O dávnych antivaxeroch, sedavom živote a joge

Ahojte, zvedavci,

Leto sa pomaly končí a s ním i prázdniny. Neviem ako vy, ale polovica mojich plánov nevyšla, ako som chcela. Druhá polovica však dopadla dobre, tak sa nesťažujem.

V septembri sa v Bratislave chystá v DK Ružinov ComisSalón (17-19. septembra), na ktorom budem mať prednášku Medicína pri písaní fantasy (17.9. o 20:00) a v sobotu sa zúčastním besedy Písanie, múza a antidepresíva s českým spisovateľom Janom Kotoučom (18.9. o 18:00). Okrem toho tam vydavateľstvo Artis Omnis predstaví jesenné tituly (18.9. o 13:00). A do pozornosti dávam aj prednášky Dominika Gréka: História alkoholu (17.9. o 19:00) a Realita zaklínačských elixírov (18.9. o 11:00). Vstupenky odporúčam kúpiť v predpredaji, pretože sa zvyknú vypredať. Viac na https://www.comics-salon.sk/

Ale teraz už poďme na zaujímavosti z medicíny minulosti a súčasnosti a tiež voľnú tému; dnes píšem o svojej milovanej joge.

Zaujímavosti z medicíny minulosti

Niekedy sa zdá, že antivax nápady sú niečím novým. Ani omylom nie. Antivaxeri sú tu tak dlho, ako je tu očkovanie. Ozvali sa v 18. storočí a silu nabrali v 19. storočí, keď sa Jennerova vakcinácia rozšírila. Protiočkovacie nálady a hnutia sa šírili v mnohých krajinách.

Británia

V Británii prešiel v roku 1840 zákon, ktorý zakázal variolizáciu, následne v roku 1853 schválili povinnú vakcináciu detí pod hrozbou pokuty či väzenia. Presne v tom istom roku založili Ligu proti vakcinácii v Londýne a v mnohých mestách sa organizovali protesty. V roku 1867 vznikla Liga proti povinnej vakcinácii.

V nasledujúcich rokoch sa v Británii objavilo množstvo článkov, kníh a časopisov proti vakcinácii. V Británii sa odpor točil najmä okolo povinnosti očkovať a okolo triednych rozdielov, ktoré sa pri očkovaní prejavili o čosi viac. V roku 1885 sa konala v Leicesteri demonštrácia s vyše 100 000 ľuďmi, čo je obrovský počet aj na dnešné pomery. Niesli transparenty, detskú truhlu a kresbu s Jennerom.

Vtedy vznikla komisia, ktorej úlohou bolo vypočuť si argumenty pre a proti vakcinácii. Po siedmych rokoch analýz sa vyjadrila, že vakcinácia chráni pred pravými kiahňami, ale zároveň odporučila zrušiť tvrdé tresty, ak sa rodičia rozhodnú neočkovať. To sa stalo v roku 1898. Aj keď očkovanie nie je v Spojenom kráľovstve v súčasnosti zo zákona povinné, ich percento zaočkovanosti je pomerne vysoké. (1, 2)

Štokholm

Podobne to vyzeralo aj v iných častiach Európy. Napríklad v Štokholme kvôli odmietaniu očkovania klesla zaočkovanosť okolo roku 1870 na 40%, kým vo zvyšku Švédska dosiahla 90%. V hlavnom meste prevládali náboženské dôvody, obava z neúčinnosti vakcíny a tiež hlasy, ktoré kričali, že ľudia sa majú rozhodovať sami. Obrovská epidémia pravých kiahní v rokoch 1873-74 mesto šokovala. Po nej sa už obyvatelia zaočkovať nechali a pre Švédsko to bola posledná epidémia kiahní. (2)

Nemecko

V Nemecku založili antivakcinačné hnutnie v roku 1869 a čoskoro získalo okolo 300 000 členov. Pre týchto ľudí bola vakcína dielom diabla. Nemeckí antivaxeri zároveň prejavovali protižidovské názory. Vyhlasovali, že vakcinácia je súčasť židovskej konšpirácie poškodiť Nemcov. Očkovanie sa v Nemecku stalo povinné v roku 1874, no okolo roku 1930 túto povinnosť zrušili a krajina prešla na model podpory očkovania silnými reklamami, ktorý pretrval aj za nacistického režimu a po vojne. (3, 4, 5)

Kanada

V kanadskom Montreali nabralo protiočkovacie hnutie na sile počas epidémie kiahní v roku 1885. Epidémia sa šírila, kým odporcovia stŕhali varovné oznamy z domov, kde sa vyskytli kiahne. Počet prípadov narastal. Začalo sa hovoriť o povinnom očkovaní. To bolo mnohým proti srsti a než sa úradníci nazdali, zišiel sa rozvášnený dav pri budove zdravotného úradu a rozmlátil ju.

