Aké ľahké je vás vytočiť?

Ahojte, zvedavci,

Dnešný newsletter bude o postojoch, o tom, ako krvný obeh objavili až v 17. storočí, o výživových doplnkoch na chudnutie, o ponúkaní nápadov spisovateľom a o prednášaní. Zaberie vám asi 8 minút. Na jeho konci by som vás rada poprosila o pomoc.

Minule som písala o tom, ako hoci len dočasná zmena nastavenia mysle z „nedá sa“ na „dá sa“ dokáže priniesť zaujímavé výsledky.

Kľúčom je postoj.

Podobne ako iní, aj ja mám postoje na mnohé veci dávno vytvorené. Pred pár rokmi som začala niektoré z nich vedome meniť. Zvlášť také, ktoré mi neboli k prospechu.

Jedna z najťažších vecí pritom bolo zbaviť sa vnímania, že za moje emócie môže niekto iný. Ešte stále sa mi to celkom nepodarilo, ale som na dobrej ceste.

„Tak ma v tom obchode vytočili!“ je taký typický príklad.

To je síce bežný spôsob, ale, priznajme si, nie  veľmi konštruktívny. Debilov nebude na svete menej len preto, že sa nahnevám.

Čo s tým teda?

Potlačiť hnev? Ako vravia Angličania „been there, done that“ – to som už spravila. A potom som sa tie emócie spätne učila vnímať a rozpoznávať pod profesionálnym vedením (zdravím Júliu). Ďakujem, neprosím si. 🙂

Namiesto toho som sa naučila pripomínať si, že situácie sú vo svojej podstate neutrálne. Náš pohľad z nich robí niečo zlé či dobré. Víťazstvo v boji pre jedného je prehrou pre iného. Mŕtvolám a vranám je to jedno.

Takže ak sa niekto predbehne v rade, môžem sa „nechať nahnevať”. Alebo sa môžem zastaviť a povedať si: „Asi si ma nevšimol, pripomeniem sa.“ Či: „To je OK. Aspoň môžem dlhšie premýšľať o scéne, čo sa chystám písať.“

S novým postojom sa emócie o seba postarajú samé.

Nahneval vás teda niekto nedávno, či ste sa nahnevali sami?

Zaujímavosti z medicíny minulosti

V júni som písala najmä o 19. a 20. storočí a napísala som aj sľubovaný blog na tému lobotómií. Dajte vedieť, ako sa páčil. 😊

V júli sa zameriam na 17. a 18. storočie.

Starovekí lekári, Hippokrates a Galénos, a ich teórie vládli medicíne stovky rokov. Keď v roku 1628 publikoval William Harvey knihu o funkcii srdca a ciev, ktorá sa vôbec nezhodovala s Galénovým učením, nestretol sa s úspechom.

Podľa starovekej predstavy sa krv tvorila v pečeni z jedla. Odtiaľ prúdila do pravej časti srdca, potom do pľúc alebo neviditeľnými pórmi do ľavej časti srdca, kde sa zmiešala so vzduchom. Odtiaľ ju niektoré tepny zaviedli do mozgu a napokon nervami do celého tela, kde krv spotrebovali tkanivá. Krv sa neustále vytvárala a spotrebovávala v otvorenom systéme. Ešte tam hral úlohu prírodný duch (pneuma = vzduch – v žilách), životný duch (krv + vzduch – v tepnách) a živočíšny duch (v nervoch).

Harvey však vypočítal, že každým úderom srdce vypudí asi 55 g krvi a za hodinu je to asi 250 kg krvi. Kde sa berie toľko krvi? Pýtal sa túto a iné otázky podľa experimentov, mechanických princípov a výpočtov.

Jediná logická odpoveď bola – v cievach koluje stále tá istá krv, a to z pravého srdca do pľúc, do ľavého srdca, tepnami do tela a žilami späť do srdca.

K úplnému poznaniu mu chýbalo vedieť, čo sa s krvou deje v tkanivách. Keď sa táto medzera v poznaní o 20 rokov doplnila, boli lekári konečne ochotní jeho teóriu prijať. O tom však nabudúce.

Zaujímavé novinky z medicínskych vied

Dnes večer na AnimeShow budem mať prednášku Od elixírov po lieky. Spomeniem v nej aj elixíry dneška – výživové doplnky. Zvlášť obľúbené sú také, ktoré majú pomôcť schudnúť. Výživové doplnky nemusia dokazovať účinnosť ako lieky. Niektoré podkladajú svoje tvrdenia „nejakými“ štúdiami, ale v tomto prípade je slovo „nejaký“ kľúčové.

Nová štúdia, publikovaná online 23. júna 2021, spravila prehľad dôkazov, ktoré podporujú tvrdenia o rôznych zázračných kúrach na chudnutie. Z vyše 20 tisíc záznamov v databázach vytriedili 1700 článkov s vybranými doplnkami, ale tiež s akupunktúrou a prístupmi ako meditácia, hypnóza či masáž.

Medzi nimi bolo len 315 randomizovaných klinických štúdií. Z nich malo iba 52 dostatočnú kvalitu a z týchto iba 16 ukázalo, že doplnok má väčší efekt než placebo. 16 článkov z 1700.

Tie, ktoré mali aspoň 1 kvalitnú štúdiu ukazujúcu aspoň nejaký účinok, sú: chitosán, chróm, efedrín + kofeín, kyselina hydroxycitrónová (HCA), zelený čaj a CLA.

Neradujte sa však priveľmi. Ich efekt možno bol štatisticky dôležitý, ale klinicky minimálny (0,3 kg do max. 4,9 kg). Tento účinok za veľa peňazí nie je bez rizika,bez ohľadu na to, čo tvrdia na škatuľke.

