších troch dňoch sa vystrábila a chorobu nedostala. Neskôr (1721) to podrobne opísal, a tak sa toto očkovanie stalo najstarším konkrétne opísaným prípadom variolizácie v kontinentálnej Európe.

V anglosaskej literatúre o ňom píšu máličko a keď, tak s mnohými chybami. My by sme však naňho nemali zabudnúť. (1, 2, 3)  

Lady Mary Wortley Montagu

Pre rozšírenie popularity variolizácie však spravila asi najviac Britka Lady Mary Wortley Montagu. Lady Mary mala s kiahňami svoje skúsenosti. Jej brat na túto chorobu zomrel, ona sama ostala zjazvená. Potom sa dostala do Osmanskej ríše a dozvedela sa o variolizácii. V roku 1717 sa stala svedkom aktu variolizácie a napísala domov viacero nadšených listov. Jeden z nich sa stal kľúčom k propagácii variolizácie v západnom svete.

V roku 1718 nechala Lady Mary zaočkovať svojho takmer 5-ročného syna. Po návrate do rodnej vlasti sa stala veľkou obhajkyňou variolizácie. V roku 1721 nechala zaočkovať aj svoju dcéru a lekár, ktorý to vykonal, svoje pozorovania publikoval. V tom istom roku dostalo niekoľko väzňov z Newgate na výber – variolizácia alebo poprava. Všetci prežili a boli prepustení.

Pod vplyvom Lady Mary a jej kontaktov sa od roku 1722 začali očkovať šľachtické rodiny v Anglicku a neskôr aj v kontinentálnej Európe.

Mária Terézia

Metódu variolizácie vyšperkoval anglický chirurg Robert Sutton. Stala sa bezpečnejšou a do roku 1770 vraj on a jeho traja synovia zaočkovali vyše tristotisíc ľudí. Ich metódu prebral a vylepšil Watson, od ktorého sa ju naučil Holanďan Ingen-Housz a ten ju potom priniesol na dvor Márie Terézie. Cisárovná nechala variolizovať svoje štyri deti a sama sa stala obhajkyňou tejto metódy. (4, 5, 6

Aj keď podpora tejto inovácie rástla, zároveň sa kopili jej odporcovia. Dnes by sme ich nazvali antivaxeri.

Vakcíny ako vynález diabla

Bostonský lekár spomínal boj s ľuďmi, ktorí variolizáciu považovali za vynález diabla. Vhodili mu do okna bombu s lístkom „Mather, ty prekliaty pes, takto ťa ja naočkujem!”. Bomba našťastie nevybuchla. (7)

V Anglicku sa tiež proti očkovaniu ozývali mnohí. Napríklad reverend Massey tvrdil, že choroby zosiela Boh, aby potrestal ľudí za ich hriechy a strach z choroby drží ľudí na uzde. Preto považoval snahu chorobám zabrániť za dielo diabla.

Okrem náboženských argumentov zaznievali aj medicínske. Variolizácia so sebou niesla menšie riziko smrti, než mala samotná choroba. No ani malé riziko sa mnohým nepáčilo, keďže predsa len nebolo blízko nule, ako majú dnešné vakcíny. (8, 9)

Ústup variolizácie

Zopár lekárov začalo v 60-tych rokoch 18. storočia experimentovať s inými metódami, zahŕňajúcimi aj kravské kiahne. Túto metódu však poriadne otestoval a spropagoval až Edward Jenner, ktorého očkovanie kravskými kiahňami bolo oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie než variolizácia. Preto sa postupne od málo bezpečnej variolizácie upustilo.

Ak si myslíte, že Jennerov prístup odporcov očkovania upokojil, mýlite sa.

Antivax hnutie, ktoré vzniklo už s prvým očkovaním, len zmenilo objekt svojho strachu. Pri Jennerovej vakcíne sa napríklad, pre zmenu, báli toho, že im narastú kravské chvosty. Je to však podobný strach, aký vidno aj dnes. Veľa sa toho za tie roky nezmenilo.

Obrázok: pixabay