Van Leeuwenhoek a mikroskop 17. storočia

Minule som spomínala mikroskop a vôbec prvé úžasné objavy, ktorým dopomohol. Dnes sa pozrime na úžasný objav mikroskopu ako taký.

Dva typy mikroskopu

Vývoj mikroskopu sa spočiatku uberal dvoma smermi. Prvý typ, predchodcu moderného mikroskopu, tvorila sústava dvoch a viac šošoviek v spoločnom tubuse. S takým pracoval napríklad Galileo Galilei a jeho priateľ, botanik Giovanni Faber. Galileo postavil svoje „occhiolino” v roku 1609, Faber mu dal lepšie meno – mikroskop. Predpokladá sa, že mu dovolil asi 30x zväčšenie, pri ktorom minule spomínaný Malpigi urobil svoje úžasné objavy.

Druhý typ predstavovala len jedna šošovka, v podstate lupa. Tú dotiahol do úplnej dokonalosti Anton van Leeuwenhoek. Jeho súčasníci ho síce považovali za diletanta a amatéra, ale z pohľadu dneška dosahoval jeho výskum vysokú kvalitu. Ako som počula, Holanďania sú dnes naňho veľmi hrdí. Podľa mňa právom.

Začiatky van Leewenhoeka

Van Leeuwenhoek začínal ako obchodník s textilom, neskôr jeho status v meste Delft rástol a on začal pracovať pre mestský úrad. Bol súčasníkom môjho obľúbeného holandského maliara Vermeera, ktorý namaľoval známe obrazy Mliekárka či Dievča s perlou (videli ste film so Scarlett Johansson o tomto obraze?). Niektorí sa domnievajú, že Vermeer van Leeuwenoeka zobrazil na obrazoch Astronóm a Geograf. Nevieme, či je to pravda, ale títo dvaja významní muži žili v meste s „iba“ 24 tisíc obyvateľmi, takže je možné, že sa poznali.

Van Leeuwenhoek nemal žiadne špeciálne vzdelanie či zázemie, ktoré by ho priviedli k mikroskopom. Napriek tomu vlastnoručne vyrobil asi 500 šošoviek a najmenej 25 mikroskopov. Mikroskopy, ktoré sa zachovali, umožňovali 70x až 275x zväčšenie. Predpokladá sa však, že mohol mať aj mikroskop s 500x zväčšením. Kvalita jeho šošoviek bola úžasná a dovolila mu sledovať dovtedy nevídané veci.

Jeho mikroskop mal asi 5 cm a priložil sa k oku oproti slnku. Na druhú stranu sa pripevnil preparát, aby ostal blízko pri šošovke. Skrutky zasa dovoľovali preparátom hýbať v troch osiach.

Skvelé objavy a publikácie

Van Leeuwenhoek objavil baktérie a prvoky (volal ich animalcules), bunkové vakuoly, priečne pruhovanie svalov, aj červené krvinky. Pripisuje sa mu prvenstvo v použití farbív na histologické preparáty – použil šafrán. Zaoberal sa aj pozorovaním telesných tekutín. Krvi, mlieka, slín, sĺz a pozrel sa aj na semeno, vraj krátko potom, čo pomiloval svoju manželku.

Nevydal žiadnu knihu a spočiatku ani nechcel svoje objavy publikovať. Podporil ho v tom de Graaf (poznáte Graafov folikul vo vaječníku?). Svoje objavy posielal listami do Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Dokopy ich napísal asi 190, všetky holandsky, nikdy nie latinsky, ako sa vtedy očakávalo od vedeckých článkov. Prekladal ich Henry Oldenburg, ktorý sa práve pre tento účel naučil po holandsky. Kráľovská spoločnosť van Leeuwenhoekove objavy mikroorganizmov spočiatku vnímala skepticky, akceptovali ich až v roku 1677.

Van Leeuwenhoekova popularita postupne rástla. Navštívil ho napríklad cár Peter Veľký či William III Oranžský. Všetkým však ukazoval iba podradné šošovky. Techniku svojho úžasného brúsenia si vzal do hrobu, a tak kvalitu jeho šošoviek dosiahli znova až v 19. storočí. Van Leuwenhoekovu vrcholnú prácu objavili až po jeho smrti.

Ak si chcete o ňom prečítať viac a angličtina vám nevadí, tu sú hlavné z mnohých zdrojov, z ktorých som čerpala: 1, 2, 3, 4