V USA ročne hlásia tisícky nežiaducich účinkov z výživových doplnkov, a aj to je pravdepodobne podhodnotené číslo. Štúdia z roku 2019 navyše ukázala, že z nežiaducich účinkov u mladých do 25 rokov je 3x častejšie na príčine doplnok na rast svalov či zníženie hmotnosti než iné doplnky.

Podľa súčasných vedeckých poznatkov sú teda výživové doplnky na obezitu drahé, prinášajú zbytočné riziká navyše s minimálnym efektom.

Ak si chcete o výživových doplnkoch prečítať viac, odporúčam svoj starší blog na túto tému.

Zo zákulisia môjho či cudzieho písania

„Ty píšeš? A čo? Fantasy? Jooj, moja, ja mám také príbehy zo života! Lepšie než to tvoje fantasy. To ti niekedy porozprávam. To ti vydá aj na 10 kníh, budeš len písať a písať!”

„Ty píšeš? Ej, aj ja by som rada, ale nemám čas. No mám toľko nápadov! Nechceš? Porozprávam ti ich a ty ich už len napíšeš. Celé ságy! Potom si podelíme zisk, hehe.“

Neviete si predstaviť, koľkokrát som počula podobné výroky. A nielen ja. O/na tomto sme sa bavili s inými autormi fikcie často.

Neviem, kde sa berie v ľuďoch to presvedčenie, že spisovateľ nemá nápady. Možno nepochopený autorský blok? Ten sa zvyčajne týka nejakého konkrétneho miesta, s ktorým autor nevie pohnúť, nie celého námetu.

Niekto, kto pravidelne píše vlastnú fikciu, má nápadov neúrekom. A čím viac človek tvorí, tým viac nápadov sa mu zjaví v hlave.

Mnohým svojim nápadom roky opakujem: „Nerušte spojenie a čakajte, prosím.” Iné spia v zápisníkoch. Ďalšie som zahodila. A mnohé kdesi v hlave kvasia, kysnú, kvitnú, kým dotiahnem Gwind.

Ak máte taký zaujímavý život či toľko nápadov, že si myslíte, žeby vám vydalo na celú knihu, hľadajte „ghostwritera“. Ten vám ich za nemalú sumičku napíše.

A aspoň sa vám neujde predpripravená odpoveď autora, ktorý nevie, čoho sa chytiť skôr. Moja je: „Ozvem sa, až sa mi minú vlastné.“

Tipy pre lepšie prednášky

Niektorí blázni ako ja prednášajú radi. Väčšina ľudí sa však postaví pred publikum len z donútenia. To sa občas podpíše na kvalite prezentácie. Ak patríte k tým príležitostným prednášajúcim, ktorým záleží na tom, aby bola prednáška aspoň trochu počúvateľná, mám pre vás radu:

Predstavte si v publiku jedného, jediného „nepoznačeného poslucháča“ a celú prednášku spravte preňho.

Nepoznačený poslucháč je taký, ktorý o vašej téme nevie vôbec nič, ale zaujíma sa o ňu. Ak chcete výzvu, predstavte si takého, ktorého musíte najskôr zaujať.

Ja som si zo začiatku predstavovala, že prednášam svojej mame. Poznám ju veľmi dobre, viem, že je inteligentná a rada sa dozvedá nové veci. Nevie ani slovo po anglicky a biologické vedy sú ďaleko od jej odboru. Ideálna situácia.

Keď som si ju predstavila, hneď som sa vyhla anglickým, latinským a odborným slovám. A to v medicíne nie je vôbec hračka. Zároveň prednášku nastavím tak, aby mohla tému ľahšie pochopiť, aj keď mala naposledy biológiu na strednej. Na conoch prednášam už od roku 2009. Vtipné je, že moja mama na cone nikdy nebola.

Každá prednáška môže mať iného nepoznačeného poslucháča. Môže to byť kolega z iného oddelenia, spolužiak z nižšieho ročníka, či historik, ktorému idete hovoriť o počítačoch. V práci mám na jednu tému uložených asi 7 rôznych prednášok, každá bola pre iné publikum.

Prednáška, aj keď ju robíte z donútenia, nie je o vás, ale o komunikácii s ľuďmi v hľadisku. A verte mi, keď si to budú vaši poslucháči viditeľne užívať, aj vás to bude oveľa viac baviť.

Nabudúce divoká karta

Nápadov na divokú kartu sa nahromadilo viac než dosť. Dnes a zajtra o nich nechám hlasovať na svojich prednáškach na AnimeShow.

Teraz by som vás však chcela poprosiť o pomoc.

Toto je šieste číslo Newslettera pre zvedavých ľudí. Po pilotnom čísle som niektoré veci upravila a teraz, keď už máme za sebou celý mesiac, by som sa vás rada spýtala na váš názor. Uvažujem totiž, že nejakú rubriku alebo aj viac vypustím, aby sa trochu skrátil. Prípadne z týždenných rubrím spravím tvojtýždňové a tak bude síce menej rôznorodosti, ale budem môcť ísť trochu viac do hĺbky.

Než sa do akýchkoľvek zmien pustím, chcela by som poznať váš názor. Chcem totiž, aby sa vám newsletter dobre čítal. Tento dotazník vám zaberie asi 1 minútu. Vopred ďakujem!

Dotazník: https://forms.gle/b6dGJLfn64bhzu759

Ako vždy, aj tentokrát ma poteší, keď stlačíte srdiečko pod podpisom, alebo mi necháte komentár alebo mi dáte inak vedieť, ako sa vám newsletter páčil.

Teším sa na vás budúci piatok.

Dovtedy newsletter šírte na sociálnych sieťach, nech sa k nemu dostane viac zvedavých čitateľov.

Lívia

Obrázok pre sociálne siete: Engin_Akyurt via Pixabay