Zabili kráľa lekári?

Ahojte, zvedavci,

Čoskoro máme august a mňa onedlho čaká, okrem iného, práca na korektúrach Gwind 2. Počula som, že redaktorke sa rukopis páčil, tak som zvedavá, či sa to pretaví do červeného mora alebo nie. 😊

Ale dnes je tu ešte posledný júlový newsletter a s ním praktická medicína v 17. storočí, vláknina ako prínosná zložka stravy, na ktorú sa často zabúda, a ako som sa dostala k životu s menším odpadom.

Zaujímavosti z medicíny minulosti

V júli som sa venovala 17. a 18. storočiu, predstavila som vám rôzne pokroky v oblasti medicíny, zaujímavých mužov aj ženy. Avšak v 17. storočí sa napriek všetkým týmto objavom v bežnom liečení takmer nič nezmenilo.

Lekári naďalej fungovali v duchu hippokratových tradícií. Objavy, ktoré dnes oslavujeme, vtedajších pacientov vystrašili. Williama Harveya, novodobého objaviteľa krvného obehu, o ktorom som písala 2.7., považovali za blázna a jeho lekársku prax navštevovalo čoraz menej ľudí.

Zabili kráľa lekári?

Známa je tiež historka, že k smrti anglického kráľa Karola II. zrejme prispeli horliví lekári. Kráľ sa skoro ráno zobudil, hrozivo vykríkol a začal mať kŕče. Lekári sa čoskoro zbehli. Najskôr mu zobrali asi pol litra krvi, potom prišli ďalší a tí ho pripravili ešte o dve deci. Naliali doňho rôzne elixíry, čo obsahovali napríklad rumanček, cviklu, fenikel, škoricu, šafran, absint, víno, či pomletú ľudskú lebku a iné lahôdky. Klystíry a prostriedky na zvracanie, samozrejme, nemohli chýbať. Oholili mu hlavu, na kožu mu dali dráždivé látky, a keďže to nestačilo, pálili ho žeravým železom. To všetko niekoľkokrát opakovali. Viac než dvanásť lekárov nakoniec povedalo, že hoci vyskúšali všetko, žiaľ, kráľa sa im nepodarilo zachrániť. Lekári síce kráľa priamo nezabili, ale zrejme jeho smrť urýchlili a rozhodne mu jeho posledné dni nespríjemnili.

Tabakový dym zdola

Toto bola štandardná liečba. Takto zachraňoval Dr. Goodall aj Grófa z Kentu. Pripravil ho o pol litra krvi, nalial doňho antimónové víno, oholil mu hlavu a dal látky, z ktorých sa mali vyhodiť pľuzgiere. Keďže sa stále nepreberal, podal mu doktor tabakový dym cez análny otvor. Takzvané „holandské vydymenie“ (Dutch fumigation) sa považovalo za najefektívnejší spôsob resuscitácie, pretože nielen dodávalo telu vzduch, ale ho aj zohrievalo a stimulovalo. Nakoniec zabili ovcu a pacienta omotal ešte teplými črevami. Všetko zlyhalo.

Idea bola vyhnať z tela všetky toxíny a prinavrátiť tak človeku zdravie. Pripomína vám to niečo z dnešných dní?

Pomalá zmena a nástup šarlatánov

Zmeny sa presadzovali iba veľmi pomaly, no dialo sa tak práve v tomto období. V 18. storočí postupne upúšťali od teórie štyroch štiav. Moderné prístupy pribúdali, čudné praktiky mizli alebo sa stávali doménou šarlatánov, ktorí sa ich úporne držia aj dnes. Otvárali sa nemocnice, menil sa pohľad na duševné choroby, slovo dostávala veda. 

Nie všetci však tento trend vítali. Práve v tomto čase začala vznikať aj takzvaná alternatívna medicína. Koncom storočia napríklad Nemec Samuel Hahnemann vymyslel homeopatiu. Objavilo sa aj antivaxerské hnutie, ktoré sa bálo, že im z Jennerovej vakcíny proti pravým kiahňam začnú rásť kravské chvosty a kopytá. Ale to už si zaslúži nejedno samostatné rozprávanie, preto sa histórii vakcín sa budem venovať celý august.

Pre zvedavcov, ktorým nebolo dosť, odporúčam pokračovať sem: 1, 2, 3, 4, 5, 6.

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Minule som spomínala, aké nebezpečné vie byť popíjanie alkoholu. Dnes sa zameriam na pozitívnejšie správy. Existuje zložka stravy, ktorá má na naše zdravie blahodarné účinky a v prípade, že si ju nepridávame doplnkami výživy, je ťažké sa dopracovať k jej negatívam.

Reč je o vláknine.

Čo je to tá vláknina?