Privolaná polícia dav nezvládla, ten sa vydal do mesta. Cestou rozbíjali výklady lekární, ktoré predávali vakcíny, rovnako domovy úradníkov propagujúcich vakcináciu. Schytali to aj všetky okná policajnej stanice. Šéfa polície bodli a kameňovali (akýmsi zázrakom však prežil).

Takto ľudí rozvášnili odporcovia očkovania, ktorí tvrdili, že vakcinátori vtrhnú do ich spální, priviažu ich ženy a deti a nasilu ich zaočkujú. Epidémia v tom roku zabila len v samotnom Montreali vyše tritisíc ľudí. Neskôr sa antivax hnutie v Kanade nechalo inšpirovať Britániou a presunulo sa do súdnych siení. (6)

Uhorsko

V Uhorsku mali začať očkovať hromadne v roku 1813, ale vtedy to nebolo povinné. Ľudia sa do očkovania nehrnuli. Vládla medzi nimi povera, že dobrý cisár chce rozdať panské majetky medzi poddaných, preto ich páni chcú otráviť liekmi a vakcínami. Zákon o povinnom očkovaní prijali v Uhorsku až neskôr. Podobný mala aj medzivojnová ČSR. Režim v ČSSR v tradícii povinného očkovania pokračoval.

Na Slovensku sme posledný prípad pravých kiahní zaznamenali v roku 1924. U nás sa, zjavne, až do revolúcie o tejto téme veľmi nediskutovalo. Aj preto sme väčšinu chorôb, proti ktorým sa očkuje, porazili niekedy aj o desať rokov skôr než zvyšné časti Európy a sveta. (7, 8, 9, 10)

Po revolúcii prišla zo západu spolu s demokraciou a slobodou aj silnejúca vlna antivaxu. Táto za hranicami už dobrých stopäťdesiat rokov stará záležitosť bola pre mnohých Slovákov niečím novým a prevratným.

Minulosť a prítomnosť

Medicína sa od 19. storočia posunula vpred míľovými krokmi. Upustili sme od prístupov založených na autorite a naopak, začali sme vyžadovať dôkazy, zvýšila sa úroveň nášho poznania, znásobili sme požiadavky na všetky liečivé prípravky vrátane vakcín, založili sme úrady s právomocami a expertízou, o ktorej v 19. storočí nemohli ani snívať. Obavy z vakcín a dokonca mnohokrát aj argumenty proti nim sa však takmer nezmenili.

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

To, že sedavý životný štýl je podobný zabijak ako cigarety, ste možno už počuli. Sedenie 9-10 hodín denne sa zaraďuje sa medzi najdôležitejšie faktory zvyšujúce riziko srdcovocievnych chorôb a smrti (1). Tí, ktorí sedia neprerušene viac ako 2 hodiny denne, majú dvojnásobné riziko smrti oproti tým, ktorí sa medzi tým prejdú či si zacvičia (2).

Štúdia z 19. augusta 2021 sa zamerala na vplyv sedenia vo voľnom čase (teda televízia, počítač, čítanie či iné sedavé činnosti) na výskyt mozgovej porážky a analyzovala dáta vyše 140 tisíc ľudí. Pri nej zistili jednoznačný vplyv dlhého (>8h) sedenia vo voľnom čase na zvyšovanie riziko porážky u ľudí pod 60 rokov, u ktorých tento efekt zmiernila stredne náročná fyzická aktivita. Mierna fyzická aktivita veľmi nepomohla.

Fyzická aktivita nielen predlžuje život, ale podľa výskumov aj pomáha mysli, aby ostala dlhšie svieža. To aspoň ukázal prehľad výskumov v júli a v júni tohto roku.

