Ženy v medicíne 17. storočia

Tento mesiac som písala o 17. a 18. storočí a úžasných vedeckých objavoch tej doby. Ak čítate tento newsletter pravidelne, iste ste si všimli, že v tejto rubrike sú najmä samé mužské mená. Počas štúdia medicíny ich človek často počuje v názvoch rôznych štruktúr, symptómov, testov a diagnóz. Spolužiačka z krúžku si v jednom momente povzdychla, že sa stále učíme len nejakých mŕtvych pánov. Hláška sa ujala. Neskôr mi ju povedali medici, ktorých som učila.

Slávnych žien v dávnejšej histórii západnej medicíny nie je veľa. Nečudo. Chvíľu trvalo, než mohli ženy vôbec študovať na vysokých školách. Preto aj keď hľadáte niečo o ženách v medicíne, začínajú články zvyčajne až 19. storočím.

Pôrodné babice

Existuje však oblasť, ktorej sa dlhú dobu venovali prakticky len ženy – pôrody.

V 17. storočí vyžadovali viaceré európske krajiny, aby mali pôrodné babice licenciu. V Anglicku ich organizovala cirkev, v Nemecku mestá, v Holandsku ju získali za vysoký poplatok po asi 4-ročnom drahom tréningu. Vo Francúzku, aj zásluhou Luisy Bourgeoisovej (prelom 16. a 17. stor.), ktorá asistovala pri pôrodoch detí francúzskeho kráľa, sa mohli pôrodné babice v Paríži 17. storočia vzdelať v nemocnici Hôtel Dieu.

Vtedajší mužskí lekári a chirurgovia navštevovali pôrody, len keď sa skomplikovali. Prípadne vtedy, keď bolo treba z rodičky vybrať mŕtvy plod. O pôrodoch však predtým písali takmer výlučne muži. Chirurg Percival Willoughby (17. stor.) sa sťažoval, že teoretické znalosti pôrodných babíc sú úbohé. Paradoxom bolo, že mnohí vyštudovaní lekári pôrod jakživ nevideli. Ich znalosti boli výlučne teoretické.

Už na prelome 16. a 17. storočia začali ženy písať o pôrodoch a v 17. storočí tento trend pokračoval. Spomínaná francúzska Luise Bourgeoisová napísala niekoľko prác, publikovali ich v latinčine, nemčine, holandčine aj v angličtine. Nemka Justine Siegemundová a Angličanka Jane Sharpová (možno pseudonym) vydali úžasné knihy, plné praktických príkladov skĺbených s teoretickým znalosťami, ktoré čítali ešte v 18. storočí.

Figurína na nácvik

Zaujímavá bola aj Angélique du Coudrayová, ktorá sa zo strednej triedy vypracovala k povereniu od Ľudovíta XV., aby učila iných svojmu umeniu. Odhaduje sa, že za asi 30. rokov vyškolila vyše 30 tisíc ľudí. Du Coudrayovej sa pripisuje vynález „La Machine” – figuríny, ktorá mala pomôcť pri nacvičovaní pôrodov. Zostrojili ju z látky, kože a niekedy kostru spravili zo skutočných ľudských kostí. Rôzne struny a popruhy dokázali simulovať rozširovanie pôrodného kanála počas pôrodu. Látkový novorodenec mal ústočká, do ktorých sa dal strčiť prst, čo bolo dôležité pri nácviku pôrodu dieťaťa v zlej polohe.

Ženy získavali v tejto oblasti silnejúci hlas.

Muži ale nezaháľali. Zmenu priniesol objav prvých pôrodníckych klieští. Chirurgovia, ktorých stále volali len ku komplikovaným pôrodom, aby zachránili aspoň matku, mohli vďaka nim čoraz častejšie priviesť na svet živé dieťa. V niektorých krajinách tak začali ženy, najmä z vyšších vrstiev, volať k svojim pôrodom chirurgov, mužov, čoraz častejšie. Než sa skončilo 18. storočie, stal sa pôrod vedený mužmi, pôrodníkmi, prestížnou a neskôr bežnou záležitosťou. Vtedy sa však už medicína pomaly otvárala aj pre ženské lekárky.

 Ak vás téma zaujala, okrem papierových zdrojov a roztrúsených informácií o spomínaných ženách, mám pre vás tieto: 1, 2, 3, 4.



Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.