Vláknina je súborný pojem pre viacero molekúl. Zvyčajne ju delíme na rozpustnú (pektín, rastlinné gumy a slizy, niektoré hemicelulózy) a nerozpustnú (celulóza, lignín, niektoré hemicelulózy). Odporúča sa, aby sme v strave mali asi okolo 25-30 g vlákniny denne a rozpustná by mala prevažovať v pomere 3:1. Európania na tom síce nie sú s príjmom vlákniny tak zle ako Američania, ale aj tak zväčša nedosahujeme odporúčanú hranicu. V priemere Európania zjedia 18-24 g (muži) a 16-20 g (ženy). Pri prekročení 60 g na deň sa môžu začať objavovať negatíva v podobe horšieho vstrebávania niektorých živín, ale k tomu je tu u nás ťažké sa prepracovať.

Vláknina a mozog

Výskum publikovaný v júni 2021 na 3362 dospelých ukázal, že existuje spojenie medzi príjmom vlákniny a úzkosťou či depresiou. Podľa ich výsledkov, ľudia, ktorí jedli denne okolo 30 g vlákniny, mali nižší výskyt úzkosti a nešpecifického mentálneho nepokoja či napätia. U žien sa spájala vláknina aj so zníženým výskytom depresie. Podobné výsledky ukázala aj štúdia z februára tohto roku na 5807 ženách. V nej menej depresívne boli tie, ktoré pred menopauzou jedli viac vlákniny, po menopauze sa už taká asociácia neukázala.

Spomenuté štúdie sú spolu s inými začiatkom zaujímavej cesty, ktorou sa môže uberať výskum. Podľa minulý rok publikovaného systematického prehľadu nie sú však výsledky zatiaľ jednoznačné. Nie je to však fascinujúce, že taká vec ako vláknina môže mať vplyv na náš mozog a náladu?

Tento efekt sa vysvetľuje vplyvom krátkych mastných kyselín (short-chain fatty acids, SCFA). Tie vytvárajú baktérie v našom čreve, pri fermentácii vlákniny. Práve SCFA ovplyvňuje náš mozog a rôzne jeho funkcie.

Hoci táto časť výskumu ešte potrebuje svoj čas, je veľa iných dôvodov, pre ktoré by ste sa mohli pozrieť svojmu jedálničku na zuby a pridať doň viac vlákniny.

Iné benefity vlákniny

Je notoricky známe, že vďaka vláknine sa lepšie hýbu črevá. Ale pozor! Ľudia, ktorí radikálne zvýšia svoj príjem vlákniny zo dňa na deň, môžu mať opačnú skúsenosť. Tomu sa dá ľahko predísť, keď si zapamätáte dve hlavné pravidlá – vláknina potrebuje veľa vody a trochu času. Voda je pre vlákninu; rozpustná sa v nej zmení na gél, nerozpustná ju na seba v čreve naviaže. Čas chcú baktérie, ktoré si dávajú vlákninu na večeru, aby sa stihli rozmnožiť a dokázali spracovať väčšie množstvo.

Keď už si vlákninu pridáte, môžete sa tešiť na to, že sa zapojí do prevencie či zlepšovania stavu pri rôznych chorobách, vrátane cukrovky, pri srdcovocievnych chorobách, hypertenzii, pri divertikulitíde, ale aj pri prevencii rakoviny hrubého čreva a prsníka. V jednej analýze sa ukázalo aj, že vláknina z niektorých zdrojov prispieva k dlhovekosti.

Ako pridať vlákninu do jedálnička?

Odkiaľ vlákninu získať? Sklamem vás, z rezňa to nebude. Živočíšne produkty neobsahujú žiadnu vlákninu.

Zelenina a ovocie vám asi napadli ako prvé. Možno viete, že celozrnné výrobky majú viac vlákniny než biele. Zabúda sa však, že veľa vlákniny je v strukovinách, v orechoch a semenách. Strukoviny jej dokonca majú na 100 g viac než mnohé druhy zeleniny a ovocia. Tabuľkové hodnoty považujte za orientačné. V jednej štúdii zistili, že vláknina v banáne klesne z 18 g/100 g na 2 g/100 g ako banán zreje. Zároveň platí, že čím je potravina viac upravovaná, tým menej vlákniny má. No a tiež sa ukazuje, že nie všetky druhy vlákniny sú si rovné, každý pôsobí na naše zdravie inak. Dôležité je teda nielen absolútne množstvo, ale aj čo najväčšia rôznorodosť.

Voľná téma – bezobalový život

Mám rada svoje pohodlie, asi ako všetci. Nie som vegánka, zarytá ochrankyňa prírody, ani samozvaná odborníčka na životné prostredie. Nie je mi však ľahostajné, čo sa s našou planétkou deje. A takých je nás, zrejme, viac.

Je mi jasné, že ako jednotlivec toho veľa nezmôžem. Avšak pre mňa to neznamená, že sa mám na to rovno vykašľať. Načo zahadzovať dobrý koncept len preto, že neprináša okamžité a úžasné výsledky? 

Najskôr upratovanie

Moja cesta k redukcii odpadov začala, možno pre niekoho paradoxne, jednorazovým zbavením sa asi tak 1/2 alebo možno aj 2/3 všetkých svojich vecí. Domácnosťou mi presvišťal KonMari uragán. Čo sa dalo, to som posunula iným ľuďom, malá časť putovala do kontajnera.

