Burnout alebo vyhorenie

Tí, ktorí sledujete môj Facebook, asi viete, že príznaky nápadne ponášajúce sa na vyhorenie som mala aj ja. Nediagnostikoval ma síce žiaden špecialista, ale spĺňam všetky kritériá, tak si to volám „môj burnout”.

K burnoutu som sa prepracovala pri krásnej práci medicínskeho dohľadu nad klinickými štúdiami. Bavila ma a občas mi fakt chýba. Hovorí sa, že človek musí pre prácu najskôr zahorieť, aby mohol vyhorieť. Na mňa to sedí.

Pocit absolútneho vyčerpania, čo mi priniesla, mi nechýba ani trocha.

Čo to je vyhorenie/burnout?

Vyhorenie sa dnes skloňuje čoraz často. Podobne ako slovo „depresia”, ktoré ľudia nadužívajú pri chvíľkovej zlej nálade, aj slovo „burnout” sa začína používať asi na všetko. Vyhorenie však vie byť, najmä v jeho posledných fázach, skutočne devastačné. Neradno ten pojem používať iba tak.

Vyhorenie je iné ako stres, hoci spolu súvisia. O rozdieloch medzi nimi sú napísané dlhé odborné články. Pri vyhorení je chronický stres (roky) v podstate životný štýl, ktorý človek nevníma ako problém. Potom príde nejaká somarina a celý systém sa zrúti ako domček z karát. V takom prípade už obyčajne nepomôže dovolenka, ani žiadne wellness stratégie. Darmo vám ich známi v dobrej viere odporúčajú.

Príznaky a ich podceňovanie

Syndróm vyhorenia nedávno WHO oficiálne zaradila medzi diagnózy. V súčasnosti má veľa definícií, ale za najtypickejšie príznaky vyhorenia sa považuje:

  • Emočné vyčerpanie, pocit straty energie
  • Cynizmus, negativizmus a/alebo odosobnenie sa
  • Znížený osobný výkon, pocit neschopnosti pracovať

Ja som spĺňala všetky do bodky.

S hrôzou som sa prizerala, ako sa mi život rozpadá na prach a sype sa mi pomedzi prsty, ktorými som nedokázala pohnúť. Cítila som sa celkom bezmocná. Prázdna. Vypálená do tla.

Napriek tomu mi trvalo pár týždňov, než som sa dokopala hľadať skutočné riešenie. Ďalší rok mi trvalo, než som zmenila prácu. To je pre nás vyhorencov vraj typické a v porovnaní s mnohými inými som vlastne reagovala celkom pružne. Radi si nahovárame, že to nie je také zlé. Zvyčajne je to ešte horšie.

Príčiny vyhorenia – vonkajšie

K vyhoreniu väčšinou vedie kombinácia faktorov. Na jednej strane je práca, na druhej osobnostné predpoklady.

Z tých pracovných sa za rizikové považuje malá kontrola nad svojou prácou, vysoké pracovné nároky, málo podpory od zamestnávateľa, priveľa pracovných úloh, nízky plat, či pracovná neistota. Ani zďaleka teda nejde len o čisté množstvo nadčasov. Napríklad v čase, keď som pociťovala najhoršie príznaky, som pracovala najmenej. Nie preto, žeby som sa vedome šetrila. Skrátka som nebola schopná pracovať viac než nutné minimum.

Príčiny vyhorenia – vnútorné

Z osobnostných sú najčastejšie vyhorením postihnutí ľudia, ktorí pomáhajú iným. Sestričky, lekári, ošetrovatelia, učitelia, duchovní, psychológovia, manažéri, ale aj mnohí iní. Tiež sa mi prihoršilo, ako rástol môj skvelý tím roztrúsený po Európe a USA.

Vyššie riziko vyhorenia majú ľudia so sklonmi k perfekcionizmu, k depresii, úzkosti či nízkej sebadôvere (neurotizmu). Niektoré výskumy dokonca ukazujú, že tieto osobnostné predpoklady sa na rozvoji vyhorenia podieľajú oveľa viac než príčiny v zamestnaní. Za mňa boli splnené skoro všetky. Nie, táram. Všetky.

Nepodceňujte to

Psychológ, kariérny poradca, podpora partnera, okolia a mojich šéfov, vlastná húževnatosť, pár rokov času. To som potrebovala ja. Našťastie som to stihla skôr, než som si úplne zničila zdravie a osobné vzťahy. Dnes mám vyslovene odpor k typu fungovania, ktorý ma k vyhoreniu priviedol. Povedať „nie“ je aj vďaka tomu oveľa jednoduchšie.

Mnohí si myslia, že stačí zmeniť prácu, málokedy je to však pravda. Do nového zamestnania si totiž ľudia prinesú svoj obľúbený batoh sebadeštrukčného správania. Ten si otvoria namiesto obedára a po čase sú tam, kde predtým. Málokto má takú znalosť samého seba, že dokáže presne identifikovať vnútorné príčiny a riešiť ich bez cudzej pomoci.

Aj preto všetkým, ktorí majú pocit, že majú tento problém, odporúčam, aby to nepodceňovali. Ak cítite, že už nezvládate, tak si nenahovárajte, že ešte pár týždňov/mesiacov/rokov to vari vydržíte. Môžete to skúsiť riešiť sami. V tom prípade odporúčam, aby ste si našli aspoň nejaké knihy či podcasty od reálnych, nie samozvaných odborníkov. Dnes už však, našťastie, nie je hanba a tabu vyhľadať pomoc.

Stojí to za to. Vyhorenie môže človeka dotlačiť k skutočnému uprataniu si života a priorít, ktorému by sa inak vyhol. Výsledkom vie byť oveľa lepší a spokojnejší život. Odborníci to volajú osobnostný rast po burnoute. Ja tomu hovorím – úľava.

Image by Gaby Stein from Pixabay



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.