Ako sa začať viac hýbať pri sedavej práci?

Výskum z februára tohto roku, sa pozrel na efekt pracovných stolov skrížených so stacionárnym bicyklom. Ukázala, že ľudia, ktorí ich používali, mali významne zvýšenú spotrebu energie a zníženú hladinu glukózy a inzulínu. Nemalo to efekt na krvný tlak a iné biochemické ukazovatele. Zdá sa, že toto by mohla byť cesta vpred, lenže zatiaľ sú výsledky nejednoznačné.

Ďalší výskum z 15. augusta 2021 sa pozrel, ako fungujú rôzne počítačové aplikácie, ktoré vám či už pripomenú, že máte vstať a pohnúť sa, alebo vás rovno prinútia všetko nechať tak, lebo vám vypnú monitor. Zhodnotili, že výsledky sú sľubné, no treba viac dát. Ja sama takú aplikáciu používam (EyeLeo), mne pomáha.

Státie namiesto sedenia?

Ak máte stôl, pri ktorom môžete stáť, môžete využiť aj ten. Výskumy však zatiaľ nie sú celkom jednoznačné. Väčšina analýz štúdií, čo som našla, sa sťažovala na nízku kvalitu dôkazov. Takže by som sa čisto na státie nespoliehala. Mňa však napríklad státie pri pracovnom stole motivuje k pohybu a to už nemusí byť na zahodenie.

No a keby ste sa nemali začať hýbať pre svoju neskoršiu smrť a lepšiu starobu, tak sa rozhýbte pre vlastný pocit spokojnosti a šťastia. Pozitívny efekt cvičenia na dušu ukázali vo viacerých štúdiách na rôznych vekových skupinách, pričom podľa výsledkov z roku 2020 je tento efekt vyšší, čím je človek starší.

Ako to máte so sedením? Dbáte na to, aby ste sedeli menej?

Voľná téma – Joga

Keď už o tom pohybe, tak mi nedá nepodeliť sa so svojou obľúbenou témou a pohybovou aktivitou. Nejdem sa stavať do role odborníka na jogu, to fakt nie. No dačo málo už o nej viem, začala som ju totiž cvičiť pred viac ako 20 rokmi, vyskúšala som mnohé druhy, aj lektorov. Osobne mám najradšej vinyasu, hathu a power jogu a práve z osobných skúseností budem vychádzať.

Dnes je síce joga obľúbenejšia, stále však počúvam tie isté predsudky ako pred rokmi: „Joga, to je len pre ženy.” „Nie som ohybný.” „To je len pre tých čudných ľudí, čo objímajú stromy.” 😊

Muži a joga

Poznám viacerých mužov, ktorí cvičia jogu už veľa rokov. Lektor, ktorého lekcie mi dali najviac zabrať čo do kondičky, sily a miestami aj ohybnosti, bol práve chlap. Poznám viacero mužov, ktorí pravidelne jogu cvičia a veru si pri nej riadne „zamakajú“. Mužov, ktorí chcú skôr využiť svoju silu a výbušnosť, by som poslala najmä na power jogu. Ak sa chcú viac ponaťahovať, možno nech skúsia vinyasu.

Byť ako z gumy? Netreba

Ohybnosť? Nie je nutná. Joga nie je gymnastika. To si pripomínajte neustále. Vykašlite sa na to, že na vedľajšej karimatke ktosi odpočíva s hlavou na vystretých kolenách, kým vy sotva dosiahnete po kolená rukami. Možno cvičí jogu dvadsať rokov ako ja. 😊 A možno má vrodenú hypermobilitu a s tým spojené problémy, bez ktorých sa vy určite zaobídete.

Že sa neviete zamotať do praclíka? No a?

Jediný, komu to môže vadiť, je vaše vlastné ego. To vie v joge narobiť poriadnu šarapatu. Je veľa variácií a pomôcok, ktoré vám dovolia vyťažiť z cvičenia to maximum pre vás. Skúste rôzne jogy pre začiatočníkov, kde naozaj prispôsobia cvičenia vám, prípadne iyengar jogu s pomôckami.

Joga má byť nenásilná

Nenásilie je najpodstatnejšie pravidlo zo všetkých.