Začať „zero waste“ vyhadzovaním? Áno. Vďaka tomu som získala skutočnú predstavu o tom, čo vlastním, ktorá sa rokmi nestratila. Veci sa časom nenamnožili naspäť. Ako vedľajší efekt procesu som si uvedomila, že nepotrebujem a tiež nechcem viac vecí, než mi ostalo. Super akcia v obchode? Myknem plecom. Načo. Mám. Šetrí to čas, peniaze, prostredie. Aj udržiavanie domácnosti je ľahšie, keď má človek menej vecí.

Bezobalové nakupovanie

Druhým krokom bolo bezobalové nakupovanie. Keď sme prvýkrát nakupovali zeleninu v supermarkete s látkovými sieťkami, cítili sme sa zvláštne. Predavačky na nás čudne pozerali. Niektoré sa pýtali, ako to majú zvážiť. Vraveli sme, že normálne. Tých pár gramov navyše oproti mikroténovému vrecku ma fakt nezruinuje.

Neskôr sme zavítali do bezobalových predajní. To sú také, kam prídete s vlastnými nádobami a naberiete si, čo a koľko potrebujete. Či už 2 kg suchého cíceru alebo 50 g pšena, aby ste skúsili, či vám vôbec bude chutiť. Drogéria, základné potraviny, pochutiny, vychytávky do domácnosti. Kupujem takto takmer všetko okrem mlieka, syrov, tofu a dekoratívnej kozmetiky.

Niektorí vravia, že by aj nakupovali v bezobalovom obchode, len to nemajú po ceste. Hm. Čo je to po ceste? Moja obľúbená predajňa je na Trnavskom mýte, občas sa tam z Petržalky prejdem.

Prečo to vôbec všetko píšem?

Pretože iba pred pár rokmi som mala plné skrine vecí a plný vozík mikroténu. Potom mi kamarátka povedala o KonMari (zdravím Janu) a na SlavCone som počula prednášku o „zero waste“ živote. Dovtedy som o podobných „výstrelkoch“ mala len matnú alebo rovno skreslenú predstavu. Myslela som si, že takých možností je málo, sú nepohodlné a sú záležitosťou úzkej skupinky ľudí. Hneď ma to oslovilo. Tak mi napadlo, že je čas posunúť tieto tipy ďalej. Možno mám medzi čitateľmi ľudí, ktorí to vnímajú podobne ako ja kedysi.

Niekedy si ľudia myslia, že „zero waste“ snaha nemá zmysel, ak nie je úplne dokonalá, a rovno sa na to vykašlú. Lenže z dlhodobého hľadiska je lepšie mať 100 ľudí, ktorí znížia svoj odpad aspoň o pár percent, než jedného, ktorý zmestí svoj ročný odpad do zaváraninového pohára.

Nejde o dokonalosť

Ja by som rozhodne mohla ešte čo to vylepšiť. Napríklad som sa ešte neodhodlala ku kompostovaniu v paneláku, nenavštívila ten jediný mliekomat v našom meste, a keby nebola korona, istotne sa príležitostne vyberiem lietadlom do obľúbeného Anglicka.

A pritom všetkom som absolútne neznížila svoj životný komfort. Práve naopak!

Aký je váš názor na snahy o redukciu odpadu takýmito spôsobmi. Využívate to? Máte nejaké zaujímavé tipy a nápady? Podeľte sa!

Prajem krásne dni,

Lívia

Obrázok pre sociálne siete: Paramount



2 thoughts on “Zabili kráľa lekári?”

  • K ochrane životného prostredia – stotožňujem sa skoro so všetkým okrem vyhadzovania. Viem, mám to aj v povahe. Kým iní sa hrdo hlásia k minimalizmu, ja som hrdý maximalista! 🙂 Na haraburdy mi pomaly nestačí dohromady ani komora, šopa, tri pivnice a jeden pôjd.
    Ale má to svoj význam. Nielenže automaticky všetko odkladám, lebo sa mi to môže zísť – mne sa to aj zíde. Občas uplynie veľa rokov, kým vec nájde nové využitie, ale aj tak. Čo najviac neznášam je vyhodiť niečo a po čase zistiť, že to potrebujem, tak si to musím znova kúpiť.

    • Ja som kedysi bývala podobná, mala som to od rodičov, ako asi mnohí. V minulosti sa upcyklovalo všetko, lebo ani nebolo veľa iných možností. Mne to jednorázové vyhodenie či skôr vo väčšej miere posunutie vecí iným majiteľom pomohlo. Odvtedy vyhadzujem veľmi málo, lebo veľmi málo nakupujem. Ja som napríklad pri tom niekdajšom maximalizme kompletne stratila prehľad o tom, čo mám. Takže doma bolo veľa kusov v podstate toho istého, pretože som pri nákupe zabudla, že také už mám. Po jednorázovej zmene (vyhadzovaní) je to už len o udržaní 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.