Bezobalový život
Mám rada svoje pohodlie, asi ako všetci. Nie som vegánka, zarytá ochrankyňa prírody, ani samozvaná odborníčka na životné prostredie. Nie je mi však ľahostajné, čo sa s našou planétkou deje. A takých je nás, zrejme, viac.
Je mi jasné, že ako jednotlivec toho veľa nezmôžem. Avšak pre mňa to neznamená, že sa mám na to rovno vykašľať. Načo zahadzovať dobrý koncept len preto, že neprináša okamžité a úžasné výsledky?
Najskôr upratovanie
Moja cesta k redukcii odpadov začala, možno pre niekoho paradoxne, jednorazovým zbavením sa asi tak 1/2 alebo možno aj 2/3 všetkých svojich vecí. Domácnosťou mi presvišťal KonMari uragán. Čo sa dalo, to som posunula iným ľuďom, malá časť putovala do kontajnera.
Začať „zero waste“ vyhadzovaním? Áno. Vďaka tomu som získala skutočnú predstavu o tom, čo vlastním, ktorá sa rokmi nestratila. Veci sa časom nenamnožili naspäť. Ako vedľajší efekt procesu som si uvedomila, že nepotrebujem a tiež nechcem viac vecí, než mi ostalo. Super akcia v obchode? Myknem plecom. Načo. Mám. Šetrí to čas, peniaze, prostredie. Aj udržiavanie domácnosti je ľahšie, keď má človek menej vecí.
Bezobalové nakupovanie
Druhým krokom bolo bezobalové nakupovanie. Keď sme prvýkrát nakupovali zeleninu v supermarkete s látkovými sieťkami, cítili sme sa zvláštne. Predavačky na nás čudne pozerali. Niektoré sa pýtali, ako to majú zvážiť. Vraveli sme, že normálne. Tých pár gramov navyše oproti mikroténovému vrecku ma fakt nezruinuje.
Neskôr sme zavítali do bezobalových predajní. To sú také, kam prídete s vlastnými nádobami a naberiete si, čo a koľko potrebujete. Či už 2 kg suchého cíceru alebo 50 g pšena, aby ste skúsili, či vám vôbec bude chutiť. Drogéria, základné potraviny, pochutiny, vychytávky do domácnosti. Kupujem takto takmer všetko okrem mlieka, syrov, tofu a dekoratívnej kozmetiky.
Niektorí vravia, že by aj nakupovali v bezobalovom obchode, len to nemajú po ceste. Hm. Čo je to po ceste? Moja obľúbená predajňa je na Trnavskom mýte, občas sa tam z Petržalky prejdem.
Prečo to vôbec všetko píšem?
Pretože iba pred pár rokmi som mala plné skrine vecí a plný vozík mikroténu. Potom mi kamarátka povedala o KonMari (zdravím Janu) a na SlavCone som počula prednášku o „zero waste“ živote. Dovtedy som o podobných „výstrelkoch“ mala len matnú alebo rovno skreslenú predstavu. Myslela som si, že takých možností je málo, sú nepohodlné a sú záležitosťou úzkej skupinky ľudí. Hneď ma to oslovilo. Tak mi napadlo, že je čas posunúť tieto tipy ďalej. Možno mám medzi čitateľmi ľudí, ktorí to vnímajú podobne ako ja kedysi.
Niekedy si ľudia myslia, že „zero waste“ snaha nemá zmysel, ak nie je úplne dokonalá, a rovno sa na to vykašlú. Lenže z dlhodobého hľadiska je lepšie mať 100 ľudí, ktorí znížia svoj odpad aspoň o pár percent, než jedného, ktorý zmestí svoj ročný odpad do zaváraninového pohára.
Nejde o dokonalosť
Ja by som rozhodne mohla ešte čo to vylepšiť. Napríklad som sa ešte neodhodlala ku kompostovaniu v paneláku, nenavštívila ten jediný mliekomat v našom meste, a keby nebola korona, istotne sa príležitostne vyberiem lietadlom do obľúbeného Anglicka.
A pritom všetkom som absolútne neznížila svoj životný komfort. Práve naopak!