Ak niečo bolí, ak je vám vyslovene nepríjemne, polohu zrušte. Je rozdiel medzi príjemným ťahom a bolesťou; medzi zaujímavou výzvou a zraňujúcim tlakom.

V joge je šéfom vaše telo.

Jogu máte robiť dostatočne pomaly a precízne, aby ste stihli telo počúvať a prispôsobiť sa jeho potrebám. Tie sa, navyše, každý deň menia. Bežne sa mi stane, že jeden deň si cvičenie sťažím a o dva dni si ho zjednoduším. Keď som sa vracala k cvičeniu po prekonaní COVID-19, šla som na začiatočnícku jogu.

Z akej jogy radšej utečte

Ťažko pre začiatočníka rozpoznať dobrého lektora. Dve veci si však viete všimnúť hneď po prvej hodine: či má cvičenie hlavu-pätu a či je nenásilné.

Raz som zažila jogu (vraj pre začiatočníkov), kde sme bez prípravy a rozohriatia prešli hneď na náročné polohy. Pokračovali sme rovnako chaoticky a keď som videla ľudí okolo seba trpieť bolesťou a zadržiavať dych, na ktorý lektorka neupozornila ani raz, skoro mi zle došlo. Inde som spoznala lektorku, ktorá ku mne pri polohe klieští prišla a silno mi zatlačila do chrbta, aby som sa dostala nižšie. Ani jedno k joge skrátka nepatrí.

Veľakrát som zažila lektorky, ktoré si cvičili svoje a ani raz nás neopravili, niekedy ani slovne. Podobné to býva aj na masovkách s päťdesiatimi ľuďmi. Ja sa takým lektorom vyhýbam.  Považujem hodiny s nimi za stratu času a peňazí.

Ideál je lektor, ktorého hodina má jasný koncept, slovne stále upozorňuje na najčastejšie chyby, a keď treba, jemným, nenásilným tlakom/ťahom napraví do správnej polohy.

Dych a myseľ

Joga však nie je len cvičenie.

Najpodstatnejší v joge je dych a myseľ. Je to vlastne meditácia v pohybe. Práve pre toto má joga preukázateľný vplyv na depresiu či úzkosť. Cvičenie je len spôsob, ako prepojiť jedno s druhým. Pri joge by sa mal pohyb prispôsobiť dychu, preto sa pohyb postupom cvičenia prirodzene spomalí. Možno si poviete, že tým je cvičenie ľahšie. Skúste však pomaly klesať v kliku niekoľko sekúnd, kým sa vášmu telu uráči vydýchnuť.

Jogové cvičenie by nemalo na dych a upokojenie mysli nikdy zabúdať. To je jeho podstata, ktorá sa prejavuje v hatha a ashtanga joge asi najviac, ale nesmie vypadnúť ani z iných. (Po včerajšej joge s chlapíkom s napučanými svalmi a egom na vedľajšej karimatke zároveň pripomínam, že v joge sa takmer nikdy nedýcha ústami. Keď neustále nestačíte s dychom, tlačí vás ego do výkonu, na ktorý vaše ešte telo nemá.)

Joga a ezoterika

To, či bude hodina s mantrami, čakrami a inými „ezoterickými“ vecami, veľmi závisí od lektora a typu jogy. Niektorí lektori nepridávajú také veci vôbec, iní len máličko, ďalší vyslovene lietajú na ezoterickej vlne.

Ja to viem prijať, pokiaľ je lekcia inak fantastická. Moje vedecké ja si to preloží do reči svojho kmeňa. Už som však odišla od lektorky, ktorá začala viac riešiť mantry, čakry a energie než dych či správne cvičenie. Toto je však, podľa mňa, vecou osobného vkusu. Treba vyskúšať, čo vám najviac vyhovuje.

Joga je pre kancelársku krysu ako ja ideálna. Ponaťahujem si pri nej stuhnuté svaly, spevním si stred tela, upokojím vystresovanú myseľ, oddýchnem si.

Každému však, samozrejme, vyhovuje niečo iné.

Skúsili ste jogu? Ste jej prívržencami? Necháte sa nahovoriť na vyskúšanie? Či vás joga neoslovuje?



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.